Otvoriť hlavné menu

Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)

Disambig.svg O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Jarabá skala (národná prírodná rezervácia).
Svetové dedičstvo UNESCO

Jarabá skala, alebo Riaba skala (poľ. Riaba Skała, tiež aj Rabia Skała) (1 199,0 m n. m.)[1] je tretí najvyšší vrch Bukovských vrchov, zároveň v Národnom parku Poloniny.

Jarabá skala
Riaba Skała
Riaba skala
vrch
Riaba skala 03.JPG
Pásmo horských lúk – polonín na Jarabej skale
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Snina, Powiat leski
Obec Zboj
Pohorie Bukovské vrchy
Povodie Uh
Nadmorská výška 1 199,0 m n. m.
Súradnice 49°06′11″S 22°26′27″V / 49,10302°S 22,44092°V / 49.10302; 22.44092
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Nová Sedlica po žltá turistická značka turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Riaba Skała
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Tretí najvyšší vrch Bukovských vrchov

Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa južne od poľskej obce Wetlina, na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) na západe a Čelo (1 158,8 m n. m.) na východe. Odbočuje z neho rázsocha s vrchmi Paportna (1 197,8 m n. m.) a Jawornik (1 021,3 m n. m.) na poľskej strane.

Jarabá skala vyhliadka na skalnom brale

Na slovenskej strane sa nachádza skalné more, dlhé niekoľko desiatok metrov. Vzniknuté skalné bralo (1 167,2 m n. m.) je vyhliadkovým miestom s osadenou drevenou plošinou.

Spolu s Ďurkovcom spadá do národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[2]

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[3], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Vrcholové časti sa nachádzajú v pásme horských lúk – polonín a poskytujú nádherné panoramatické výhľady.

Obsah

TurizmusUpraviť

Jarabá skala je turisticky atraktívny vrch, vedie cez neho hlavná   červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenskatrojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je možný výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny a z najvýchodnejšej obce na území Slovenska Novej Sedlice.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Obec Nová Sedlica predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, do oblasti Stužice a Jarabej skaly. Je tu možnosť ubytovania a stravovania v zariadeniach Penzión Kremenec a Hostinec Beskyd.

PrístupUpraviť

Značkované trasyUpraviť

Zo Slovenska[1]Upraviť

Z Poľska[5]Upraviť

Možnosti dopravy do turistických východískUpraviť

Do obcí Runina a Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[6][7] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km, Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

GalériaUpraviť

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

ReferencieUpraviť

  1. a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  2. Jarabá skala. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  3. Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-13]. Dostupné online.
  4. Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-02]. Dostupné online.
  5. Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
  6. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  7. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť