Japonská záhrada je charakteristický typ okrasnej záhrady. Svoj pôvod má v Číne [1] odkiaľ ju postupne prijali za svoju a rozvinuli v Japonsku, ale časom expandovala aj do iných oblastí. Charakteristické pre ňu je maximálna využitie voľného priestoru, čo má pôvod v malom množstve dostupných pozemkov v oblasti jej pôvodu, a snaha o rešpektovanie prírody. Typickou súčasťou japonskej záhrady sú bonsaje, ktoré sa vystavujú pred samotnou scenériou, aby ich perspektíva včlenila do scény. V japonskej záhrade sa nachádzajú početné prvky živej i neživej prírody.

Japonská záhrada

História

upraviť

Do Japonska sa dostala tvorba záhrad cez Kóreu z Číny. Boli to pravdepodobne esteticky a rituálne upravené kultové, náboženské miesta, kde sa uctievali mocné prírodné sily. Japonské záhrady sú aj dnes obrazom hlbokej úcty k neživej prírode, ktorá pretrváva v japonskom národe tisícročia. Ich tvorcovia symbolicky zakomponovali starobu vekov do záhrad prostredníctvom kameňov obrastených machom a lišajmi, storočia hladených vodou či nohami pútnikov. Požiadavkou bolo, aby tvorca záhrady vychádzal z prírody ako dokonalého vzoru a podriaďoval sa jej zákonitostiam. V 5 a 6. storočí sa nepriamo zaslúžila o vznik miniatúrnych záhrad šľachta, lebo vyžadovala napodobovanie spomienok na svoju obľúbenú scenériu. Mnohé zásady tvorby záhrad, aj hlavná – vytvoriť pomocou minimálnych a minimalizovaných prostriedkov scenériu, ktorá evokuje skutočnú, rozsiahlu krajinu vznikli vďaka tomu.

Hlavné druhy

upraviť

Suché záhrady

upraviť
  • kare–san–sui [2][3]
  • átriové záhrady
  • zenové záhrady (ich vznik a tradícia spája s kláštormi)

Parky a záhrady s jazerami

upraviť

Čajové záhrady

upraviť
  • obradné Chaniwa [5]

Átriové záhrady, typ suchej záhrady

upraviť

Do átriovvé záhrady sú oddelené sklenou, niekedy posuvnou stenou, sú umeleckou súčasťou interiéru. Priraďujú sa k domom, ale napr. aj k skleným fasádam hotelov. Vznikli na uvoľnené pozorovanie z jedného miesta.

Zenové záhrady, typ suchej záhrady

upraviť

Účel zenovej záhrady[6] je prispôsobený pre meditáciu. Chodí sa v nich po hladkých kameňoch a piesku, sú pre bosé nohy. Hrabú sa špeciálnymi hrabľami o rôznej hustote. Tým vytvárame neopakované podoby záhrady a zároveň meditujeme. Mnísi hrabú záhrady každé ráno.

Obradné čajové záhrady

upraviť

Sú bez kvitnúcich rastlín. Po kľukatej ceste prechádzame k čajovému altánku, preto sa tento druh záhrady vytvára pre viacero pohľadov. Sú v nich mosty, jazierka, malé potoky, tieto záhrady okrem kameňov a piesku pripúšťajú aj vodu a rastliny,

Tsubo Niwa

upraviť

Sú malé japonské záhrady. (1 Tsubo=3,3057 m²) Tieto záhrady sa používajú na miestach kde sa nedá urobiť klasická japonská záhrada alebo sa vytvárajú v interiéri. Obsahujú skoro všetky prvky ako klasická záhrada no v menších rozmeroch a menšom množstve. Ale viac-menej japonskú záhradu „napodobňujú“.

Prvky záhrady

upraviť
  • Rastliny
    • Nízko rastúce :

- bambus, najvýhodnejšie je použiť mrazu odolné druhy - paprade, rastú pomaly a sú odolné voči mrazu - okrasné trávy – ozdobnica čínska, perovec - vodné rastliny

- kamélie (sú symbolom pominuteľnosti) - azalky (symbolizujú šťastie) - ľalie V tejto záhrade sú kvitnúce rastliny veľmi zriedkavé, pretože nie je ich účelom hýrenie pestrými farbami.

Dreviny – z rastlín najväčšie zastúpenie. V Japonskej záhrade by mal byť aj dominantný strom. - môže ním byť okrasná čerešňa, vistéria, magnólia alebo javor dlaňolistý - rododendrony, judášovec, pivonky

  • Doplnky:

Lampy, lavičky, sochy, mosty, kamené a drevené prvky, fontány, jazierka.

Literatúra

upraviť
  • Věna Hrdličková, Zdeněk Hrdlička: Umění japonských zahrad, Argo, 1996, ISBN 8072030027, Fotografie: Zdeněk Thoma
  • Pavel Číhal, Romana Číhalová: Japonské zahrady - 80 nejkrásnějších japonských zahrad, Pavel Číhal - Ginkgo, 2005, ISBN 8023951963
  • Günter Nitschke: Japonské zahrady, Taschen, 2007, ISBN 9788072098927

Referencie

upraviť

Iné projekty

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Japonská zahrada na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy

upraviť