Jean Verdier
Jean kardinál Verdier, PSS (* 19. február 1864, Lacroix-Barrez, Francúzske cisárstvo – † 9. apríl 1940, Paríž, Francúzska republika) bol francúzsky katolícky biskup, parížsky arcibiskup v rokoch 1929 až 1940 a kardinál Svätej rímskej cirkvi.[1][2]
Mal veľmi blízke vzťahy s Československom, ktoré opakovane navštívil. Je nositeľom Radu Bieleho leva 1. triedy (1933) a držiteľ titulu doctor honoris causa (1936) Karlovej univerzity v Prahe.
Napísal tiež niekoľko teologických prác.[2]
Život
upraviťJean Verdier sa narodil v roku 1864 vo Francúzsku. Vyštudoval seminár v Rodez. V roku 1886 vstúpil v Paríži do Spoločnosti svätého Sulpícia. V apríli 1887 bol vysvätený za kňaza.[1] V Ríme získal doktorát z teológie a kánonického práva[2] a následne učil na seminári v Périgueux, kde bol aj rektorom[1] a v rokoch 1892 až 1896 v Lyone.[2] Od roku 1905 učil morálnu teológiu na seminári svätého Sulpícia v Paríži a v roku 1912 začal vyučovať na fakulte Séminaire des Carmes v Paríži.[1] V rokoch 1914 až 1929 bol redaktorom periodika Revue pratique d’apologétique.[2]
V roku 1922 sa stal čestným kanonikom metropolitnej katedrály v Paríži. V roku 1926 sa stal generálnym vice-superiorom Spoločnosti svätého Sulpícia a v júli 1929 generálnym superiorom spoločnosti. Už v novembri 1929 bol však pápežom Piom IX. menovaný kardinálom a ustanovený parížskym arcibiskupom.[1] Počas svojho úradu sa významne zasadzoval o výstavbu nových kostolov v Paríži (projekt Œuvre des Chantiers du Cardinal). Jeho zásluhou bolo v 30. rokoch 20. storočia v Paríži a okolí postavených 185 nových kostolov.[3]
V roku 1935 sa ako pápežský legát zúčastnil Prvého celoštátneho zjazdu katolíkov Československej republiky[4] a v rámci programu navštívil aj Slovensko, konkrétne Bratislavu (a Devín), Piešťany a Nitru.[5] Československo urobilo na kardinála veľký dojem, keďže po svojej návšteve ho mal dokonca nazvať svojim druhým domovom.[6] V Československu sa stavil aj v roku 1938 po ceste z Budapešti.[7]
Už za čias druhej česko-slovenskej republiky významne podporoval česko-slovenských utečencov z odstúpeného pohraničia, v prospech ktorých vyčlenil sumu stotisíc frankov. Vyzýval tiež veriacich svojej diecézy, aby sa zúčastnili pomocnej akcie, ktorá mala pomôcť Čechom a Slovákom vysťahovaným z ich krajiny.[8] Po vypuknutí druhej svetovej vojny podporoval Spojencov proti Nemecku.[1] Po zavraždení českých študentov a Mareka Frauwirtha za nich 2. decembra 1939 v diecéznom kostole v Paríži na Rue de Sévres odslúžil bohoslužbu. Panychídy sa zúčastnil celý Československý národný výbor a množstvo hostí a francúzskych študentov.[9]
V roku 1939 sa zúčastnil konkláve, ktoré zvolilo za pápeža Eugenia Pacelliho (Pia XII.).[1] Zomrel v apríli 1940.[1]
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f g h Verdier, Jean Cardinal. In: Harris M. Lentz III. Popes and Cardinals of the 20th Century: A Biographical Dictionary. Jefferson, London : McFarland, 2015. ISBN 978-1-4766-2155-5. S. 196 – 197.
- ↑ a b c d e SOKOLOWSKI, Pawel. VERDIER. In: Encyklopedia katolicka. Tom 20. Vác – Żywy Różaniec. Lublin : Towarzystwo Naukowe Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego, 2014. ISBN 978-83-7306-654-0. S. 50 – 51.
- ↑ Kardinál Verdier staviteľom. Katolícka jednota, 1936, roč. 17, čís. 5, s. 21 – 22. ISSN 1337-4397.
- ↑ ŠEBEK, Jaroslav. Za Boha, národ, pořádek. Praha : Academia, 2016. ISBN 978-80-200-2576-0. S. 313an.
- ↑ KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska: Slovensko v 20. storočí. Bratislava : Fortuna Print, 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 207.
- ↑ J. E. kardinál Jean Vedier. Národní rada (Praha: Národní rada československá), 1936, roč. XVIII, čís. 1, s. 29.
- ↑ WONKA, František. Doba zkoušek a naděje (Deník děkana Františka Wonky z let 1938–1945). Beroun : Machart, 2010. ISBN 978-80-904318-8-1. S. 250.
- ↑ BENDA, Jan. Útěky a vyhánění z pohraničí českých zemí 1938-1939 (Migrace z okupovaného pohraničí ve druhé republice). Praha : Karolinum Press, 2013. ISBN 978-80-246-2119-7. S. 269.
- ↑ LEIKERT, Jozef. Čierny piatok sedemnásteho novembra. Bratislava : Veda, 2000. ISBN 978-80-224-0626-0. S. 180.
Ďalšia literatúra
upraviť- BOISARD, Pierre. Le cardinal Verdier, archevêque de Paris, 1864 – 1940. Paris : Flammarion, 1946. 358 s.
- Srdečné vítanie kardinála Verdiera v Bratislave: V celej republike je nadšene pozdravovaný. Novosti, 1938-6-1, roč. XX, čís. 126, s. 2. (opis návštevy Slovenska v roku 1938)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean Verdier