Josef Ludvík Fischer
Prof. PhDr. Josef Ludvík Fischer (* 6. november 1894, Praha - † 17. február 1973, Olomouc) bol významný český filozof a sociológ, predstaviteľ filozofického štrukturalizmu.
| Josef Ludvík Fischer | |
 český filozof a sociológ | |
| Narodenie | 6. november 1894 Praha, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 17. február 1973 (78 rokov) Olomouc, Česko |
| Odkazy | |
| Commons |  Josef Ludvík Fischer |
Život upraviť
Po štúdiách na klasických gymnáziách v Českých Budějoviciach a v Třeboni (maturita roku 1912) absolvoval na Filozofickej fakulte pražskej univerzity češtinu, nemčinu a filozofiu. Doktorom filozofie bol promovaný roku 1919 (dizertácia Arthur Schopenhauer. Genese díla). V rokoch 1921-1923 pracoval v pražských knižniciach, potom bol preložený do Študijnej knižnice v Košiciach, kde bol zamestnaný až do roku 1933. V roku 1927 sa prácou Saint-Simon a Auguste Comte habilitoval na Masarykovej univerzite v Brne ako docent pre odbor sociológia, v roku 1930 i pre odbor filozofia . Na prelome 20. a 30. rokov spolu s Bedřichom Václavkom a Jiřím Mahenom redigoval Index (1929-1939), s Inocentom Arnoštom Bláhom a Emanuelom Chalupným založil a viedol Sociologickú revue (1930-40, 1945-48). V rokoch 1933-35 bol zamestnancom univerzitnej knižnice v Brne, mimoriadnym profesorom Masarykovej univerzity pre odbory sociológie a dejiny filozofie sa stal v roku 1935. Po nacistickej okupácii Československa sa až do konca vojny skrýval v Holandsku. Po návrate do Brna bol v októbri 1945 menovaný riadnym profesorom Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity, v školskom roku 1945-46 zastával funkciu jej dekana. Zároveň sa podieľal na obnovení olomouckej Palackého univerzity, na ktorej v rokoch 1946-49 vykonával funkciu rektora. V 50. rokoch bol nútený stiahnuť sa z verejného života, ojedinele vyučoval v Brne a v Košiciach, penzionovaný bol roku 1960. Do výučby bol na Palackého univerzite znovu povolaný v rokoch 1968-70, definitívny odchod do penzie nasledoval v roku 1970.
Jeho dcéra Viola bola známou poetkou a prekladateľkou.
Filozofia upraviť
Kritické vyrovnanie s filozofiou pozitivizmu a pragmatizmu Fischera viedlo k vypracovaniu vlastného filozofického systému, ktorý nazýval „skladobnou filozofiou“. Tá mala nadväzovať na štrukturálne metódy v jednotlivých vedách, ktoré preferujú celok pred jednotlivými časťami. Pojem celku Fischer v Základech poznání (1931) definoval pomocou pojmu funkcie a vytvoril tak pôvodný systém funkcionálneho štrukturalizmu, ktorý v Krizi demokracie (1933) uplatnil pri rozbore sociálnej skutočnosti. Kríza demokracie bola Fischerovi súčasťou všeobecnejšej kultúrnej krízy, ktorú spájal s kvantitatívnym a mechanistickým poňatím skutočnosti. Štruktúrne podobnosti medzi jednotlivými prvkami kultúry (napr. medzi vedou, ekonomikou a politikou) schematizoval pomocou pojmu kultúrneho prototypu. Predvídal tak niektoré neskoršie kulturologické problémy (porovnaj Foucaultov pojem epistéma). Východisko z krízy videl v ontologickej rehabilitácii kvality, na ktorej prepracovanie sa spolu s ďalšími kategóriami funkcie a štruktúry vrátil v súbore Filosofických studií (1968).
Spisy upraviť
- Arthur Schopenhauer. Genese díla (Příspěvek k psychologii tvorby) (1921)
- O vědomí (1922)
- Hovory a zpovědi. Dvě knihy neklidu a hledání. Kniha první (1922)
- Filosofie, její podstata a problémy (1922)
- Saint Simon a Auguste Comte. Příspěvek k dějinám sociologického racionalismu (1925)
- Glosy k české otázce (1926)
- O pravdách a filosofech (1926)
- Útěk před starou filosofií (1927)
- Budoucnost evropské kultury. Vstupní čtení na Masarykově univerzitě 17. 10. 1927 (1928)
- Über die Zukunft der europäischen Kultur (1929)
- Kultura a regionalismus (1929)
- O neklidu dneška (1930)
- Základy poznání. Soustava skladebné filosofie na podkladě zkušenosti I (1931)
- Třetí říše. Úvodem do současného politického stavu (1932)
- Tyrš a sokolstvo. Historický a kritický rozbor sokolské ideologie (1932)
- Zrcadlo doby. Abeceda skoro filosofická (1932)
- Řád kapitalistický a skladebný (1933)
- Krize demokracie. I. Svoboda, II. Řád (1933)
- Věčný a časový úkol filosofie (1935)
- Národní tradice a česká filosofie. Úkoly a výzvy (1939)
- Den po válce (1946)
- Na cestu. Hrst proslovů děkanových (1946)
- Politika a stranictví (1947)
- Únor 1948. Slovo k vychovatelům (1948)
- Tři stupně. Filosofický vějíř (1948)
- Uvedení do vědy (1961)
- Sokrates nelegendární (1965)
- Dějiny filosofie. Řecká filosofie (1968)
- Filosofické studie (1968)
- Proti Mnichovu (1968)
- Listy o druhých a o sobě (2005)
Výbory upraviť
- Výbor z díla I (2007)
- Výbor z díla II (2009)
Literatúra upraviť
- GABRIEL, Jiří, a kol. Česká filozofie ve 20. století. I. Směry, osobnosti, problémy. Brno : Masarykova univerzita, 1995. 361 s.
- MED, Jaroslav. Literární život ve stínu Mnichova (1938-1939). Praha : Academia, 2010. 340 s. ISBN 978-80-200-1823-6.
- TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století I. A-J. Praha ; Litomyšl : Paseka, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7.
- Urbášek Pavel, Josef Ludvík Fischer - rektor zakladateľ, Žurnál UP, roč. 14 (2004/05), č 4, s 6.
- Danihelková E. (2011). KAREL Englis A JOSEF LUDVÍK FISCHER Paralelné životopisy. Bakalárska práca, Univerzita Palackého v Olomouci, Filozofická fakulta, 47 pp.
Pozri aj upraviť
Externé odkazy upraviť
- Josef Ludvík Fischer Archivované 2012-04-28 na Wayback Machine na webe Univerzity Palackého
- Slovník slovenských filozofov
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Ludvík Fischer na českej Wikipédii.