Jelšavský kras

Jelšavský kras je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Nachádza sa v jeho severozápadnej časti a najvyšší vrch Slovenská skala dosahuje 622 m n. m.

Jelšavský kras
geomorfologický podcelok
Centrálna časť pri Jelšave
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Revúca
Nadradená jednotka	Slovenský kras
Susedné jednotky	Hrádok Železnícke predhorie Rimavská kotlina Koniarska planina
Súradnice	48°37′08″S 20°16′01″V
Najvyšší bod	Slovenská skala
- výška	622 m n. m.
Najnižší bod	južný okraj podcelku
- výška	cca 230 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Polohopis

Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Slovenské rudohorie → Slovenský kras → Jelšavský kras ***

Podcelok tvorí výbežok pohoria v severozápadnej časti Slovenského krasu, s ktorým je spojený ramenom Koniarskej planiny. Na severovýchode susedí Hrádok, severným smerom Železnícke predhorie, oba podcelky Revúckej vrchoviny, južným smerom krajina klesá do Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.

Vybrané vrchy

• Slovenská skala (622 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
• Strieborník (556 m n. m.)
• Tri peniažky (564 m n. m.)

Chránené územia

Juhovýchodná časť územia patrí do ochranného pásma Národného parku Slovenský kras.

Turizmus

Táto časť Slovenského krasu je turisticky menej navštevovanou časťou pohoria a planinou vedie len niekoľko málo turistických chodníkov. Vo východnej časti je významná zeleno značená trasa z Plešivca do sedla Hrádok, na ktorý sa pripája žltá trasa z Jelšavskej Teplice.

Doprava

Centrálnou časťou vedie údolím riečky Muráň cesta II/532 i železničná trať Plešivec – Muráň, smerujúce do Revúcej. Jelšavou prechádza i cesta II/526 (Ratková – Štítnik).