Josef Ressel
Josef Ludvík František Ressel (* 29. jún 1793, Chrudim – † 9. október 1857, Ľubľana[1]) bol česko-rakúsky lesník, spisovateľ a vynálezca, ktorý sa preslávil predovšetkým vynálezom lodnej skrutky.
Josef Ressel | |
česko-rakúsky vynálezca | |
Narodenie | 29. jún 1793 Chrudim, Habsburská monarchia |
---|---|
Úmrtie | 9. október 1857 (64 rokov) Ľubľana, Habsburská monarchia |
Odkazy | |
Commons | Josef Ressel |
Životopis
upraviťPochádzal z česko-nemeckej rodiny. Jeho otec Anton Herrmann Ressel bol český Nemec, matka Mária Anna Konvičková bola Češka. Do školy chodil v Chrudimi a v roku 1806 odišiel vyštudovať gymnázium do hornorakúskeho Linzu. Po úspešnom zakončení štúdia bol v roku 1809 prijatý na delostreleckú školu v Českých Budějoviciach, ale pre telesnú slabosť sa z neho dôstojník nestal. Potom mal študovať medicínu, ale nakoniec získal štipendium na lesníckej akadémii v Mariabrunne pri Viedni. Po absolvovaní pracoval pre rakúsky štát ako lesník na území dnešného Chorvátska a Slovinska, kde sa zaslúžil o zalesnenie krasovej oblasti. K jeho najvýznamnejším lesníckym dielam patria Dejiny prímorských lesov.
V Kostanjevici na rieke Krka prvýkrát testoval svoj vynález lodnej skrutky. V roku 1821 bol preložený do Terstu, kde sa stal lesmajstrom a úspešne pokračoval v testoch. V roku 1827 získal patent a v roku 1829 dosiahol s upraveným parníkom v terstskom prístave rýchlosť šiestich uzlov. Potom sa parný stroj pokazil a polícia po nehode ďalšie pokusy zakázala. Ressel zomrel bez toho, aby za svoj vynález získal akékoľvek uznanie. Až v roku 1866 mu vynález lodnej skrutky oficiálne priznala americká akadémia vied vo Washingtone.
Okrem lodnej skrutky vynašiel tiež skrutkový lis na výrobu vína a oleja, guľôčkové ložisko bez mazania, zariadenie pre parné vylúhovanie farbív a trieslovín, pneumatickú potrubnú dopravu a buzolu.[2]
Zomrel na maláriu v roku 1857, na služobnej ceste do Ľubľane, kde je tiež pochovaný.
K odkazu Josefa Ressela sa hlásia nielen Česi, ale najmä Rakúšania a tiež Slovinci. Pomník Josefa Ressela bol umiestnený už v roku 1863 pred budovu Technickej Univerzity vo Viedni, v parku, ktorý dnes nesie Resselovo meno. V roku 1924 bol odhalený Resselov pomník v jeho rodnom meste, kde sa nachádza pred budovou okresného múzea. Autorom sochy je Ladislav Šaloun. Resselovo meno nesie tiež gymnázium v jeho rodnej Chrudimi. Resselova busta, ktorej autorom je Antonín Popp (1901), bola umiestnená aj v Pantheone Národného múzea v Prahe. Portrét Josefa Ressela a loď poháňaná jeho vynálezom sú hlavným námetom bankovky 500 rakúskych šilingov vydanej v roku 1956.
Jeho osud je zachytený v knihe Zdeňka Pluhařa Bronzová spirála z roku 1953. Knihu zdramatizoval v rovnomennom trojdielnom televíznom filme režisér Jiří Sequens, v hlavnej úlohe s Viktorom Preissom.[3]
Referencie
upraviť- ↑ Literární noviny, 15/1966, s.12, Kdy zemřel Josef Ressel?
- ↑ HUBERT, Miroslav. Parník Civetta a lodní šroub Josefa Ressela. [s.l.] : [s.n.]. 163 s.
- ↑ http://www.csfd.cz/film/72716 -bronzova-spirala
Literatúra
upraviť- Václav Gutwirth: Vynálezce Josef Ressel, 1943, Praha
- Erhard Marschner: Josef Ressel. Erfinder der Schiffsschraube - Seine Vorfahren und Nachkommen, 1979 (ISBN 3-7686-6016-8)
- Jiří Charvát, Pavel Kobetič a kol.: Josef Ressel a Chrudim, 1986
- Jan Severin, Ohnivé perutě: osudy vynálezce Josefa Ressla. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Vyšehrad, 1943. 208 s.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Josef Ressel
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Ressel na českej Wikipédii.