Juhoosetská autonómna oblasť, skrátene Južné Osetsko, je územie na južných svahoch Kaukazu pri hraniciach s Ruskom, ktoré v roku 2008 vyhlásilo samostatný štát, ktorý uznávajú iba Rusko, Nikaragua, Venezuela a Nauru; ostatné štáty sveta Južné Osetsko naďalej považujú za súčasť Gruzínska, tak ako to bolo do roku 2008. V rámci sovietskeho Gruzínska malo status autonómnej oblasti. Tento status bol zrušený po juhoosetskom bojkote gruzínskych volieb a organizácii vlastných, následne bolo Južné Osetsko rozdelené medzi niekoľko gruzínskych krajov, z ktorých jeden zhruba zahŕňa oblasť obývanú Juhoosetmi. Južné Osetsko reagovalo odtrhnutím sa od Gruzínska a vytvorením nezávislej Republiky Južné Osetsko. Hoci tento štát z členských krajín OSN uznalo iba Rusko, Nikaragua, Venezuela, Nauru a Tuvalu, je de facto od gruzínskej vlády nezávislý.[1]

Republika Južné Osetsko
Vlajka Južného Osetska Štátny znak Južného Osetska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Národná hymna Južného Osetska
Miestny názov  
 • dlhý Республикӕ Хуссар Ирыстон
 • krátky Хуссар Ирыстон
Hlavné mesto Cchinvali
42°14′ S.š. 43°58′ V.d.
Najväčšie mesto Cchinvali
Úradné jazyky Osetčina, Ruština
Regionálne jazyky Gruzínčina
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
Poloprezidentská republika
Leonid Tibilov
Domenty Kulumbegov
Vznik 21. december 1991
Susedia Gruzínsko, Rusko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
3900 km²   
zanedbateľné km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2013)
 • hustota (2013)
 
51 547

13/km²
Mena ruský rubeľ (RUB)
Časové pásmo
 • Letný čas
Moskovský čas (UTC+3)
Moskovský čas (UTC+3)
Internetová doména
Smerové telefónne číslo +

Súradnice: 42°13′30″S 43°58′12″V / 42,225°S 43,97°V / 42.225; 43.97

Rozloha tejto de facto nezávislej republiky je 3 900 km2, počet obyvateľov dosahuje približne 75-tisíc. Hlavným mestom je Cchinvali, ako mena sa používa ruský rubeľ.

Vojna v Južnom Osetsku (2008) upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vojna v Južnom Osetsku (2008)

Po prestrelkách medzi gruzínskymi vojakmi a juhoosetskými jednotkami zo začiatku augusta 2008 a stroskotanom pokuse o prímerie využil gruzínsky prezident Micheil Saakašvili začiatok olympiády v Pekingu (8. 8. 2008) na odpútanie pozornosti a nariadil mobilizáciu vojenských záloh a do Južného Osetska vyslal tanky, delostrelectvo a stíhačky. Dokonca vydal rozkaz na bombardovanie Cchinvali ťažkým delostrelectvom. Keď sa Juhoosetínčania postavili na odpor, obvinil Rusko z vojenskej agresie a bombardovania „pokojných gruzínskych miest“.

 
Mapa Južného Osetska s vyznačením oblastí ovládaných Gruzínskom pred 7. augustom 2008

Gruzínsko vyhlásilo, že jeho vojenské jednotky vstúpili po celonočnom bombardovaní do centra separatistického Južného Osetska Cchinvali, aby „na území separatistickej republiky obnovili ústavný poriadok“.[2] Podľa BBC je mŕtvych civilistov „najmenej 15“[3], gruzínske vojská podľa juhoosetských organizácií ostreľovali mesto vrátane jeho obytných štvrtí 122 mm raketometmi Grad[4]. Pri ostreľovaní utrpela značné poškodenie aj základňa ruských mierových jednotiek. Najmenej 10 ich príslušníkov zahynulo[4], desiatky ďalších boli ranení. Ruské ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že do Južného Osetska vyslalo tankové jednotky. [3] Množstvo Juhoosetov už opustilo oblasť bojov a utieklo do susedného Severného Osetska.

 
Mapa vojnového konfliktu z augusta 2008

Ruská armáda podnikla útok z územia Južného Osetska i Abcházska a obsadila viaceré dôležité body v Gruzínsku, čo vyvolalo veľký odpor najmä krajín NATO. Ruské velenie odmietlo svoje jednotky z krajiny stiahnuť, čo odôvodňovalo potrebou ochrany Južného Osetska pred ďalšími útokmi. 25. augusta 2008 obidve komory ruského parlamentu jednohlasne potvrdili uznanie nezávislosti Južného Osetska, čo nasledujúci deň potvrdil svojím dekrétom aj ruský prezident.[5] 3. septembra 2008 Nikaragua ako druhý štát na svete uznala nezávislosť Južného Osetska, 10. septembra 2009 sa k nej pridala Venezuela. 16. decembra 2009 sa k nim pridalo Nauru. Okrem týchto štyroch členov OSN bolo Južné Osetsko uznané iba Podnesterskou republikou, Náhorným Karabachom (nezávislosť týchto štátov neuznala žiadna z členských krajín OSN) a Abcházskom (z členských štátov OSN uznali jeho nezávislosť iba Rusko, Nikaragua, Venezuela a Nauru).

Referencie upraviť

  1. Venezuela recognises Georgia rebel regions - reports [online]. 10. 9. 2009. Dostupné online. Archivované 2011-07-24 z originálu. (po anglicky)
  2. LEADALL: Russian, Georgian armed forces in direct combat in Caucasus [online]. 2012-08-08, [cit. 2015-05-02]. Dostupné online. Archivované 2012-05-30 z originálu. (anglicky)
  3. a b Russian tanks enter South Ossetia (en)
  4. a b Gazeta.ru - Vajna na oba doma (ru)
  5. SME: Rusi menia mapu sveta prístup: 27.8.2008

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť