Janko Matúška

slovenský romantický básnik, prozaik a dramatik

Janko Vlastimil Matúška (predikát z Tvarožnej a Vyšných Ráztok, staršie de Tvarozsna et Felsőrasztoka; * 10. január 1821, Dolný Kubín – † 11. január 1877, Dolný Kubín) bol slovenský romantický básnik, prozaik a dramatik. Je autorom textu hymny Slovenskej republiky. Je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante.

Janko Matúška
slovenský spisovateľ, básnik, dramatik
Janko Matúška
Narodenie10. január 1821
Dolný Kubín, Rakúske cisárstvo
Úmrtie11. január 1877 (56 rokov)
Dolný Kubín, Rakúsko-Uhorsko
RodičiaJuraj Matúška
Zuzana rod. Bencúrová
ManželkaŽofia rod. Veselovská
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Janko Matúška
Pamätník v Dolnom Kubíne

Životopis upraviť

Pochádzal z mnohopočetnej rodiny remeselníka Juraja Matúšku a Zuzany Bencúrovej.

Vzdelanie započal na škole v Dolnom Kubíne u jedného zo zakladateľov Matice Slovenskej Leopolda Brucka. Už v mladosti teda získaval cenné kontakty a vlastenecké povedomie.

Rovnako ako jeho starší brat Juraj Matúška, odišiel študovať do Bratislavy na Evanjelické lýceum. Od roku 1839 sa stal aj členom Ústavu reči a literatúry československej. V tom čase sa začal venovať písaniu básní, v ktorých prejavil veľký cit pre rytmus vychádzajúc z národných piesní. Na ústave panovala tvorivá atmosféra pod pevnou rukou Juraja Palkoviča a Ľudovíta Štúra, ktorí mladých národovcov nabádali, aby boli bližšie k ľudu, zároveň ich vyzývali, nech prejdú z bernolákovčiny na spisovnú slovenčinu. Matúška sa chopil tejto výzvy a 9. septembra 1843 napísal báseň Pri uvítaní bratov – pravdepodobne prvú v spisovnej slovenčine.

V tomto turbulentnom období však na každého, kto sa zapojil do národného hnutia čakalo prenasledovanie, tresty a neistá budúcnosť. V roku 1844 dostal Štúr na poverenie inšpektora Jozefa Bajcsyho najprv zákaz prednášať a onedlho mu prišla aj výpoveď. Janka Matúšku to nesmierne trápilo a tak sa s ďalšími 21 študentmi rozhodol z lýcea odísť. Frustráciu zmiešanú so smútkom a hnevom vložil do básne Nad Tatrou sa blýska, ktorú zložil 5. marca 1844 a sprevádzala smútiacu delegáciu smerujúcu do Levoče. Vznikla na motív ľudovej piesne Kopala studienku, ktorú Matúška sám odporučil.

Neskôr odišiel pracovať ako vychovávateľ do Oravského Podzámku. Tu v roku 1848 organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Po skončení povstania pracoval ešte krátko ako vychovávateľ v Oravskom Podzámku, v roku 1851 začal pracovať v štátnej službe a od roku 1870 bol správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne. 14. januára 1851 sa oženil so Žofiou Veselovskou, meštiankou z Námestova.

V tomto zväzku však nebol najšťastnejší. Mrzutosť z nenaplneného pracovného života, sklamanie z neúspechu revolúcie, smútok nad rozpadnutými priateľskými väzbami nevplývali na neho najlepšie. Mal čoraz horšiu náladu a zatrpkol voči ľuďom. Podľa dobových svedectiev často chodieval do kasína, k čomu by Ľudovít Štúr, toľko brojaci proti hazardu, nemal pochopenie. Úradnícku službu vykonával svedomito, ale medzi zamestnancami nebol príliš obľúbený. Predčasne ho penzionovali v roku 1875. Janko Matúška zomrel 11. januára 1877 a na zasnežený pomník mu zhotovili nápis: „Svoji svojmu!“.[1]

Tvorba upraviť

Prvé básne a veršované povesti začal písať už počas štúdia na bratislavskom lýceu. Písal najmä vlastenecké básne, príležitostné básne a veršované povesti, v ktorých sa často inšpiroval ľudovou slovesnosťou. Nezaujímal ho ani taký príbeh ako taký, ale snažil sa o zobrazenie citového života hrdinu a vykreslenie atmosféry, v ktorej sa dej odohrával. Svoju literárnu kariéru ukončil počas revolučných rokov 1848 – 1849, no hoci bola jeho tvorba rozsahom neveľká, umožnila naplniť úlohy, ktoré boli vytýčené štúrovskou generáciou.

Dielo upraviť

Poézia upraviť

  • 1844 – Nad Tatrou sa blýska 31. decembra 1843 cirkevný konvent, spravujúci školu v Bratislave, pod nátlakom politickej moci rozhodol o odvolaní Ľ. Štúra z postu námestníka profesora, ktorý zastával namiesto chorľavého a starnúceho Juraja Palkoviča. Na to reagovali 5. – 6. marca 1844 študenti tým, že na protest ich 22 opustilo lýceum v Bratislave. Prevažná časť odišla do Levoče, kde sa malo formovať Mladoslovenské hnutie. Pri tejto príležitosti zložil J. Matúška text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorá je hymnou Slovenskej republiky. Jeho najvýznamnejšie dielo je text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorú zložil 5.marca 1844 pri príležitosti odchodu 22 študentov evanjelického lýcea v Bratislave. Sprevádzala smútiacu delegáciu smerujúcu do Levoče. Vznikla na motív ľudovej piesne Kopala studienku. Prvé 2 slohy piesne tvoria štátnu hymnu Slovenskej republiky.
  • 1844 - Púchovská skala
  • Svätý zákon
  • Hrdoš
  • Klára Zachová
  • Kozia skala
  • Sokolíček Plavý
  • Preletel sokolík nad tichým Dunajom
  • Slepý starec
  • Po dolinách
  • Vzdychy spod Lysice
  • Pomsta
  • Hrdosť

Próza upraviť

  • Zhoda liptovská

Výbery a súborné diela upraviť

  • 1921 – Janka Matúšku Zobrané spisy básnické
  • 1971 – Piesne a báje, výber z poézie, drámy i prózy

Dráma upraviť

  • 1846 – Sirotinec

Referencie upraviť

  1. HEVIER ML., Daniel. Slovenská hymna má 175 rokov. Nadšenie jej tvorcu vystriedalo sklamanie a skončil pri hazarde [online]. Hospodárske noviny History, [cit. 2020-12-13]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť