Joachim Barrande

Joachim Barrande (* 11. august 1799, Saugues, Francúzsko – † 5. október 1883, Frohsdorf, Rakúsko-Uhorsko) bol francúzsky inžinier a paleontológ, ktorý sa preslávil prieskumom geologických podmienok v stredných Čechách. Oblasť neskôr bola po ňom pomenovaná Barrandien.

Joachim Barrande
francúzsky inžinier, geológ a paleontológ
francúzsky inžinier, geológ a paleontológ
Narodenie11. august 1799
Saugues, Francúzsko
Úmrtie5. október 1883 (84 rokov)
Frohsdorf, Rakúsko-Uhorsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Joachim Barrande

ŽivotopisUpraviť

Mladosť, štúdiá a raná kariéraUpraviť

Barrande sa narodil vo Francúzsku a detstvo prežil v období vlády Napoleona I. Začal študovať na lýceu v Paríži a následne pokračoval v dvoch dvojročných cykloch tiež polytechniku na École Polytechnique, kde bol najlepší študent ročníku, a stavbu mostov a ciest. Počas štúdií navštevoval aj prírodovedecké prednášky, ale skončení školy sa živil ako stavebný inžinier. Pod jeho vedením bol postavený okrem iného aj dodnes stojaci most cez rieku Loiru.

Vychovávateľ kráľovskej rodinyUpraviť

Barrande roku 1826 projektovanie zanechal a prešiel do služieb kráľa Karola X. ako vychovávateľ panovníkovho vnuka Heinricha (neskôr grófa zo Chambordu). Nový učiteľ po júlovej revolúcii v roku 1830 nasledoval Bourbonovcov a odišiel tiež do exilu.

V ČecháchUpraviť

Barrande sa dostal do Čiech na zámok Buštěhrad a neskôr na Pražský hrad. Vďaka svojmu postaveniu a zájmom sa rýchlo dostal do kontaktu s českými národovcami. Medzi inými sa zoznámil aj s historikom Františkom Palackým či jedným zo zakladateľov Národného múzea v Prahe grófom Kašparom Šternberkom. Šternberk neskôr požiadal Barrandea o posúdenie možnosti stavby konskej železničnej trate údolím rieky Berounky a cez uhoľné panvy pri Radniciach do Plzne. Pre nedostatok prostriedkov sa tento plán nepodarilo naplniť, ale začaté práce, na ktorých sa zúčastnil, napriek tomu odhalili veľmi bohaté náleziská skamenelín (hlavne trilobitov). Najbohatšie náleziská sa nachádzali pri Skryjach a Týřoviciach. Barrande sa v problematike prvohorných organizmov vyznal a inšpirovaný vydaním diela The Silurian System Rodericka Murchisona z roku 1839, tu ďalej pokračoval vo výskume.

Po roku 1840 precestoval hlavne pešo veľkú časť stredných Čiech, aby mohol mapovať územie, ktoré v prvohorách pokrývalo plytké more. Pohyboval sa najčastejšie v okolí Prahy a hlavne smerom na Beroun, alebo ďalej k Rakovníku či mestu Příbram. Exkurzie však podnikal aj na iné miesta po celej Európe. O svojom prieskume si viedol podrobné zápisky, do ktorých si zaznamenal aj mená ľudí, ktorí mu pri hľadaní skamenelín pomáhali. Medzi jeho najväčší prínos patrí obsiahle porovnanie jednotlivých vrstiev z obdobia silúru v stovkách nálezísk, ktorými v priebehu života prešiel.

Vzťah k ČeskuUpraviť

Aj keď Barrande veľa cestoval a mal byt v Paríži, jeho druhým domovom bola do konca života Praha. Dlhú dobu mu tu pomáhala matka českého spisovateľa Jana Nerudu. Tomu sa Barrande pokúšal vysvetliť, že písaním svojmu národu nepomôže. Ale aj tak čítal jeho prvé diela, keď sa naučil po česky. Znalosť češtiny bola pre neho dôležitá najmä preto, že sa mohol lepšie dorozumieť s robotníkmi a ľuďmi, ktorí mu nosili nálezy a brali za to plat (najprv týždenný, neskôr za jednotlivé kusy). Znalosť češtiny premietol aj do názvov niektorých druhov, ktoré popisoval (Babinka podľa matky Nerudu). Neskôr sa vďaka Palackému naučil aj po nemecky. Po pani Nerudovej pomáhala v rokoch 1861 až 1883 až do Barrandeovej smrti v domácnosti Františka Myslivečková z rodiny českého skladateľa Josefa Myslivečka.

SmrťUpraviť

Barrande zostal aktívny až do svojho vysokého veku, keď ešte ako osemdesiatnik fáral do bane, aby mohol ďalej bádať. Smrť ho zastihla v súvislosti s úmrtím grófa zo Chambordu, keď zariaďoval jeho pozostalosť, pri čom ochorel na zápal pľúc. Pochovaný bol na území terajšieho Rakúska. Barrande zostal celý život francúzskym vlastencom, ale všetky náleziská, ktoré objavil a popísal sa nachádzali v zahraničí. Na základe svojich prác sa stal čestným členom mnohých zahraničných geologických spoločností. Vo svojom závete odkázal tisíce skamenelín pražskému múzeu, ako aj svoju knižnicu a rukopisy. Zanechal aj dostatok finančných prostriedkov pre pokračovateľov svojho diela. Hlavným z nich bol Ottomar Novák, ktorý bol Barrandeovi vďačný za podporu na ceste k doktorátu, bohužiaľ zomrel už vo svojich 41 rokoch.

