Jerzy Hajdukiewicz

poľský lekár a horolezec

Jerzy Hajdukiewicz (* 1. december 1918, Ľvov, Ukrajina – † 10. júl 1989, Zakopané, Poľsko) bol poľský lekár, horolezec.

Jerzy Hajdukiewicz
poľský lekár a horolezec
Jerzy Hajdukiewicz
Narodenie1. december 1918
Ľvov, Ukrajina
Úmrtie10. júl 1989 (70 rokov)
Zakopané, Poľsko
Národnosťpoľská
Profesialekár

ŽivotopisUpraviť

Od roku 1933 žil v Zakopanom, kde školské štúdiá ukončil maturitou na gymnáziu.

Zaujímal sa o alpské lyžovanie, bol členom zakopanského Harcerskiego Klubu Narciarskiego (Harcerského lyžiarskeho klubu) a ľvovskej Sekcji Narciarskiej Polskiego Towarzystwa Tatrzańskiego. V roku 1937 začal študovať medicínu v Ľvove.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny odišiel najprv do Rumunska, potom pokračoval do Francúzska, kde vstúpil do poľských ozbrojených síl, ktoré sa na západe formovali od roku 1939. Zúčastnil sa na bojoch s nemeckými vojskami, ktoré v roku 1940 prekročili francúzske hranice. Po porážke Francúzska prešiel do Švajčiarska, kde bol internovaný. Počas internácie v rokoch 19401945 dokončil medicínske štúdia (chirurgia) v Zürichu. Spolu, okrem iných, s Maciejom Mischkem, poľským inžinierom, turistickým aktivistom a horolezcom, s podporou švajčiarskych vojenských kruhov založil Klub Wysokogórski Winterthur, ktorý vyvíjal horolezecké aktivity.

Tatranské začiatkyUpraviť

Vo Vysokých Tatrách liezol od roku 1937 okrem iných najmä s Janom Staszlom a Jánom Sawickim. Počas pobytu vo Švajčiarsku, do roku 1946, vystúpil na 17 štvorcisícoviek a do roku 1980 roku na všetky vo Švajčiarsku.

Poľské aktivityUpraviť

Po návrate do Poľska pracoval v nemocniciach v Gdansku (19471948), Krakove (19481954) a zakopanských sanatóriách. Aktívne pôsobil v Klubie Wysokogórskim (Vysokohorskom klube). Za zásluhy bol ocenený čestným členstvom v Klube Polskiego Związku Alpinizmu (Poľský alpinistický zväz). Od roku 1950 bol členom záchranárskej organizácie TOPR a potom GOPR. V roku 1969 sa stal prezidentom Grupy Tatrzańskiej GOPR (Tatranskej skupiny GOPR), a rokoch 19741976 bol najvyšším predstaviteľom Rady Naczelnej GOPR (Najvyššej rady GOPR). Okrem toho bol v rokoch 19731978 vedúcim lekárom GOPR. Zúčastnil sa na mnohých záchranných akciách doma i v zahraničí. Školil horských záchranárov, horolezcov, pôsobil v medzinárodných organizáciách horských záchranárov.

Výpravy a záchranné akcieUpraviť

Po celý čas aktívne liezol vo vysokotatranských stenách. Vytýčil na nich niekoľko nových ciest, okrem iných v roku 1947 v severozápadnej stene Malých Rysov, v rokoch 1952 a 1957 v severnej stene na Długi Giewont, v roku 1969 v severnej stene Veľkej Ľadovej veže. Bol vedúcim mnohých horolezeckých výprav vo švajčiarskych Alpách. V roku 1957 bol účastníkom náročnej záchrannej akcie na Eigeri. Zúčastnil sa na švajčiarskych výpravách (1958 a 1960) na Dhaulágirí, v roku 1969 výpravy na Hindúkuš a v roku 1971 bol členom rakúskej expedície na Malubiting (7 458 m n. m.) v Karakorame.

PublikácieUpraviť

Spomienky na horolezecké výstupy a výpravy publikoval v knižkách Himal Cu-Cu-Ra (1961), Dhaulagiri zdobyty (1963) a Góry mojej młodości (1988). Bol autorom vyše 200 článkov o horolezeckej a záchranárskej tematike v poľskej, švajčiarskej a nemeckej a juhoslovanskej tlači. Napísal mnohé referáty zo záchranárskej a horolezeckej praxe.

Osobný životUpraviť

Jerzy Hajdukiewicz bol dvakrát ženatý. Prvou manželkou bola Helena Bäcker (jedna z najaktívnejších horolezkýň v rokoch 19401970), druhou Stefania. Obidve sa zúčastnili na mnohých horolezeckých výpravách. Bol pochovaný na zakopanskom Cmentarzu Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jerzy Hajdukiewicz na poľskej Wikipédii.