Jazvec lesný

Jazvec lesný[3] alebo jazvec obyčajný alebo (?) jazvec hôrny (lat. Meles meles) je cicavec z čeľade lasicovité. V užšom (novšom) zmysle je to druh vyskytujúci sa len v Európe (okrem severnej Škandinávie), na Kréte a v Malej Ázii, v širšom (staršom) zmysle sa vyskytuje aj v ostatnej Ázii a Japonsku, čiže zahŕňa aj to, čo sa inde klasifikuje ako samostatné druhy Meles anakuma a Meles leucurus. V systémoch, v ktorých je jazvec lesný definovaný v širšom zmysle, má jazvec lesný v užšom zmysle postavenie poddruhu jazvec (lesný/obyčajný) európsky (lat. Meles meles meles). Tento článok je o jazvecovi lesnom v užšom zmysle, pričom ale všeobecná charakteristika platí aj pre jazveca lesného v širšom zmysle. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov jazvec obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, stav celkovej populácie je stabilný.[1] Výskyt na Slovensku bol doložený na 85,8 % územia.[3]

jazvec lesný
Badger-badger.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Meles meles
Linnaeus, 1758
Synonymá
pôvodne ako Ursus meles
European Badger area.png
Rozšírenie jazveca lesného
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Na lovenie jazvecov bolo vyšľachtené špeciálne psie plemeno – jazvečík.

OpisUpraviť

Obýva najmä lesy, vyhovuje mu priemerne úrodné územie, ktoré nie je hornaté. Vyskytuje sa až do 2 000 m n. m. ale najčastejšie do 700 m n. m.[4] Vyhýba sa monokultúrnym oblastiam vytvoreným človekom a miestam s lesníckou činnosťou.[5] Ak je vyprovokovaný, býva agresívny. To bolo v minulosti v Európe využívané na krvavý šport, kde boli na takto vyprovokované jazvece štvané psy. Vo všeobecnosti je to mierumilovné zviera, svoju noru zdieľa s ostatnými zvieratami, líškami, psíkmi medvedíkovitými a zajacmi.

Jazvece sú prenášačmi baktérie druhu Mycobacterium bovis, ktorý spôsobuje tuberkulózu dobytka[6]. To vyvoláva obavy u farmárov a vytvárajú sa špeciálne programy na vakcináciu, najmä v Spojenom kráľovstve.[7] Môžu prenášať aj besnotu.

PôvodUpraviť

Druh sa pravdepodobne vyvinul z čínskeho Meles thorali v ranom pleistocéne. Dnešný druh pochádza zo začiatku stredného pleistocénu s nálezmi fosílií v Episcopia, Grombasek, Süssenborn, Hundsheim, Erpfingen, Koněprusy, Mosbach 2 a Stránská Skála. Porovnanie fosílii s dnešným druhov preukazuje značnú adaptáciu na všežravosť, najmä zväčšenie povrchu stoličiek a zmena očných zubov. Jeho fosílie sa nachádzajú aj v starších geologických vrstvách, čo je spôsobené jeho zvykom vytvárať si nory.[8][9]

Stavba telaUpraviť

Na území Slovenska je najväčšou lasicovitou šelmou. Má valcovité telo, váži 8 – 10 kg (váha záleží od obdobia, najťažší je na jeseň až 20 kg), dlhý je 60 – 85 cm a s chvostom (12 – 20 cm) má meter. [10] V porovnaní s ostatnými lasicovitými šelmami má jazvec úplne odlišný tvar tela. Má takmer bielu hlavu, len cez oči má široké čierne pruhy. Srsť je žltosivá až čierna. Došľapuje na celé chodidlá a labky má opatrené piatimi veľkými pazúrmi. Uši má malé. Samec je väčší ako samica.[4]

Ich nohy sú krátke s piatimi prstami. Našľapujú na prsty. [11] Pazúry sú dlhé, silné a na koncoch tupé, čo pomáha pri hrabaní.[12] Pazúry nie sú stiahnuteľné. Rypák je prispôsobený na hrabanie a skúmanie, je flexibilný a svalnatý. Majú malé oči. Fúzy sa nachádzajú na rypáku nad úrovňou očí. Jeho črevá sú trochu dlhšie ako pri líške hrdzavej. Tenké črevo má v priemere 5,36 a chýba mu slepé črevo. Samec aj samica majú tri páry bradaviek, ktoré sú u samice viac vyvinuté. [11] Nedokáže sa ohnúť v chrbte ako napr. kuny a ani sa nedokáže vzpriamiť na zadných nohách ako mediare, ale pri dlhom cvale sa dokážu rýchlo pohybovať. [12]

Čuch jazveca je jemný a zrak monochromatický, pretože je známe, že nereagujú na červenú farbu. Ich pozornosť pútajú pohybujúce sa objekty. Sluch nemajú vyšší ako ľudský.[13]

Jazvece majú rôzne hlasové prejavy[14], funia a chrochtajú.[15]

Hlas

14 s, Anglicko


Rozšírenie na SlovenskuUpraviť

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 370 (85,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 38, 8,8 %) v nadmorských výškach 101 (Leles) – 1 265 m n. m. (Slovenské rudohorie), zvláštnosť je chytenie dospelého samca pri meteorologickej stanici na Lommnickom štíte 2 633 m n. m., pravdepodobne bol vyvezený s materiálom lanovkou z Tatranskej Lomnici alebo zo Skalnatého plesa.[3]

Ekosozologický status od roku 2001 VU - zraniteľný.[2] Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[16] vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko LC - menej dotknutý.[17]

Spôsob životaUpraviť

 
Jazvečia nora

Je to spoločenský živočích, aktívny najmä v noci. Vyhrabáva si noru vo vyvýšenom teréne. Nora je vždy veľmi členitá s mnohými chodbami, vstupmi a komorou v strede, kde spí a môže byť až 5 m hlboká. Vo svahovitom teréne môže byť dĺžka nory až 100 m.[4] Nory sú viacgeneračné a s viacerými rodinami. Cez jeseň si vytvára zásoby tuku na zimu. Cez zimu obmedzuje svoju aktivitu, veľa spí, ale do skutočného zimného spánku so zníženou telesnou teplotou neupadá. [18] Je veľmi čistotný. Podzemné priestory si vystiela suchou trávou a listami. Trus ukladá mimo noru a vytvára si tak latrínu. Latrína je potom centrom spoločenstva a skupiny jazvecov.[19] Svoje teritórium si značkujú pachom a nie sú tolerantné k ostatným jazvecom.[4]

V nore sa neobjavujú ani zvyšky potravy, na rozdiel napríklad od nôr líšok. Jazvec je všežravec a živí sa tým, čo je dostupné. Najmä dážďovkami[7](až 2/3[4]), hmyzom, hrabošmi, vajcami, semenami, hubami, bobuľami, lesnými plodmi, korienkami, občas zožerie aj zdochlinu. [20] Napriek tomu, že je aj mäsožravec, nemá na to prispôsobený chrup.[21]

Ak nejaký jazvec zomrie v časti nory, ostatní túto časť niekedy zahrabú a uzavrú, neskôr vyhrabú novú. Niektoré jazvece naopak vynášajú mŕtvych von a tam ich zahrabávajú. [22]

RozmnožovanieUpraviť

Pári sa celý rok, ale najmä od februára do mája. Mláďatá sa rodia vo februári alebo marci.[7] Mláďatám, ktorých sa rodí 1 až 5, sa otvárajú oči po 3 týždňoch. Sú dojčené približne 10 týždňov a po 5 mesiacoch sa osamostatňujú. Dospelosti dosahujú vo veku 1,5 – 2 rokov. [23]. Jazvece sa dožívajú až 15 rokov. [18]

PočetnosťUpraviť

Aj napriek jeho veľkému počtu sa zakladajú záchranné stanice, kde chovajú tieto jazvece. Jazvec je ťažko spozorovateľný. Na Slovensku patrí medzi lovnú zver. Dospelé jedince nemajú v prírode veľa prirodzených predátorov. Ich najčastejšou príčinou smrti je tuberkulóza, smrť hladom alebo zrážka s automobilom. [10]

