Wikipédia

Jozef Trojan

Jozef Trojan alebo Josef Trojan[1] (* 25. marec 1906[2], Horní Heřmanice[3][4][1] – † 29. december 1953[2], Praha[3][4][1]) bol slovenský a československý odbojár, povojnový politik Komunistickej strany Slovenska a poslanec Dočasného národného zhromaždenia. V 50. rokoch 20. storočia popravený v rámci politických procesov komunistického režimu.

Jozef Trojan
Jozef Trojan
- Poslanec Dočasného národného zhromaždenia
V úrade
1945 – 1946
Biografické údaje
Narodenie25. marec 1906
Horní Heřmanice, Česko
Úmrtie29. december 1953 (47 rokov)
Politická stranaKSS (KSČ)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJozef Trojan
(multimediálne súbory)

Životopis upraviť

Narodil sa vo východočeských Horných Heřmaniciach. Počas tzv. Slovenského štátu[4] pôsobil ako správca veľkostatku Baťových závodov v Baťovanoch (terajšie Partizánske).[3] Po vzniku Slovenského štátu, pretože mal českú národnosť, musel dostať výnimku aby nemusel odísť zo Slovenska. Pomáhal utečencom, najprv Čechom, ktorí utekali na Slovensko, pretože v protektoráte im hrozilo zatknutie. Potom sa na Slovensko dostávali zajatci z koncentračných a zajateckých táborov: Rusi, Ukrajinci, Kirgizi. Pomáhal im a hľadal pre nich úkryty. Tak sa dostal do kontaktu s odbojármi na hornej Nitre. Už v rokoch 1940, 1941 spolupracoval so skupinou Demec, najmä s jej členom Michalom Červeným a Oskarom Wertheimerom, neskôr s Albínom Grznárom, ale aj bratmi Hagarovcami, Ernestom Ottom a mnohými ďalšími.[5]

Počas druhej svetovej vojny sa podieľal na odboji[3] a zúčastnil sa Slovenského národného povstania (SNP). Ako kapitán (veliteľ) partizánskej jednotky Hornonitrianska partizánska brigáda (najskôr oddiel potom brigáda Pavel - pozri Poznámky k názvu jednotky a funkcie, v ktorej pôsobil Trojan) operoval v regióne Horná Nitra (veľkú časť jej členov tvorili robotníci z Baťových závodov).[3] Koncom októbra 1944 po ústupe povstalcov rozhodol Trojan o rozpustení partizánskeho oddielu a prechode do hôr.[6]

Po vojne bol riaditeľom bývalých Baťových závodov v Baťovanoch, ktoré boli premenované na Závody 29. augusta – ZDA[3]. V rokoch 1945 – 1946 bol poslancom Dočasného Národného zhromaždenia za KSS. Zotrval tu do parlamentných volieb v roku 1946.[7]

V auguste 1949 sa zúčastnil osláv 5. výročia SNP a pochodoval v čele svojej partizánskej brigády vo Zvolene pred prezidentom Klementom Gottwaldom.[3] Potom sa ale stal obeťou čistiek. V noci 22. decembra 1949 bol zatknutý a obvinený z vlastizrady, marenia dvojročného a päťročného plánu, sabotáže a vydierania. Je iróniou osudu, že Trojan sa pred zatknutím zúčastnil večernej recepcii v podniku Exico na počesť narodenín J. V. Stalina.[1] Vo väzbe bol skoro štyri roky, avšak napriek mučeniu nič nepriznal.[8] Nakoniec bol obvinený z návodu na päťnásobnú vraždu, ktorej sa mali dopustiť jemu podriadení milicionári-partizáni v Baťovanoch už v apríli 1945.[3] Odsúdený bol 16. októbra 1953 na trest smrti a bol popravený.[1] Podľa iného zdroja bolo proti nemu na súde použité jeho rozhodnutie z roku 1944 o ústupe do hôr.[6]

Bol čiastočne rehabilitovaný avšak odsúdenie za návod na vraždu piatich civilných osôb v apríli 1945 bolo potvrdené aj súdmi po novembri 1989. V lete 1992 Najvyšší súd ČSFR konštatoval, že trestná činnosť Trojana pri návode na vraždu „nebola vykonštruovaná, ale naopak, bola plne preukázaná“. Žiadosť o rehabilitáciu Trojana za návod na vraždu bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 1994 (sp. zn. 1Rt23/93), ktoré sa stalo právoplatným 15. augusta 1994.[9]

S manželkou Stanislavou Trojanovou mal 5 detí. Pochovaný je na cintoríne v Prahe – Ďáblicích, v sektore politických väzňov.[5]

