Jozef Ščasný (* 10. apríl 1813, Borský Peter[1][2] – † 1. december 1889, Bratislava)[3] bol slovenský rímskokatolícky kňaz, národný pracovník, mecén. Bol stúpencom myšlienky národnokultúrneho zjednotenia a česko-slovenskej spolupráce. Značnú časť svojho osobného majetku venoval na národné, kultúrne alebo náboženské ciele.[2]

Jozef Ščasný
slovenský rímskokatolícky kňaz, národný pracovník, mecén
Narodenie10. apríl 1813
Borský Peter, Rakúske cisárstvo
Úmrtie1. december 1889 (76 rokov)
Bratislava, Rakúsko-Uhorsko

Životopis upraviť

Narodil sa 10. apríla 1813 v Borskom Svätom Petre v rodine notára[4] Ondreja Ščasného a Agnesy rod. Pappovej.[1].Študoval v Skalici.[5] Absolvoval strednú školu v Ostrihome a Nitre a katolíckú teológiu na peštianskej univerzite. [4] Roku 1836 ho vysvätili za kňaza. Ako kaplán účinkoval v Drietome, Nitre, Chynoranoch[5] a Uhrovci. Ako farár pôsobil v Dražovciach a Močenku.[4] Do Drážoviec prišiel roku 1847, kde blahodarne pôsobil štyri roky, zakladajúc i spolky triezlivosti.[5] Roku 1850 odišiel do Močenku, kde pôsobil až do roku 1868[5] vzdal fary, lebo bol znechutený bojmi s maďarónskymi šovinistami[4] V tejto obci zanechal cennú pamiatku – dal vystaviť na vyvýšenom mieste kalváriu.[6] Kratší čas sa zdržiaval v rodných Búroch (Borský Peter), potom žil na penzii v Bratislave až do úmrtia 1. decembra 1889.[4] Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne.[5]

Pre Jozefa Ščasného mal veľký význam jeho uhrovský pobyt. Tu sa spriatelil s Ľudovítom Štúrom a jeho starším bratom Karolom. Prostredníctvom nich sa zapojil do mladoslovenského hnutia (mal aj slovanské prímeno Borislav) a pracoval v tajnej spoločnosti Vzájomnosť, ktorú založil Skaličan Alexander Boleslavín Vrchovský. Takto sa stal významným reprezentantom katolíckeho duchovenstva v národno-zjednocovacích snahách. Jeho meno nájdeme v podpisovej akcii za povolenie Štúrových novín, zo strany mladých bernolákovcov patril medzi prvých podporovateľov spolku Tatrín[4](do Tatrína vstúpil v rámci štvrtého zasadnutia 9. augusta 1847)[7] – predobrazu budúcej Matice slovenskej, bol členom jeho výboru i pravopisnej komisie, horlivo propagoval spolky miernosti (napísal o nich články do Slovenských národných novín i Orla tatránskeho).

K významnému postaveniu a autorite medzi slovenskými národovcami mu vo veľkej miere okrem vlastných zásluh prispelo aj dlhoročné priateľstvo s Jánom Hollým, ktorý bol pre národne cítiacu inteligenciu symbolom slovenskosti a všeobecne uznávaná autorita. Po jeho smrti po skončení revolúcie 1848 – 1849, inicioval v slovenskej verejnosti otázku postavenia pomníka a celonárodnej zbierky naň. Jozef Ščasný vydal vlastným nákladom na storočnicu jeho narodenia brožúru Ignáca Kaviaka o Hollého živote a diele. Keď v roku 1863 začala rozvíjať činnosť Matica slovenská, Ščasného meno opäť nachádzame ako člena jej výboru a podporovateľa jej vydavateľského úsilia.[4]

Mecénska aktivita upraviť

15. apríla 1886[6] svätil v tichosti zlatú svätú omšu z ktorej príležitosti venoval Spolku sv. Vojtecha 10 000 zlatých na vydania Písma svätého po slovensky, a zvlášť 100 dukátov prekladateľovi Sasinkovi. Svoju bohatú knižnicu taktiež venoval Spolku sv. Vojtecha ako aj ďalších 1000 zlatých.[5]

Pamiatky upraviť

  • v Nitre-Dražovciach je po ňom pomenovaná jednu z ulíc.[4]
  • Budova fary a pamätná tabuľa v Nitre-Dražovciach odhalená 24. októbra 1943.[5]

Referencie upraviť

  1. a b Záznam o narodení a krste v matrike
  2. a b T. Lengyelová;I.Mrva Historický kalendár - Slovensko, s. 90.
  3. T. Lengyelová;I.Mrva Historický kalendár - Slovensko, s. 298.
  4. a b c d e f g h Ščasného ulica v mestskej časti Dražovce, s. 18.
  5. a b c d e f g Pamiatke Jozefa Ščasného, s. 7.
  6. a b 130 rokov od smrti Jozefa Ščasného, s. 4.
  7. J. Škultéty Národný duch sloveský v Novom Meste a jeho okolí pred prevratom, s. 738.

Literatúra upraviť

  • Ščasného ulica v mestskej časti Dražovce. Nitra kutúrno-spoločenský mesačník (Nitra: Mesto Nitra), február 2018, roč. 42, čís. 2, s. 18. Dostupné online [cit. 2019-03-03]. Archivované 2019-03-06 z originálu.
  • LENGYELOVÁ, Tünde; MRVA, Ivan. Historický kalendár - Slovensko. Bratislava : Perfekt, 2015. ISBN 80-8046-336-0. S. 90 – 298.
  • Pamiatke Jozefa Ščasného. Slovák (Bratislava), október 1943, roč. 25, čís. 246, s. 7. Dostupné online [cit. 2019-03-03].
  • 130 rokov od smrti Jozefa Ščasného. Gardista (Bratislava), máj 1943, roč. 5, čís. 110, s. 4. Dostupné online [cit. 2019-03-03].
  • Jozef Škultéty. Národný duch sloveský v Novom Meste a jeho okolí pred prevratom. Slovenské pohľady (Martin), december 1926, roč. 42, čís. 12, s. 738. Dostupné online [cit. 2019-03-03].

Externé odkazy upraviť