V zajatí sa môžu dožiť aj 15 rokov. [7]

PoddruhyUpraviť

Wozencraft rozoznáva 8 poddruhov.[24]

OchranaUpraviť

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III).[26]

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 2. apríla 2020.
  2. a b BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 154 - 156.
  3. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Jazvec lesný - Meles meles, s. 455 - 462.
  4. a b c d e Kolektív autorov. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 8071182362.
  5. KUREK, Przemysław. Spatial Distribution of Badger (Meles Meles) Setts and fox (Vulpes Vulpes) Dens in Relation to Human Impact and Environmental Availability. Acta Zoologica Lituanica. 2011-03-01, 21, 1, s. 17-23. Prevzaté z kolekcie Academic Search Complete. ISSN 13921657.
  6. MURPHY, D. Tuberculosis in cattle herds are sentinels for Mycobacterium bovis infection in European badgers (Meles meles) : The Irish Greenfield Study. VETERINARY MICROBIOLOGY. 2011-07-05, 151, 1-2, s. 120-125. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 03781135.
  7. a b c d Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volumes 12–16, Mammals I–V, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  8. Kurtén, Björn (1968). Pleistocene mammals of Europe. Weidenfeld and Nicolson s. 103 – 105
  9. Mammiferi d'Italia. [s.l.] : Quaderni di Conservazione della Natura, 2002. Dostupné online. ISBN 15922901 Chybné ISBN. S. 146 – 149.
  10. a b badger [online]. Encyclopædia Britannica Inc., 2011, [cit. 2011-11-07]. Dostupné online. (anglicky)
  11. a b (Harris a Yalden 2008, 427)
  12. a b (Heptner a Sludskii 2002, 1234 – 1237)
  13. (Heptner a Sludskii 2002, 1272)
  14. SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás.. Martin : Osveta, 1985.
  15. Anděra, Miloš; Horáček, Ivan - Poznáváme naše savce [online]. Mladá fronta, 1982. (CZ)
  16. https://www.interregeurope.eu/bioregio/
  17. Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. (En)
  18. a b Savci. Praha : Ikar, 1996. ISBN 80-85944-37-5. S. 146 – 149.
  19. BALESTRIERI, A; REMONTI, L; PRIGIONI, C. Observations on marking behaviour in a low-density population of European badgers (Meles meles). ACTA ETHOLOGICA. 2011-10-01, 14, 2, s. 65-68. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 08739749.
  20. HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. S. 284.
  21. jazvec lesný [online]. SAŽP, [cit. 2011-11-03]. Dostupné online.
  22. (Heptner a Sludskii 2008, 1279 – 1281)
  23. Pelikán, J., Gaisler, J., Rödl, P.:Naši cicavce, Praha 1979, s. 83.
  24. Wozencraft, W. Christopher (16. november 2005). "Order Carnivora (pp. 532-628)". In Wilson, Don E., and Reeder, DeeAnn M., eds. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference (3rd ed.). Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2 vols. (2142 pp.). ISBN 978-0-8018-8221-0. OCLC 62265494.
  25. a b c d (Heptner a Sludskii 2002, 1253 – 1254)
  26. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

ZdrojeUpraviť

  • Harris, Stephen; Yalden, Derek (2008), Mammals of the British Isles. (4th Revised edition vyd.), Mammal Society, ISBN 0906282659 
  • Heptner, V. G.; Sludskii, A. A. (2002), Mammals of the Soviet Union. (Vol. II, part 1b, Carnivores (Mustelidae and Procyonidae). vyd.), Washington, D.C.: Smithsonian Institution Libraries and National Science Foundation, ISBN 90-04-08876-8 
  • Meles meles. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 2. 11. 2011.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jezevec lesní na českej Wikipédii a European badger na anglickej Wikipédii.

Externé odkazyUpraviť