Jozef Kroner

slovenský herec

Jozef Kroner, nesprávne aj Króner (* 20. marec 1924, Staškov – † 12. marec 1998, Bratislava) bol slovenský herec, brat herca Ľudovíta Kronera a Jána Kronera, herečky Márie Hojerovej, otec herečky Zuzany Kronerovej, manžel herečky Terézie Hurbanovej-Kronerovej, strýko herca Jána Kronera.

Jozef Kroner
Narodenie 20. marec 1924
Staškov, Česko-Slovensko
Úmrtie12. marec 1998 (73 rokov)
Bratislava, Slovensko
Povolanieherec
ManželkaTerézia Hurbanová-Kronerová
DetiZuzana Kronerová
Hrob Jozefa Kronera a jeho manželky na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove v okrese Čadca v staničnom domčeku, ktorý dnes slúži ako Múzeum Jozefa Kronera. Jeho rodičia mali celkovo dvanásť detí. Zo Staškova sa čoskoro presťahovali do Považskej Bystrice. Otec, železničiar a vášnivý divadelník, režíroval ochotníkov už v Staškove a potom v Trenčíne. Jeho deti, hlavne Jozef, Ľudovít a Ján, sa tak začali objavovať na javisku už ako malé deti.

V roku 1944 bol Jozef Kroner nasadený na nútených prácach v Nemecku. Po vojne začínal ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu. Začínal v Armádnom divadle v Martine (1948 – 1956). Od roku 1956 pôsobil v činohre SND v Bratislave až do roku 1984, keď odišiel do dôchodku. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch – Kubo (1965), Živý bič (1966), Rysavá jalovica (1970), Ruže a sneh, Vôňa remesla, Slovácko sa nesúdi (1978, 1984), Sváko Ragan (1975), Nech žije deduško (1978).

O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič televízny film Trate Jozefa Kronera (1987). Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia. Medzi jeho záľuby patrili rybolov a hubárčenie. Je autorom kníh Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974), S kamerou a s udicou (1979), Neobyčajný testament (1982) a O rybke Beličke (1983).

V roku 1992 sa Jozef Kroner objavil ako starý Košťál v českej komédii Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag, naposledy bol pred kamerou pri nakrúcaní komédie Ani smrť neberie (1996). To už bojoval s ťažkou chorobou, smrť ho zastihla 12. marca 1998 v Bratislave vo veku 73 rokov.

 
Rodný dom Jozefa Kronera

Tituly a vyznamenania

upraviť

V roku 1967 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul národný umelec.

Dňa 1. januára 2018 mu prezident Andrej Kiska udelil Pribinov kríž I. triedy (in memoriam).[1]

V ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na 12. priečke.[2]

Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa stal slovenským hercom 20. storočia.

 
Jozef Leikert, autor poslednej knihy rozhovorov s Jozefom Kronerom na podujatí k jeho storočnici na pôde Matice slovenskej

V roku 2024 si Jozefa Kronera pripomenula Matica slovenská kultúrnym podujatím k jeho storočnici (vystúpili Jozef Šimonovič a Jozef Leikert) za prítomnosti ústavných činiteľov.[3]

Filmografia

upraviť
  • 1995: Albert, Albert ("fotograf")

Referencie

upraviť
  1. KONÍK, Juraj; REHÁK, Oliver. Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. ISSN 1339-844X.
  2. Ďalšie poradie v TOP 100 [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  3. TERAZ.SK. Matica slovenská si uctila pamiatku Jozefa Kronera [online]. TERAZ.sk, 2024-03-28, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online.

Externé odkazy

upraviť