DieloUpraviť

Prvé dielaUpraviť

V roku 1846 zverejnil Barrande výsledky svojich výskumov v dielach, ktoré vyšli vo Viedni a Lipsku. V zahraničí boli Barrandeove práce o českých prvohorných skamenelinách prijaté omnoho priaznivejšie než v Čechách, kde sa niektorí vlastenci jeho dielom cítili neprávom predstihnutí. Kustód prírodovedeckých zbierok Corda a berounsky zberateľ trilobitov Hawel urýchlene reagovali dielom Prodrom einer Monographie der böhmischen Trilobiten, ktorým získali prvenstvo v pomenovaní mnohých druhov, rodov a čeľadí. Barrandeove zápisky a následné práce však od samého začiatku obsahovali viacej systematickejších popisov a nákresov geologických profilov.

Encyklopédia Système silurien du centre de la BohêmeUpraviť

Prieskymy a práce so zbierkami Barrandeovi pohlcovali takmer všetok čas a vyžadovali veľké finančné prostriedky. Poskytovali mu ich hlavne gróf Chambord a Cisárska akadémia vo Viedni, ktorú ale o príspevok musel každý rok žiadať znovu. Od roku 1852 postupne skoro 30 rokov tvoril a vydával encyklopédiu Silúrsky systém stredných Čiech (Système silurien du centre de la Bohême). Do roku 1881 vyšlo 22 zväzkov. Písal do nej texty, robil náčrty budúcich litografií, viedol kvôli nim rôznorodú korešpondenciu a pre inšpiráciu neraz cestoval do zahraničia. Na takmer 6000 stranách doplnených viac než 1000 litografickými tabuľkami s desiatkami ukážok popísal viac než 3500 druhov skamenelých organizmov. Po Barrandeovej smrti sa podarilo vydať ešte ďalších 7 zväzkov encyklopédie.[1]

Prínos vede a kritikaUpraviť

Bohaté české prvohorné náleziská preslávil svojim dielom ďaleko za hranicami. Jeho prácu neváhal citovať aj tvorca novej evolučnej teórie Charles Darwin, aj keď Barrande bol skôr prívržencom katastrofických teórií (revolučná teória), o ktorých počul už v mladosti na prednáškach Georgea Cuviera. Tieto názory Barrandea sa odrazili aj v sporoch, ktoré viedol s inými geológmi pre svoje ďalšie päťzväzkové dielo Obrana kolónií (Défense des colonies). Dnešná veda sa prikláňa na stranu jeho odporcov a okrem toho tiež na rozdiel od neho považuje pri prieskume za dôležité vrstvy, ktoré sú na skameneliny chudobnejšie. Barrande dával naopak prednosť miestam a vrstvám, kde sa ich nachádzalo najviac a v čo najúplnejšom stave.

OceneniaUpraviť

Geological Society of London mu za jeho prínos na poli geológie v roku 1857 udelila Wollastonovu medailu. 10. novembra 1860 (záznam č. 1945)[2] bol zvolený za člena Akadémie Leopoldina,[3] v roku 1873 za člena göttingenskej Akadeémie vied,[4] v roku 1875 za člena American Academy of Arts and Sciences a v roku 1877 Ruskej akadémie vied.

V roku 1881 sa stal čestným členom „Nasavského přírodovědného spolku“ (Nassauischer Verein für Naturkunde) vo Wiesbadene. V roku 1881 obdržal Cotheniovu medailu akadémie Leopoldina.

Miesta s pripomínajúce BarrandaUpraviť

 
Pamätná tabuľa na Barrandovej skale
  • už necelý rok po jeho smrti boli po Barrandeovi pomenované Barrandovské skály v Prahe blízko Malej Chuchle a bola na nich odhalená pamätná tabuľa s jeho menom
  • od roku 1928 nesie meno Barrandov celá jedna pražská štvrť
  • oblasť stredných Čiech, bohatá na skameneliny bola geológmi pomenovaná Barrandien
  • v Skryjach je dnes sprístupnené múzeum Joachima Barrandea a nachádza sa tu aj jeho bronzový pomník
  • cestný most v Prahe (Barrandovský most)

ReferencieUpraviť

  1. BARRANDE, Joachim. Système silurien du centre de la Bohême. Praha : J. Barrande, 1852-1907. 28 zv. Dostupné online.
  2. Willi Ule. Geschichte der Kaiserlichen Leopoldinisch-Carolinischen Deutschen Akademie der Naturforscher während der Jahre 1852–1887: Mit einem Rückblick auf die frühere Zeit ihres Bestehens. Halle : In Commission bei Wilh. Engelmann in Leipzig. Kapitola Nachträge und Ergänzungen zur Geschichte Neigebaur’s, s. 193.
  3. Joachim Barrande, Deutschen Akademie der Naturforscher Leopoldina
  4. Holger Krahnke. Die Mitglieder der Akademie der Wissenschaften zu Göttingen 1751-2001. Göttingen : Vandenhoeck & Ruprecht. S. 31.

LiteratúraUpraviť

  • Kdo byl kdo v našich dějinách do roku 1918 / (Pavel Augusta … et al.). 4. vyd. Praha : Libri, 1999. 571 s. ISBN 80-85983-94-X. S. 28.
  • VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 2. sešit : B–Bař. Praha : Libri, 2005. 154–264 s. ISBN 80-7277-252-X. S. 219–221.
  • Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 30.
  • FROLÍK, František. Osobnosti Rakovnicka a Novostrašecka s ukázkami jejich rukopisů. 1. vyd. Nové Strašecí : Jiří Červenka – Gelton, 2016. 315 s. ISBN 978-80-88125-04-4. Kapitola Joachim Barrande, s. 60-62.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku JoachimBarrande na českej Wikipédii.