Juan Manuel Fangio
Juan Manuel Fangio (* 24. jún 1911, Balcarce, Argentína – † 17. júl 1995, Balcarce, Argentína) bol argentínsky automobilový pretekár, účastník majstrovstiev sveta formuly 1. Získal 5 majstrovských titulov, z toho 4 v rade za sebou.
| Juan Manuel Fangio | |
.jpg) argentínsky automobilový pretekár formuly 1 | |
| Narodenie | 24. jún 1911 Balcarce, Argentína |
|---|---|
| Úmrtie | 17. júl 1995 (84 rokov) Balcarce, Argentína |
| Odkazy | |
| Commons |  Juan Manuel Fangio |
Životopis upraviť
Fangio sa narodil v argentínskom Balcarce, v rodine talianskych emigrantov. Z počiatku sa venoval futbalu a pre typický tvar svojich nôh získal prezývku El Chueco, čo znamená žokej na sude, ale veľmi rýchlo sa u neho prejavila vášeň pre mechaniku.
V 16-ich rokoch opustil štúdia na škole, aby sa vyučil automechanikom. Po vojenskej službe si otvoril malý autoservis a začal pretekať v miestnych pretekoch. Išlo predovšetkým o diaľkové preteky na nespevnených cestách naprieč juhoamerickým kontinentom. Juan Manuel Fangio pretekal od 18. rokov na aute Ford, ktorý získal od taxislužby. Prvé veľké preteky absolvoval v roku 1934 na aute Ford T, musel však odstúpiť kvôli zlomenej očnici.
V roku 1938 zostrojil spolu s bratom automobil, s ním nastúpil do pretekov Cochea. Preteky dokončil na 7. pozícii, keď dokázal zájsť najlepšie tréningové jazdy. Jedným z najzaujímavejších pretekov, v ktorom zvíťazil, bola Veľká cena severu na 10 000 kilometrov. Tieto preteky začína v Buenos Aires, stúpa pohorím Ánd až do Limy v Peru a vracia sa späť do Argentínskeho hlavného mesta.
Po 2. svetovej vojne sa v roku 1947 vracia do sveta pretekárskych automobilov ako pozorovateľ a nasledujúci rok i ako pilot. Vláda Juana Peróna mu dala špičkový pretekársky automobil Maserati 4CLT, aby sa zúčastnil Veľkej ceny Argentíny. Tam sa zoznámil s Francúzom Jeanem Pierrem Wimillem. V roku 1949 Fangio odišiel do Európy podporovaný režimom Juana Peróna.
Vo svojich 37 rokoch začína oslavovať úspechy na Európskych okruhoch. V roku 1950 podpísal zmluvu s továrnym tímom Alfy Romeo a v rovnakom roku bojuje o titul majstra sveta s tímovým kolegom Giuseppem Farinou, ktorý sa stal prvým šampiónom formuly 1. Nasledujúci rok už triumfuje v majstrovstvách sveta Fangio a získava prvý zo svojich piatich titulov.
Rok 1952 je pre Juana poznamenaný haváriou, ktorá ho vyradila zo zvyšku sezóny. Aby mohol pretekať na okruhu v Monze, musel pricestovať na okruh z Belfastu, kde pretekal pár hodín predtým. Z Paríža išiel bez prestávky celú noc, aby dorazil necelú polhodinu pred štartom. Unavený Fangio štartoval s vozidlom Maserati, nad ktorým po pár kolách stratil kontrolu a ťažko havaroval.
V roku 1953 je už v plnej forme a v pretekoch nestačí iba na suveréna posledných rokov Alberta Ascariho.
V roku 1954 prestúpil k tímu Mercedes, ktorý sa vrátil po 15. rokoch, ale Mercedes W196 nebol pripravený pre začiatok sezóny a preto Fangio začal rok s automobilom Maserati. Získava svoj druhý titul; z dvanástich veľkých cien ich vyhral celkom osem.
Situácia v ďalšom roku bola podobná, Fangio dostáva nového kolegu Stirlinga Mossa a Mercedes je znovu neporaziteľný. Situácia sa zmení až po tragédii v Le Mans, kde zomrelo 82 ľudí. Mercedes sa rozhodol ukončiť športovú činnosť a tak Fangio zvažuje možnosť odchodu zo sveta veľkých cien. Znovu zasahuje Juan Perón a vyjednáva pre neho miesto u Ferrari, pre ktoré získava Fangio v roku 1956 už štvrtý titul.
Svoj posledný titul i víťazstvo získal v roku 1957 za volantom auta Maserati. Fangio absolvoval ešte dva preteky v roku 1958 a s kariérou sa rozlúčil štvrtým miestom na Grand Prix Francúzska za volantom Maserati, ktoré však už technicky značne zaostávalo za Ferrari. Práve k tejto veľkej cene sa viaže i historka, ktorá dokazuje veľkosť rešpektu jazdcov voči Fangiovi. Mike Hawthorn idúci v čele na aute Ferrari Dino mal možnosť predbehnúť Fangia o jedno kolo, ale pribrzdil a nechal Fangia prejsť cieľom s rovnakým počtom kôl. Svoje konanie potom komentoval slovami: „Fangio sa nepredbieha o jedno kolo“.