Poznámky upraviť

K názvu jednotky a funkcie, v ktorej pôsobil Trojan:

  1. V povojnovej literatúre a dokumentoch sa (oddiel a) brigáda, v ktorej pôsobil Trojan uvádzala pod rôznymi názvami, ako: brigáda Pavel, Pavel-Trojan, Hornonitrianska brigáda kpt. Trojana a v päťdesiatych rokoch sa začal používať názov Hornonitrianska part. brigáda Albína Grznára.[10]
  2. "Dovtedajšie jadro partizánskej skupiny vedenej Albínom Grznárom sa začlenilo do formujúcej sa brigády s názvom Pavel, podľa mena Pavla Alexandra Baranova. Veliteľom brigády Pavel sa stal Jozef Trojan, náčelníkom štábu Pavol Nemec a politickým komisárom Albín Grznár." Trojan bol určený za veliteľa partizánskych jednotiek v celej hornonitrianskej oblasti.[11]
  3. V neskorších zdrojoch sa už Trojan nespomína: "V pohorí Vtáčnik, najmä v okolí Novák pôsobila Hornonitrianska partizánska brigáda so štyrmi oddielmi, ktorej veliteľom bol František Hagara a komisárom František Mišeje."[12]
  4. Je možné, že socialistickým historikom sa podarilo prekryť pôsobenie Trojana, jeho spájaním s Hornonitrianskou partizánskou brigádou, s ktorou nemal veľa spoločného, keď napriek tomu, že mal byť jej veliteľom jeho meno neuvádza ani nepublikovaná literatúra: "Hornonitrianska partizánska brigáda – veliteľ: F. Hagara; komisár: F. Mišeje; náčelník štábu: F. Konečný. Okrem štábu ju mali tvoriť 4 oddiely: Vtáčnik, Dolné Vestenice, Major a Thälmann, pôsobiace v pohoriach Vtáčnik, Rokoš či na okolí Kľaku." [13]

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c d e JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji: Štúdie a články, Svazek 2. [s.l.] : Kalligram, 2006. 710 s. [Cit. 2015-02-06]. "Trojan+Josef"+1906+1953+"Samizdat+o+odboji"&hl=cs&gbv=2&tbm=bks&oq=&gs_l= Dostupné online. ISBN 8071497819. S. 335.
  2. ↑ a b Jozef Trojan [online]. Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky, [cit. 2012-01-05]. Dostupné online. (česky)
  3. ↑ a b c d e f g h Listy, Svazek 15 [online]. Jiří Pelikán, [cit. 2015-02-06]. S. 26. Dostupné online.
  4. ↑ a b c PLEVZA, Viliam. Dejiny Slovenského národného povstania, 1944: zv. Encyklopédia odboja a SNP [online]. Nakl. Pravda, [cit. 2015-02-06]. S. 571. Dostupné online.
  5. ↑ a b KELLNEROVÁ, Danka. Krížová cesta Josefa Trojana, jeho ženy a piatich detí (Podľa článku Milana Varsika Časopis Život – Ročník 41, č. 5 (1991), s. 8-9) [online]. 2019-09-09, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
  6. ↑ a b jmenný rejstřík [online]. faleristika.atfreeforum.com, [cit. 2012-01-05]. Dostupné online.
  7. ↑ jmenný rejstřík [online]. Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky, [cit. 2012-01-05]. Dostupné online. (česky)
  8. ↑ Vladimíra Jancuru: Ako sa prepisovali dejiny. Pravda, 1. septembra 2014
  9. ↑ Jan Šinagl: Ozval se mi JUDr. Bohumil Časnocha jménem pozůstalých po zavražděných…?!, Blog, 24. 9. 2014, Dostupné online
  10. ↑ J. Jablonický, Miroslav Kropilák: Slovník Slovenského národného povstania, Epocha, t. Pravda Žilina, 1970 - Počet stran: 337. Str. 203
  11. ↑ Jozef Jablonický: Štúdie a články, Svazek 2 (Samizdat o odboji), Kalligram, 2006, ISBN 8071497819, 9788071497813. str. 431
  12. ↑ Mária Chmelárová: Zborník pamätníka-múzea slovenského národného povstania, Svazek 4, Osveta, 1979, University of Virginia
  13. ↑ GAŽO, Emil. Partizánske hnutie na Slovensku: Organizácia a bojová činnosť jednotiek II. Druhé, doplnené spracovanie. Bratislava, 1984, 590 s. Strojopis. s. 156 – 158. In Martin Vitko: Partizánska skupina Žiar a jej miesto v dejinách protinacistického odboja na Slovensku (magisterská diplomová práce). Historický ústav, Masarykova univerzita. Online

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Trojan&oldid=7584426“