Johannes Aventinus, vl. menom Johannes Georg Turmair (* 4. júl 1477, Abensberg, Nemecko - † 9. január 1534, Regensburg), nazývaný aj Aventinus, Aventín či Aventin, bol nemecký humanistický spisovateľ a historik. Je pokladaný za priekopníka klasickej filológie v Nemecku a zakladateľa nemeckej historiografie. Jeho bustu dal kráľ Ľudovít I. Bavorský vystaviť vo Walhalle. Jeho hrob sa nachádza v kláštore Sankt Emmeram v Regensburgu.

Johannes Aventinus
Johannes Aventinus
Narodenie4. júl 1477
Abensberg, Nemecko
Úmrtie9. január 1534 (56 rokov)
Regensburg, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Johannes Aventinus

Životopis upraviť

Od roku 1495 študoval na vysokých školách v Ingolstadte, Viedni, Krakove a Paríži, predovšetkým humanitné vedy. Získal obsiahle a komplexné vzdelanie, aké v tých časoch dosiahlo iba málo učencov. V roku 1509, po skončení štúdií, sa stal vychovávateľom a učiteľom maloletých synov nebohého vojvodu Albrechta IV. na dvore bavorského kniežaťa Viliama IV. Vo februári 1517 bol vymenovaný za historiografa Bavorska a dostal čestnú úlohu vypracovať dejiny Bavorska. K dejinám Bavorska zozbieral veľké množstvo pramenného materiálu, na základe ktorého napísal viacero historických prác.

K jedným z najvýznamnejších Aventinovych diel patrí kronika Annales ducum Boiariae/Annales Boiorum resp. Bayerische Chronik (Anály Bavorov resp. Bavorská kronika). Ide o sedemzväzkové dielo o dejinách Bavorov do roku 1460. O hodnovernosti tohto diela niektorí historici pochybujú, lebo vzniklo na základe prameňov, z ktorých dnes viaceré neexistujú a mnohé v súčasnosti poznáme iba na základe neskorších odpisov. Toto dielo má aj pre slovenskú historiografiu mimoriadny význam. Jedna časť kroniky sa venuje bitke pri Bratislave (podrobnosti pozri v článku).

Súborne vydala jeho práce Mníchovská akadémia v rokoch 18801884 v piatich zväzkoch.

Osud Aventinovho diela nebol ľahký. Aj keď najstaršie dejiny spracoval značne romanticky, obdobie stredoveku napísal na základe prameňov už značne kriticky, otvorene odhalil rozličné politické intrigy, spoločenské a mravné delikty feudálnej a najmä cirkevnej hierarchie. Za túto kritičnosť ho v roku 1528 obvinili z kacírstva a uväznili. V roku 1554 sa dostalo jeho meno aj na index Benátskej inkvizície a vydávanie jeho kníh bolo zakázané. Po krátkej väzbe v Abensbergu ho vyslobodil Leonhard Eck, radca vojvodu Viliama IV. Po vyslobodení odišiel do slobodného ríšskeho mesta Regensburg, kde žil až do svojej smrti.

Dielo online upraviť

Iné projekty upraviť

Zdroje upraviť