Ja milujem, ty miluješ

Ja milujem, ty miluješ je česko-slovenský film Dušana Hanáka z roku 1980.

Ja milujem, ty miluješ
Originálny názov Ja milujem, ty miluješ
Dĺžka 100 minút
Štát Slovensko
Pôvodný jazyk slovenský
Rok 1980
Filmový štáb
Réžia Dušan Hanák
Scenár Dušan Hanák, Dušan Dušek
Námet Dušan Hanák, Dušan Dušek
Hudba Miroslav Kořínek
Kamera Jozef Ort-Šnep, Alojz Hanúsek
Strih Alfréd Benčič
Zvuk Ondrej Polomský
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD

Charakteristika

upraviť

Film Ja milujem, ty miluješ natočil Dušan Hanák v roku 1980 ako svoj v poradí štvrtý celovečerný film. Podobne ako jeho dlhometrážny hraný debut 322 (1969) a dokument Obrazy starého sveta (1972) skončil aj tento film v trezore.

Je príbehom starého mládenca Pištu, ktorý žije so svojou matkou na dedine a spolu s najlepším kamarátom Vincom a jeho priateľkou Vierou, pracuje pre vlakovú poštu. Kým Vinco je hotový Don Juan a svojimi večnými záletmi ničí zamilovanú Vieru, malý pupkatý Pišta u žien úspech nemá, a tak svoj smútok utápa v alkohole. Okrem hlavných hrdinov tu vystupuje niekoľko vedľajších postáv, ktoré dotvárajú tragikomický kolorit dedinského prostredia. Či už pracovníci vlakovej pošty alebo obyvatelia dediny, všetko sú to obyčajní ľudia z periférie spoločnosti s obyčajnými problémami a túžbami. Ženy trpia neverami a alkoholizmom svojich mužov a muži svoje radosti aj smútky riešia pri poháriku. Všetci majú svoje prednosti aj chyby a všetci túžia po pochopení a láske. Príbeh nie je postavený na dramatických zvratoch, ale na drobných prevažne komických situáciách, prostredníctvom ktorých spoznávame charaktery postáv.

Hanáka zaujíma obyčajný človek. Prostredníctvom neho hľadá pravé hodnoty, ľudskosť. V jednoduchom, surovom prostredí „škaredých“ ľudí nachádza poéziu života. Pre svoju poetiku si vyberá typy hercov, ktorí pôsobia veľmi civilne, nevytŕčajú z davu. Typy, aké bežne stretneme na ulici. Aj preto si vybral u nás neznámejšie tváre zahraničných hercov Poliaka Romana Klosowskieho (Vinco) a srbského herca Milana Jelica (Pišta). Spolu s českou herečkou Ivou Janžurovou, u ktorej nenájdeme nič z jej typického komediálneho prejavu, stvárňujú svoje postavy skutočne realisticky. Ako píše Zdeněk Figura: „Žádné překrásné „stars“ nebo svalnatí první milovníci v Hanákově filmu nehrají.“ Práve estetika škaredého bola Hanákovi vyčítaná režimom v dobe vzniku filmu, ako sám hovorí v jednom z rozhovorov: „Zdalo sa im poburujúce ukázať v akom prostredí žije robotnícka trieda, ale oni tie prostredia nepoznali. V Ružových snoch nechceli rómsku osadu, v tomto filme im chýbalo napríklad sídlisko ako dôkaz úspechov režimu. Ja som pritom dal predtým vymaľovať prvé nástupište bratislavskej stanice, kde sa nakrúcalo, aby to nevyzeralo tak strašne.“

Dobová kritika

upraviť

Jozef Veľký v časopise Film a doba z roku 1981 rozhodnutie štátnej moci zakázať film obhajoval takto: „málo (doň) preniká dráma zápasu nového so starým v myslení. Čudácke postavy dovedna vytvárajú bizarný, výnimočný a samoúčelný obraz pochmúrneho života, videného jednostranne len v optike akejsi osudovej nevyhnutnosti, z ktorej niet pozitívneho východiska. Navyše svojím jednostranným poňatím a stvárnením absurdných momentov, vykonštruovaných až ošklivých vizuálnych schválností film Ja milujem, ty miluješ dostal sa esteticky aj ideologicky do nežiaducej polohy. Bezradnosť je tu povýšená na princíp, čo je nielen v rozpore s marxisticko-leninskou filozofiou, ale aj so socialistickou skutočnosťou.“ A tak sa film dostal do distribúcie až po páde režimu (teda takmer desaťročie po svojom vzniku) a hneď po svojom uvedení získal mnoho ocenení.

Lokácie

upraviť

Obsadenie

upraviť

Ocenenia

upraviť

Referencie

upraviť
  • Zdeněk Figura: Obyčejné sny o lásce. In: Ostravský večerník, 7.3.1989 -ih-: Film. In.: Signál, č. 37, 1989
  • Dušan Hanák: Ja milujem, ty miluješ, Problémom boli aj škaredé kuchyne. In: Magazín Víkend, 28. Októbra 2006
  • Jozef Veľký: Ja milujem, ty miluješ. In: Film a doba 12, 1981

Externé odkazy

upraviť