Dňa 17. júla 1995 vo veku 84 rokov podľahol Juan Manuel Fangio srdcovému kolapsu. Argentína vyhlásila trojdňový smútok za päťnásobného svetového šampióna. Išlo o rekord, ktorý bol vyrovnaný až v roku 2002 Michaelom Schumacherom.
Tituly upraviť
Víťazstvá upraviť
- 1940 Grand Prix Internacional del Norte
- 1940 Mil Millas Argentinas
- 1942 Premio Mar y Sierras
- 1947 Grand Prix Ciudad de Rosario
- 1947 Premio Mecánica Rioplatense Ciudad de Montevideo
- 1947 Premio Primavera Mecánica Argentina
- 1947 Premio Doble Vuelta Sierra de la Ventana
- 1948 Grand Prix Vuelta de Coronel Pringles
- 1948 VIII Grand Prix Otoño Palermo
- 1948 Premio Vuelta de Entre Rios
- 1948 Grand Prix Ciudad de Mercedes
- 1949 Grand Prix Jean-Pierre Wimille
- 1949 II Grand Prix Internacional Gral San Martin
- 1949 Premio Fraile Muerto Bell Ville
- 1949 Grand Prix San Remo
- 1949 Grand Prix Perpignan
- 1949 Grand Prix Marseilles
- 1949 Grand Prix Pau
- 1949 Grand Prix Albi
- 1949 Grand Prix Monza
- 1950 Grand Prix de Pau
- 1950 Grand Prix di San Remo
- 1950 Grand Prix de Monaco
- 1950 Circuit Des Ramparst
- 1950 Grand Prix van Belgie
- 1950 Grand Prix de l' A.C.F.
- 1950 Circuito di Pescara
- 1950 Grand Prix de Parana
- 1950 Grand Prix del Presidente Arturo Alessandri Palma
- 1950 XV 500 Millas de Rafaela
- 1951 Grand Prix der Schweiz
- 1951 Grand Prix de l' A.C.F.
- 1951 Grand Prix di Bari
- 1951 Grand Prix de España
- 1952 Grand Prix da Cidade de Sao Paolo
- 1952 Grand Prix Quinta de Boa Vista
- 1952 Grand Prix Presidente Peron
- 1952 Grand Prix Maria Eva Duarte de Peron
- 1952 Grand Prix de Uruguay
- 1952 Grand Prix de la ciudad de Montevideo
- 1953 Vue des Alpes
- 1953 Grand Prix Supercortemaggiore
- 1953 Grand Prix d'Italia
- 1953 Grand Prix Modena
- 1953 Carrera Panamericana
- 1954 Grand Prix de Republica Argentina
- 1954 Grand Prix van Belgie
- 1954 Grand Prix de l' A.C.F.
- 1954 Grand Prix von Deutschland
- 1954 Grand Prix der Schweiz
- 1954 Grand Prix d'Italia
- 1955 Grand Prix de la Republica Argentina
- 1955 Grand Prix Ciudad de Buenos Aires
- 1955 Internationales ADAC-Eifel-Rennen
- 1955 Grand Prix van Belgie
- 1955 Grand Prix van Nederland
- 1955 Grand Prix Routier de Kristianstadt
- 1955 Grand Prix d'Italia
- 1955 Grand Prix Internacional de Venezuela
- 1956 Grand Prix de la Republica Argentina
- 1956 Grand Prix Ciudad de Buenos Aires
- 1956 12 horas de Sebring
- 1956 Grand Prix di Siracusa
- 1956 British Grand Prix
- 1956 Grand Prix von Deutschland
- 1957 Grand Prix de la Republica Argentina
- 1957 Grand Prix Ciudad de Buenos Aires
- 1957 Grand Prix de Cuba
- 1957 12 horas de Sebring
- 1957 Grand Prix de Monaco
- 1957 Grand Prix de Portugal
- 1957 Grand Prix de l' A.C.F.
- 1957 Grand Prix von Deutschland
- 1957 Grand Prix Ciudad de Sao Paolo
- 1957 Grand Prix de Rio de Janeiro
- 1958 Grand Prix Buenos Aires
Formula 1 upraviť
- Žlté sú víťazstvá
- Modro sú 2. miesta
- Červeno 3. miesta
- Zeleno bodoval
| Rok | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | Poradie | Body |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1950 | UK | MON | 500 | SUI | BEL | FRA | ITA | * | * | * | * | 2.miesto | 27 |
| 1951 | SUI | 500 | BEL | FRA | UK | GER | ITA | ESP | * | * | * | Majster | 37 |
| 1953 | ARG | 500 | HOL | BEL | FRA | UK | GER | SUI | ITA | * | * | 2.miesto | 29 |
| 1954 | ARG | 500 | BEL | FRA | UK | GER | SUI | ITA | ESP | * | * | Majster | 57,14 |
| 1955 | ARG | MON | 500 | BEL | HOL | UK | ITA | * | * | * | * | Majster | 41 |
| 1956 | ARG | MON | 500 | BEL | FRA | UK | GER | ITA | * | * | * | Majster | 33 |
| 1957 | ARG | MON | 500 | FRA | UK | GER | PES | ITA | * | * | * | Majster | 46 |
| 1958 | ARG | MON | HOL | 500 | BEL | FRA | UK | GER | POR | ITA | MAR | 14. miesto | 7 |
Monoposty upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juan Manuel Fangio
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Juan Manuel Fangio na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).