Julián Podoba
Doc. MUDr. Julián Podoba, CSc. (* 9. januára 1916, Ostratice - † 31. augusta 2005, Bratislava), bol slovenský lekár, internista – endokrinológ, zakladateľ slovenskej modernej endokrinológie, Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV a a Slovenskej endokrinologickej spoločnosti. Za jeho najväčší prínos sa považuje zavedenie jodidácie kuchynskej soli v Česko-Slovensku, čím sa dosiahlo zlepšenie zdravotného stavu celej populácie. Jeho syn Ján je lekár, endokrinológ.
| Julián Podoba | |
| slovenský lekár, zakladateľ slovenskej modernej endokrinológie, Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV, Slovenskej endokrinologickej spoločnosti | |
| Narodenie | 9. januára 1916, Ostratice, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 31. august 2005 (89 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Alma mater | Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
| Rodičia | Ján Podoba |
| Manželka | Libuša Podobová |
| Deti | Ján Juraj |
Život
upraviťNarodil sa ako najmladší zo šiestich dietí v rodine poľnohospodára Jána Podobu. Jeho otec bol dlhoročným starostom obce Ostratice a za prvej Česko-Slovenskej republiky bol senátorom v Národnom zhromaždení v Prahe. Julián ako deväťročný odišiel z domu študovať na gymnázium v Bratislave, býval na katolíckom internáte v Svoradove. Absolvoval Masarykovo štátne reálne gymnázium v Bratislave (teraz Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18) [1]. Nasledovalo štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v rokoch 1936 - 1940. Po ukončení štúdia začal pracovať na internej klinike v Bratislave pod vedením prof. Ladislava Dérera, ktorý je pokladaný za zakladateľa internej medicíny na Slovensku.
Výskum
upraviťPo druhej svetovej vojne (1945 - 1948) absolvoval študijný pobyt v Prahe na III. internej klinike Univerzity Karlovej. Pripojil sa k pracovnej skupine, ktorá vykonala v Česku prieskum ochorení vznikajúcich z nedostatku jódu. Vďaka tomu získal svoje celoživotné zameranie na endokrinológiu, predovšetkým záujem o ochorenia štítnej žľazy a ochorenia z nedostatku jódu.
Následne inicioval podobný prieskum aj na Slovensku. V rokoch 1949 - 1953 vyšetril so svojimi spolupracovníkmi v 602 obciach viac ako 157 tisíc osôb všetkých vekových kategórií[2], čo predstavovalo vtedy 3,2 % celkovej populácie. Zistil mentálne poškodenia a ľahké poškodenia mozgu v rozsiahlych oblastiach: na Žitnom ostrove, na severozápadnom Slovensku (Trenčín, Kysuce, Orava) a v oblasti Slovenského rudohoria [3]. Mentálne poruchy mali spoločnéhoho menovateľa, ktorým bol nedostatok jódu v organizme, zistený vyšetrením moču postihnutých. Ochorenie sa nazývalo endemický kreténizmus a endemická struma (zväčšenie štítnej žlazy prejavujúce sa hrvoľom na krku).
Predbežné výsledky výskumu vyústili už v roku 1951 do zriadenia Endokrinologického ústavu pod záštitou ministerstva zdravotníctva. Jeho prvý riaditeľom sa stal Julián Podoba. V roku 1954 bol Endokrinologický ústav inkorporovaný do novovzniknutej Slovenskej akadémie vied a v roku 1967 bol premenovaný na Ústav experimentálnej endokrinológie SAV.
Julián Podoba viedol supervíziu programov jódovej profylaxie do roku 1969, kedy rezignoval na funkciu riaditeľa po začatí normalizačného procesu a až do svojho odchodu do dôchodku (1987) bol vedúcim Oddelenia endemickej strumy. Julián Podoba nebol členom koministickej strany, bol katolíkom a vzdelaným človekom.
Ľudia žijúci v oblastiach s ťažkým jódovým deficitom môžu mať priemerný pokles IQ až o 13,5 bodu v porovnaní s komunitami s normálnym príjmom jódu. Tento mentálny deficit má negatívny dopad na schopnosť detí učiť sa, na zdravotný stav žien, na kvalitu života a ekonomickú produktivitu v postihnutých oblastiach.
Jódová profylaxia
upraviťJódová profylaxia je odborný názov pre jodidáciu soli, t. j. umelé pridávanie jódu do kuchynskej soli. Prvý raz úspešne zaviedla roku 1917 v Akrone, v štáte Ohio (USA). V Európe sa začalo s jodidáciou soli roku 1922 v niektorých kantónoch Švajčiarska, neskôr nasledovali Rakúsko a Bavorsko. Len o niekoľko rokov neskôr sa zaviedla jódová profylaxia vo Švédsku. Roku 1930 sa objavili prvé pokusy v Poľsku. Vo väčšine európskych krajín sa jodidačné programy zaviedli až po roku 1945. Na základe výskumu a iniciatívy MUDr. Juliána Podobu sa začala v roku 1951 jodidácia kuchynskej soli (jódová profylaxia) aj na Slovensku. Najskôr 7 mg jodidu draselného na 1kg soli, v roku 1953 12 mg na kilogram. Od roku 1965 sa vyrábala soľ s obsahom 25 mg jodidu draselného (18 mg jódu) na kilogram soli, povolený rozsah je 15-35 mg. V roku 1966 sa stala jódová profylaxia na Slovensku povinnou [4] .
Ocenenia
upraviť- 2003 - Medaila prezidenta Slovenskej republiky
- 2006 - Významné osobnosti SAV 2006 (In memoriam) [5]
- 2019 - uvedenie do Dvorany slávy slovenskej medicíny
Knihy
upraviť- spoluator s kolektívom autorov: Zdravoveda I, 1949, Tatran, Bratislava, 17178/49-II/1
- spoluator s kolektívom autorov:Zdravoveda II, 1950, Tatran, Bratislava, 17178/49-II/1
Zdroje
upraviť- JAHELKA, Tomáš – JANČIGA, Roman: Prečo zmizli Ťapákovci? O mimoriadnom úspechu jednej zdravotníckej intervencie, 2021, Bratislava, ISBN 978-80-89019-38-0.
- Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied: Zásluha doc. Juliána Podobu na vymiznutí kreténizmu na Slovensku, link.
- BREZA, Ján, BERNADIČ, Marián, MÁCOVÁ, Želmíra: História Slovenskej lekárskej spoločnosti, 2019, Bratislava, ISBN 978-80-89305-54-4.
Referencie
upraviť- ↑ Absolventi [online]. Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava, Gamča. Dostupné online.
- ↑ LICHARDUS, Branislav; LANGER, Pavel. História, Slovenská endokrinologická spoločnosť [online]. Slovenská endokrinologická spoločnosť; (SES). Dostupné online. Archivované 2022-01-19 z originálu.
- ↑ JANCIGA, Roman. Kreténizmus (ten endemický) ako významný sociologický faktor, formujúci slovenskú spoločnosť [online]. 2021-12-09, rev. 2021-12-10. Dostupné online.
- ↑ PODOBA, Ján. Príbeh jódu na Slovensku [online]. Ringier Axel Springer Media , aktuality.sk, 2022-01-09. Dostupné online.
- ↑ Významné osobnosti SAV 2006 [online]. Slovenská akadémiy vied, 2006-06-01. Dostupné online.