Jaroslav Dubnický
prof. PhDr. Jaroslav Dubnický (pôvodné priezvisko Honza) (* 28. máj 1916, New York – † 20. október 1979, Bratislava) bol slovenský historik a vysokoškolský pedagóg. Venoval sa najmä štúdiu slovenského národného obrodenia a slovenskej politiky v prvej polovici 19. storočia.
| Jaroslav Dubnický | |
| slovenský historik a vysokoškolský pedagóg | |
| Narodenie | 28. máj 1916 New York, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 20. október 1979 (63 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
Študoval históriu a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1947 sa habilitoval na docenta a v roku 1958 bol menovaný za univerzitného profesora. V rokoch 1950-1951 bol dekanom Filozofickej fakulty UK. V rokoch 1950-1951 viedol Historický ústav SAV. V júni 1960 predsedal za česko-slovenskú stranu v česko-slovensko-maďarskej zmiešanej komisii historikov.
Dubnický horoval proti „náboženskému fantomu“, brzdícímu socialistické povědomí mas, ve kterém, „pokud existuje náboženství, pak je tedy odůvodněná i protináboženská propaganda“, aktuální, třebaže se už „nalomily jeho přirozené a sociální kořeny“.[1]
Dielo upraviť
- Ranobarokový univerzitný kostol v Trnave (SAVU, Bratislava 1948)
Referencie upraviť
- ↑ HALKO, Jozef. Pokus o marxistickou infiltraci bohosloveckých fakult v Československu. Se zvláštním zřetelem na "Katedru společenských věd" bohoslovecké fakulty v Bratislavě. Studia Theologica, 2014, roč. 16, čís. 3, s. 148-172. Dostupné online [cit. 2023-05-10]. DOI: 10.5507/sth.2014.034. (po anglicky)
Externý zdroj upraviť
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |