Jiří Karásek ze Lvovic
Jiří Josef Antonín Karásek ze Lvovic, vlastným menom Josef Karásek[1], podľa iných zdrojov "vlastným menom" Jiří Antonín Karásek[2] alebo "občianskym menom" Josef Jiří Antonín Karásek[3] (* 24. január 1871, Praha - † 5. marec 1951) bol český básnik, spisovateľ a kritik. Jeho prvé diela boli napísané pod vplyvom naturalizmu, neskôr začal tvoriť dekadentne a stal sa popredným predstaviteľom tohto smeru. Ako kritik používal impresionistických postupov.
| Jiří Karásek ze Lvovic | |
 český básnik, spisovateľ a kritik | |
| Rod. meno | Josef Karásek |
|---|---|
| Narodenie | 24. január 1871 Praha, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 5. marec 1951 (80 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Jiří Karásek ze Lvovic |
Usporiadal tiež pražské poštové múzeum, bol tiež zberateľ drobnej grafiky, pôsobil v časopise Český bibliofil. Zaujímal sa o okultizmus a bol členom českej spoločnosti hermetikov Universalia.
Prívlastok ze Lvovic k svojmu pripojil na základe svojho tvrdenia, že je potomkom hvezdára zo 16. storočia, Cypriána Lvovického ze Lvovic, čo súviselo so záľubou dekadentov vo vzývaní aristokracie.
Životopis upraviť
Po ukončení štúdia na gymnáziu v Prahe pokračoval na bohosloveckej fakulte, kde strávil necelé dva roky. Potom žil rok v Bavorsku. Po roku 1891 nastúpil ako úradník na pošte, potom bol menovaný riaditeľom knižnice ministerstva pôšt a riaditeľom Poštového múzea a archívu.
V roku 1894 založil spoločne s Arnoštom Procházkom časopis Moderní revue, v ktorom uverejňovali najmä českú a francúzsku dekadentnú tvorbu. V nasledujúcom roku sa v júnovom čísle časopisu Karásek prvýkrát v českých dejinách pokúsil o verejnú obhajobu homoerotického cítenia, čo bola jeho osobná téma. Za prvej republiky postupne vydával dva "listy pre sexuálnu reformu" - Hlas a Nový hlas.[4]
Počas svojho života zhromaždil rozsiahlu súkromnú knižnicu (48 000 zväzkov[5]) a zbierku slovanského umenia a grafiky (40 000 položiek). Roku 1922 túto tzv. Karásovu galériu venoval Československej obci sokolskej, ktorá sídlila v Tyršovom dome v Prahe, s podmienkou, že ju bude do konca života spravovať. Od roku 1954 je súčasťou Pamätníka národného písomníctva sídliacom na pražskom Strahove.[1]
Bol tiež spisovateľom, autorom mnohých básní aj próz. Niektoré z jeho románov sú teraz radené do literatúry science fiction[6].
Zomrel takmer zabudnutý v Prahe roku 1951 na zápal pľúc.
Po celý život vášnivo zbieral obrazy z celého sveta a jeho zbierka je dodnes najväčšou zbierkou moderných obrazov v celej Európe. Neskôr bola zoštátnená a vystavená v českých múzeách.
Dielo upraviť
- Zazděná okna (1894)
- Sodoma (1895) - bola cenzúrou zakázaná a vyšla znova až o desať rokov neskôr po interpelácii sociálnodemokratického poslanca Josefa Hybeša vo viedenskom parlamente
- Kniha aristokratická (1896) - nové vydanie tých básní zo zbierky Sodoma, ktoré neboli zabavené cenzúrou
- Sexus necans (1897)
- Gotická duše (1900, prepracované vydanie 1905 a 1921)
- Romány tří mágů: Román Manfreda Macmillena (1907), Scarabaeus (1908), Ganymedes (1925)
- Ztracený ráj (1938)
- Zplozenci pekla (1940) prepracovaný román Josefa Jiřího Kolára
Referencie upraviť
- ↑ a b Lexikon české literatury 2/II K–L. Praha: Academia, 1993. S. 664.
- ↑ Česká literatura od počátků k dnešku. Praha: NLN, 1998. S. 409 a 1006.
- ↑ Novák, J. V., NOVÁK, A. Přehledné dějiny literatury české. S. 921.
- ↑ LISHAUGEN, Roar: Nejistá sezóna jiné literatury, Dějiny a současnost, č. 12/2007. (online)
- ↑ Katalog online: http://nris.nkp.cz/Katalog.aspx?sigla=ABE336&katkey=PNPKKG
- ↑ ADAMOVIČ, Ivan; NEFF, Ondřej. Slovník české literární fantastiky a science fiction. Praha : R3, 1995. ISBN 80-85364-57-3. Kapitola Karásek ze Lvovic, Jiří, s. 112.
Externé odkazy upraviť
- Jiří Karásek ze Lvovic v databáze Národní knihovny ČR
- Video o Karáskovi a Karáskovej galérii
- Karásková galéria
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jiří Karásek ze Lvovic na českej Wikipédii.