Janko Matúška

slovenský romantický básnik, prozaik a dramatik

Janko Vlastimil Matúška (predikát z Tvarožnej a Vyšných Ráztok, staršie de Tvarozsna et Felsőrasztoka; * 10. január 1821, Dolný Kubín – † 11. január 1877, Dolný Kubín) bol slovenský romantický básnik, prozaik a dramatik. Je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante.

Janko Matúška
slovenský spisovateľ, básnik, dramatik
Janko Matúška
Narodenie10. január 1821
Dolný Kubín, Rakúske cisárstvo
Úmrtie11. január 1877 (56 rokov)
Dolný Kubín, Rakúsko-Uhorsko
RodičiaJuraj Matúška
Zuzana rod. Bencúrová
ManželkaŽofia rod. Veselovská
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Janko Matúška
Pamätník v Dolnom Kubíne

ŽivotopisUpraviť

Pochádzal z mnohopočetnej rodiny remeselníka Juraja Matúšku a Zuzany Bencúrovej.

Vzdelanie započal na škole v Dolnom Kubíne u jedného zo zakladateľov Matice Slovenskej Leopolda Brucka. Už v mladosti teda získaval cenné kontakty a vlastenecké povedomie.

Rovnako ako jeho starší brat Juraj Matúška, odišiel študovať do Bratislavy na Evanjelické lýceum. Od roku 1839 sa stal aj členom Ústavu reči a literatúry československej. V tom čase sa začal venovať písaniu básní, v ktorých prejavil veľký cit pre rytmus vychádzajúc z národných piesní. Na ústave panovala tvorivá atmosféra pod pevnou rokou Juraja Palkoviča a Ľudovíta Štúra, ktorí mladých národovcov nabádali, aby boli bližšie k ľudu, zároveň ich vyzývali, nech prejdú z bernolákovčiny na spisovnú slovenčinu. Matúška sa chopil tejto výzvy a 9. septembra 1843 napísal báseň Pri uvítaní bratov – pravdepodobne prvú v spisovnej slovenčine.

V tomto turbulentnom období však na každého, kto sa zapojil do národného hnutia čakalo prenasledovanie, tresty a neistá budúcnosť. V roku 1844 dostal Štúr na poverenie inšpektora Jozefa Bajcsyho najprv zákaz prednášať a onedlho mu prišla aj výpoveď. Janka Matúšku to nesmierne trápilo a tak sa s ďalšími 21 študentmi rozhodol z lýcea odísť. Frustráciu zmiešanú so smútkom a hnevom vložil do básne Nad Tatrou sa blýska, ktorú zložil 5. marca 1844 a sprevádzala smútiacu delegáciu smerujúcu do Levoče. Vznikla na motív ľudovej piesne Kopala studienku, ktorú Matúška sám odporučil.

Neskôr odišiel pracovať ako vychovávateľ do Oravského Podzámku. Tu v roku 1848 organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Po skončení povstania pracoval ešte krátko ako vychovávateľ v Oravskom Podzámku, v roku 1851 začal pracovať v štátnej službe a od roku 1870 bol správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne. 14. januára 1851 sa oženil so Žofiou Veselovskou, meštiankou z Námestova.

V tomto zväzku však nebol najšťastnejší. Mrzutosť z nenaplneného pracovného života, sklamanie z neúspechu revolúcie, smútok nad rozpadnutými priateľskými väzbami nevplývali na neho najlepšie. Mal čoraz horšiu náladu a zatrpkol voči ľuďom. Podľa dobových svedectiev často chodieval do kasína, k čomu by Ľudovít Štúr, toľko brojaci proti hazardu, nemal pochopenie. Úradnícku službu vykonával svedomito, ale medzi zamestnancami nebol príliš obľúbený. Predčasne ho penzionovali v roku 1875. Janko Matúška zomrel 11. januára 1877 a na zasnežený pomník mu zhotovili nápis: „Svoji svojmu!“.[1]

TvorbaUpraviť

Prvé básne a veršované povesti začal písať už počas štúdia na bratislavskom lýceu. Písal najmä vlastenecké básne, príležitostné básne a veršované povesti, v ktorých sa často inšpiroval ľudovou slovesnosťou. Nezaujímal ho ani taký príbeh ako taký, ale snažil sa o zobrazenie citového života hrdinu a vykreslenie atmosféry, v ktorej sa dej odohrával. Svoju literárnu kariéru ukončil počas revolučných rokov 1848 – 1849, no hoci bola jeho tvorba rozsahom neveľká, umožnila naplniť úlohy, ktoré boli vytýčené štúrovskou generáciou.

DieloUpraviť

  • 1844 – Nad Tatrou sa blýska 31. decembra 1843 cirkevný konvent, spravujúci školu v Bratislave, pod nátlakom politickej moci rozhodol o odvolaní Ľ. Štúra z postu námestníka profesora, ktorý zastával namiesto chorľavého a starnúceho Juraja Palkoviča. Na to reagovali 5. – 6. marca 1844 študenti tým, že na protest ich 22 opustilo lýceum v Bratislave. Prevažná časť odišla do Levoče, kde sa malo formovať Mladoslovenské hnutie. Pri tejto príležitosti zložil J. Matúška text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorá je hymnou Slovenskej republiky.
  • 1844 - Púchovská skala (Nitra)
  • Svätý zákon
  • Hrdoš
  • Klára Zachová
  • Kozia skala
  • Sokolíček Plavý
  • Preletel sokolík nad tichým Dunajom
  • Slepý starec
  • Po dolinách
  • Vzdychy spod Lysice
  • Pomsta
  • Hrdosť

PrózaUpraviť

  • Zhoda liptovská

Výbery a súborné dielaUpraviť

  • 1921 – Janka Matúšku Zobrané spisy básnické
  • 1971 – Piesne a báje, výber z poézie, drámy i prózy

DrámaUpraviť

  • 1846 – Sirotinec

ReferencieUpraviť

  1. HEVIER ML., Daniel. Slovenská hymna má 175 rokov. Nadšenie jej tvorcu vystriedalo sklamanie a skončil pri hazarde [online]. Hospodárske noviny History, [cit. 2020-12-13]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť