Jarná (Cífer)

	Jarná
	miestna časť obce Cífer
	Kostol svätého Prokopa
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Vodný tok	Gidra
Súradnice	48°19′19″S 17°27′34″V / 48,321984°S 17,459316°V
Prvá pís. zmienka	1291
PSČ	919 43
EČV (do r. 2022)	TT
	Poloha miestnej časti na Slovensku
	Interaktívna mapa miestnej časti
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Súradnice: 48°19′19″S 17°27′34″V / 48,321984°S 17,459316°V

Jarná je miestna časť obce Cífer v okrese Trnava. Leží asi 2 km severozápadne od Cífera na potoku Gidra proti jeho prúdu. Je malou dedinkou, pozostáva z približne 59 domov a žije tu približne 105 obyvateľov. Jej katastrálne územie má rozlohu 216 ha. V roku 1974 sa stala Jarná súčasťou Cífera. V obci prevažuje poľnohospodárska výroba. Najzaujímavejšími v dejinách obce sú jej niekdajšie názvy a kostol sv. Prokopa. Obec mala postupe päť názvov Dajta, Gocnod,^[1] Bozelechov, Božetěchovo a Jarná.^[1]

História

Názvy obce

Dajta, prípadne Dayta, sa uvádza v prameňoch v rokoch 1291, 1301, 1322, 1342, a 1412. Názov Gocnod sa vyskytoval v dokumentoch v rokoch 1412 (Goczknad sive Daytha), 1416 (Gothczgnad), 1509 (Gotznod), 1543 (Gotsgnaden), 1773 (Gottesgnad, po maďarsky Gocnód, po slovensky Gocnod). Božetechovo bol názov zavedený v roku 1946 a bol to nepresný preklad nemeckého Gottesgnaden (správny názov by znel Božia milosť, prípadne Milosť božia, analogicky k názvu obce Matka Božia pri Senci).

Kostol

Kostol v obci Dajta bol postavený približne v druhej polovici 13. alebo začiatkom 14. storočia. V roku 1311 sa pred Bratislavskou kapitulou vyrovnával spor, ktoré účastníkom bol aj kňaz Demeter, farár z obce. Farnosť sa spomína aj v súpisoch príjmov Ostrihomského arcibiskupstva z rokov 1335 a 1516. V súpise prepoštských fár z roku 1516 sa obec spomína v latinskej podobe ako ,,Villa Mendacii", názov môže poukazovať na významné odpustky, ktoré sa tunajšiemu kostolu podarilo získať. Farnosť zanikla v 16. storočí, pravdepodobne príchodom reformácie. O kostole je zmienka z roku 1634, keď už bola dedina filiálkou cíferskej farnosti a bol zasvätený sv. Wolfgangovi. Je zrejmé, že sa jedná o pôvodné stredoveké patrocínium kostola. Môže to tiež poukazovať na skutočnosť, že tunajšia farnosť vznikla dôsledkom nemeckého osídlenia niekedy na prelome 13. a 14. storočia. Odrazilo sa to aj pri vývoji názvu obce, pretože po osídlení nemeckým obyvateľstvom sa po názve Dajta zaužíval nemecký názov Gottesgnaden - Božia milosť.^[2] Od roku 1728 už patrila do báhonskej farnosti. Cíferský farár dochádzal do obce každú štvrtú či piatu nedeľu, báhonský farár dochádza každú nedeľu a štvrtok. Okrem zasvätenia kostola (sv. Prokopovi) a prameňa vody, ktorý spomína Matej Bel, nijaká iná tradícia nepripomína pustovnícky pôvod sídliska - Jarnej.

Škola

Do roku 1930 chodili jarnianske deti do školy do Báhoňa. Keďže Jarná odmietla prispieť roku 1930 na stavbu novej školy v Báhoni, musela si postaviť vlastnú školu. Prvým učiteľom bol F. Odler. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1694 mala Jarná vlastného učiteľa, ktorý dostával od každého domu štyri kríže obilia. Táto škola však dlho neexistovala.

Hospodárstvo

Pričinením bývalého miestneho učiteľa J. Krištofiča 15. augusta 1949 vzniklo JRD I. typu s 13 členmi, na JRD III. typu s 35 členmi sa pretvorilo 8. septembra 1952. Roku 1957 po vstupe desiatich samostatne hospodáriacich roľníkov sa družstvo stalo celoobecným s 52 stálymi členmi a rodinnými príslušníkmi. Roku 1972 hospodárilo na 348 ha, na 50 % pôdy a pestovali obilniny, na 12,9 % a 37,1 % technické a kŕmne plodiny, vysadili sa aj 2 ha vinohradu. Družstevníci adaptovali, prípadne postavili potrebné budovy a zaobstarali si náležitú mechanizáciu. Jarnianske JRD teda patrilo k družstvám s vyššou úrovňou hospodárenia. Po tom ako sa Jarná pripojila k Cíferu sa jarnianske družstvo zlúčilo s cíferským družstvom Mier. Ešte predtým roku 1972 postavili členovia JRD masívnu poschodovú administratívnu budovu. Po zlúčení s Cíferom už nebola potrebná a bola prenajatá Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave ako detašovaný sklad. Súčasným vlastníkom je Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv.Alžbety.

Pamiatky

Baroková socha sv. Jána Nepomuckého pred kostolom z 18. storočia
Socha sv. Vendelína z roku 1816
Kríž pri kostole z roku 1913

Referencie

↑ ^a ^b Přehled obcí a části v Československé socialistické republice, jejichž názvy zanikly, byly změněny, nebo se staly místními částmi v době od 5.V.1945 – 1.VII.1964. Praha : Nakladatelství dopravy a spojů, 1964. S. 22.
↑ RÁBIK A KOL., Vladimír. Vývoj cirkevnej správy na Slovensku. 1. vyd. Kraków : Spolok Slovákov v Poľsku v spolupráci s Filozofickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave, 2010. ISBN 978-83-7490-347-9. S. 62-63.

[:0-1] Přehled obcí a části v Československé socialistické republice, jejichž názvy zanikly, byly změněny, nebo se staly místními částmi v době od 5.V.1945 – 1.VII.1964. Praha : Nakladatelství dopravy a spojů, 1964. S. 22.

[2] RÁBIK A KOL., Vladimír. Vývoj cirkevnej správy na Slovensku. 1. vyd. Kraków : Spolok Slovákov v Poľsku v spolupráci s Filozofickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave, 2010. ISBN 978-83-7490-347-9. S. 62-63.

[1]

[2]