Janko Jesenský

slovenský básnik, prozaik a prekladateľ

JUDr. Janko Jesenský (* 30. december 1874, Martin – † 27. december 1945, Bratislava)[1] bol slovenský šľachtic a právnik, známy ako básnik, prozaik a prekladateľ.[1] Pseudonym: Janko Martinský, J.S.Enský, Lenský, Baltazár, Nechtík, Panpero, Pauper, Pikulík, Stokráskin, Tenistý, Tudhatod, Záhorák.

Janko Jesenský
slovenský básnik, prozaik, prekladateľ a advokát
Janko Jesenský
Narodenie30. december 1874
Martin, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie27. december 1945 (70 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Janko Jesenský

Rodina upraviť

Životopis upraviť

Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine ako potomok šľachtického rodu Jesenský s predikátom z Horného Jasena. Jeho otec, Ján Baltazár Jesenský-Gašparé, bol advokátom a významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu (Memorandum národa slovenského, Matica slovenská a pod.). Vzdelanie získaval v rodisku, neskôr na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a v roku 1893 zmaturoval v Kežmarku. Dvojročnú právnickú akadémiu absolvoval v Prešove (1893 – 1896), doktorát práv získal v Kluži. (Rumunsko, 1896 – 1900). V Budapešti zložil advokátsku skúšku (1905). Potom pracoval ako advokátsky koncipient v Lučenci, Bytči, Liptovskom Mikuláši, Martine a v Novom Meste nad Váhom. Tu si vytvoril vážnejší ľúbostný vzťah k mladej klaviristke a speváčke Oľge Kraftovej.

 
Pamätná tabuľa na budove Kolégia v Prešove pripomínajúca štúdiá Janka Jesenského

V roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Po ôsmich rokoch sa oženil s Annou, dcérou významného štúrovského historika Júliusa Bottu. V 1914 narukoval k trenčianskemu pluku. Bol obvinený z vlastizrady, roku 1915 odvelený na ruský front, prešiel do ruského zajatia a po čase sa pridal k československým légiámRusku.[1] Redigoval viacero časopisov: voronežský Čechoslovan (tu sa stretol so spisovateľskými kolegami Jozefom Gregorom-Tajovským a J.Haškom), kyjevské Slovenské hlasy. Bol zvolený za podpredsedu ruskej odbočky Československej národnej rady a po zložitých politických kolíziách s boľševikmi sa dostal domov. V roku 1919 sa pustil do povojnového budovania vo viacerých úradoch dožívajúcej republiky. V roku 1922 bol županom v Rimavskej Sobote, potom veľkožupanom v Nitre, v roku 1929 prešiel do Bratislavy, kde sa stal vládnym radcom, neskôr viceprezidentom Krajinského úradu. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. V rokoch 1930 – 1939 bol podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov, v roku 1933 sa stal šéfredaktorom v časopise Slovenské smery umelecké a kritické. Prívrženec i politický predstaviteľ čechoslovakizmu. V roku 1939 sa utiahol do súkromia, no i napriek tomu podporoval protifašistické hnutie.

27. novembra 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca, no o mesiac neskôr zomiera. V roku 1950 boli jeho telesné pozostatky odvezené a uložené do rodinnej hrobky Jesenských na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba upraviť

 
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Jesenský sa svojou tvorbou stal významným predstaviteľom slovenskej modernej prózy. Je jedným zo skutočne prvých tvorcov modernej slovenskej literatúry a reprezentant jej prvej vlny predovšetkým v poézii. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal, najmä poéziu A. S. Puškina, S. Jesenina, či A. Bloka. Literárnej tvorbe sa začal venovať v roku 1889 na kežmarskom gymnáziu. Po priebežnej príprave a časopiseckom publikovaní množstva besedníc, čŕt, humoresiek, noviel a poviedok, uzrel v Ružomberku svetlo sveta jeho prozaický debut. Prvé krátke prózy sú postavené na anekdote. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom 1918 sú psychologické novely. Ako prvý v slovenskej poézii tiež sproblematizúva vlastné city, čím do značnej miery porušuje tradičný charakter lyrického hrdinu, a svoje diela umiestňuje tak do dedinského, ako i malomestského prostredia a majú humoristické ladenie, ktoré postupne prerastá do satirickej kresby.

Preklady jeho diel vyšli vo viacerých jazykov, niektoré sa stali námetom filmového i televízneho spracovania. Venoval sa i prekladateľskej činnosti z ruštiny, zaoberal sa aj literárnou a kultúrnou publicistikou.

Diela upraviť

Poézia upraviť

  • 1897Vyznanie, báseň (vyšla v časopise Slovenské pohľady)
  • 1905Verše J. Jesenského, básnická zbierka
  • 1918Z veršov Janka Jesenského, zbierka básní (v roku 1919 vyšla pod názvom Zo zajatia v Amerike)
  • 1923Verše J. Jesenského 2, zbierka básní
  • 1932Po búrkach, básnická zbierka
  • 1944Náš hrdina, lyricko-epická skladba
  • 1945Čierne dni, básnická zbierka
  • 1945Proti noci, zobrané spisy
  • 1945Na zlobu dňa, zv. 1 a 2, básnická zbierka
  • 1948Jesenný kvet, posmrtne zostavená a vydaná zbierka

Dráma upraviť

  • 1895Bozky súboja alebo Poručík, divadelná fraška (len rukopis, knižne vyšlo až v roku 1961 v časopise Slovenské divadlo)
  • 1895Medicína účinkuje, divadelná fraška (len rukopis)

Próza upraviť

  • 1913Malomestské rozprávky, zbierka krátkych próz
  • 1933Cestou k slobode, dokumentárna próza (podnadpis Úryvky z denníka 1914 – 1918)
  • 1935Zo starých časov, zbierka noveletiek
  • 1934 a 1938Demokrati, zv. 1 a 2, román a najrozsiahlejšie prozaické dielo (v roku 1980 bol na jeho námety nakrútený celovečerný film, ktorý režíroval Jozef Zachar)
  • 1940Dva medvede
  • 1941Kvôli klasifikácii
  • 1942Prefíkaná sláva
  • 1943Železničné nešťastie
  • 1944Novely, zobrané spisy
  • 1945Reflexie, zobrané spisy
  • 1946Strach

Výbery upraviť

  • 1921Zobrané práce Janka Jesenského 1 – 3
  • 1932Výbor z básní Janka Jesenského
  • 1934Výber z malomestských rozprávok, výber z prózy
  • 1944 / 1948Zobrané spisy Janka Jesenského 1 – 21
  • 1950Pani Rafiková a iní, výber z prózy
  • 1953Ženích a iné rozprávky, výber z prózy
  • 1953Výber z diela, výber z prózy
  • 1955Láska a život, výber z poézie
  • 1956Na zlobu dňa, výber z poézie
  • 1957 / 1968Spisy 1 – 9
  • 1960Slnečný kúpeľ, výber z prózy
  • 1975Maškarný ples a iné poviedky, výber z prózy
  • 1977Jesenský 1 – 2 (edícia Zlatý fond slovenskej literatúry)

Preklady upraviť

Ostatné diela upraviť

  • 1918Počiatky slovenského pravopisu
  • 1918Nástin dejín slovenskej literatúry
  • 1970Listy slečne Oľge, výber vyše 70 listov Oľge Kraftovej

Referencie upraviť

  1. a b c Janko Jesenský [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2022-10-15]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Literatúra upraviť

Externé odkazy upraviť