Jozef Kollár (politik)

politik

Ing. Jozef Kollár, PhD. (* 6. august 1961, Bratislava) je slovenský ekonóm, bankár a bývalý poslanec Národnej rady SR, zvolený za liberálnu politickú stranu Sloboda a Solidarita (v apríli 2013 vystúpil zo strany a jej poslaneckého klubu), bývalý predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet, člen Výboru NR SR pre európske záležitosti a vedúci Stálej delegácie NR SR v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži.

Jozef Kollár
Jozef Kollár
Bývalý poslanec Národnej rady SR
V úrade
8. júl 2010 – 2016
Biografické údaje
Narodenie6. august 1961 (63 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaSaS (2009 – apríl 2013)
NOVA (máj 2013 – september 2014)
Alma materVysoká škola ekonomická v Bratislave
University of Wisconsin
Oklahoma City University
Profesiaekonóm, podnikateľ
Národnosťslovenská
Odkazy
Jozef Kollár na linkedin.com
Spolupracuj na CommonsJozef Kollár
(multimediálne súbory)

V roku 2011, keď pôsobil ako predseda Výboru NRSR pre financie a rozpočet, bol s podporou všetkých parlamentných politických strán prijatý Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, známy aj ako zákon o rozpočtovej dlhovej brzde.

Pôvodne člen Republikovej rady SaS a tímlíder SaS pre verejné financie a finančný trh, po odchode zo strany v apríli 2013 založil spolu s poslancami NR SR Jurajom Miškovom, Danielom Krajcerom, Jurajom Drobom a Martinom Chrenom občianske združenie Liberálna dohoda, ktoré sa v máji 2013 zlúčilo s hnutím Nová väčšina. Od júna 2013 do júna 2014 zastával funkciu podpredsedu hnutia, avšak v septembri 2014 ho opustil spolu s ostatnými poslancami NR SR z Liberálnej dohody.

Od marca 2016 do marca 2022 prvý viceprezident International Investment Bank, supranacionálnej rozvojovej finančnej inštitúcie v Budapešti, ktorá k marcu 2022 mala úverový rating “A” od svetovo vedúcich ratingových agentúr Moody’s, Fitch a Standard & Poors.

Od mája 2023 člen Dozornej rady J&T Finance Group SE, Praha.

Životopis

upraviť

Narodil sa 6. augusta 1961 v Kežmarku.[1] V rokoch 1979 – 1983 absolvoval štúdium v odbore politická ekonomia na Národohospodárskej fakulte Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (dnes Ekonomická univerzita v Bratislave), kde získal titul inžinier.[2] Od augusta 1983 do októbra 1990 pôsobil ako vedecký pracovník v oblasti makroekonomického a strategického plánovania na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde v rokoch 1985 – 1990 absolvoval vedeckú ašpirantúru a získal titul PhD. [3]

Neskôr absolvoval postgraduálne štúdium bankovníctva v roku 1993 na Graduate School of Banking University of Wisconsin, Madison (USA) a v rokoch 1994 – 1995 na Graduate School of Banking, Oklahoma City University v Oklahoma City (USA). V roku 1996 sa zúčastnil mesačného študijného pobytu v Jokohame v Japonsku v rámci programu Association for Overseas Technical Scholarship manažment pre stredo- a východoeurópske krajiny.[3]

V roku 1991 spoluzakladal Volksbank Slovensko, a.s., prvú komerčnú banku s majoritnou účasťou zahraničného kapitálu na Slovensku. Od roku 1993 bol členom jej predstavenstva, od roku 1997 podpredsedom a od roku 2000 do roku 2006 predsedom jej predstavenstva a CEO. Banka spravovala aktíva vo výške 1,5 miliardy eur, mala 700 zamestnancov a 47 pobočiek.

Profesijná kariéra

upraviť

Od novembra 1990 do septembra 1991 bol vedúcim oddelenia národohospodárskych a devízových analýz v Štátnej banke Československa, kde riadil tím poverený zostavením metodológie platobnej bilancie, tvorbou programu konvertibility lokálnej meny (československej koruny) a prípravou Devízového zákona. V roku 1990 bol členom zakladateľského tímu Burzy cenných papierov v Bratislave a v roku 1991 viedol tím poverený prípravou Zákona o Národnej banke Slovenska.[1]

V lete 1992 viedol prvú delegáciu vlády SR v Medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke vo Washingtone, s cieľom rozdelenia kvóty SDR na dva nové nástupnické štáty, Slovensko a Česko.

Vo februári 1993 bol členom krízového štábu Vlády SR pre rozdelenie federálnej meny (menová odluka).

V rokoch 1991 až 2006 pracoval v predstavenstve Volksbank Slovensko, a.s., od roku 2000 ako predseda jej predstavenstva.

14. júna 2008 založil spoločnosť JK Advisory, s. r. o., ktorej bol do júla 2010 vlastníkom a konateľom.[4]

Od roku 2010 do roku 2016 bol poslancom NRSR.

Od marca 2016 do marca 2022 pôsobil ako prvý viceprezident International Investment Bank, supranacionálnej rozvojovej finančnej inštitúcie v Budapešti.

Od mája 2023 člen Dozornej rady J&T Finance Group SE, Praha.

Politická kariéra

upraviť
Voľby Poradie na kandidátnej listine Platné preferenčné hlasy
(počet)
Platné preferenčné hlasy
(podiel)
Poradie v počte preferenčných hlasov
Voľby do Národnej rady SR
2010
8. miesto
6 918
2,25%
12. miesto[5]
2012
7. miesto
21 909
14,58%
5. miesto[6]
Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku
2014
?
?
?%
nezvolený

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 kandidoval na prvom mieste kandidátky za koalíciu strán NOVA, KDS a OKS na poslanca Európskeho parlamentu.[7]

Referencie

upraviť
  1. a b Jozef Kollár, Osobnosti.sk, c2010, http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59653, dost. 2014-10-17 
  2. Zoznam absolventov 1944 – 2006, Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave, 2012 (vyd. 2012-04-23), str. 492, http://www.euba.sk/verejnost-a-media/preview-file/absolventi_1944-2006-1034.pdf, dost. 2014-10-15 
  3. a b Životopis Dipl. Ing. Jozef Kollár, PhD., Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2011 (vyd. 2011-11-09), http://www.strana-sas.sk/pub/modules/m_members/cv/106.pdf, dost. 2014-10-17 
  4. Okresný súd Bratislava I (2014), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR (vyd. 2014-10-16), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=130096&SID=2&P=1, dost. 2014-10-17 
  5. Voľby do NR SR 2010: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2010-06-13. Dostupné online. (mŕtvy link)
  6. Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online. (mŕtvy link)
  7. Strany NOVA, OKS a KDS predstavili svojich kandidátov do eurovolieb [online]. TASR, 2014-04-14, [cit. 2016-07-19]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť