Wikipédia

Jupiter Icy Moons Explorer

 Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom.
Údaje sa počas letu môžu zmeniť.

Jupiter Icy Moons Explorer (skratka JUICE) je planetárna sonda, vyvinutá Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a spoločnosťou Airbus Defense and Space ako hlavným dodávateľom. Cieľom misie je štúdium troch z galileovských mesiacov planéty Jupiter – Ganymede, Kalisto a Európa, o ktorých sa predpokladá, že majú pod povrchovou ľadovou kôrou značné množstvo tekutej vody, čo z nich robí potenciálne obývateľné prostredie.[2][3] Štvrtý galileovský mesiac, vulkanicky aktívny Io, nie je ľadovým mesiacom a nebude predmetom výskumu.[3]

Jupiter Icy Moons Explorer
planetárna sonda
Vizualizácia sondy pri Jupiteri
Vizualizácia sondy pri Jupiteri
PrevádzkovateľESA
Hlavní dodávateliaAirbus Defense and Space
DružicaJupitera, Ganymeda (plánovaná)
Dátum vstupu na orbitujúl 2031 (plánovaný)
Dátum štartu14. apríl 2023 12:14 UTC (14:14 SELČ)
Nosná raketaAriane 5
KozmodrómKourou, rampa ELA-3
Trvanie misie8 rokov (prelet)
3,5 roka (výskum)
Zánik2035 (plánovaný)
COSPAR ID2023-053A (56176)
Hmotnosť2 420 kg (suchá)
3 650 kg (manévr. palivo)
6 070 kg (štartovacia)
Rozmery4,09 x 2,86 x 4,35 m (štartovacia konfigurácia)
16,8 x 27,1 x 13,7 m (prevádzková konfigurácia)
Energia850 W [1]

Štart rakety Ariane 5 so sondou prebehol 14. apríla 2023 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane, následne bolo potvrdené navedenie na správnu dráhu, odpojenie od druhého stupňa, stabilizácia orientácie, príjem signálu zo sondy pozemnou stanicou a rozloženie oboch krídel solárnych panelov.[4][5]

Na obežnú dráhu Jupitera má sonda vstúpiť v júli 2031, po štyroch gravitačných manévroch (prelet okolo sústavy Mesiac-Zem v auguste 2024, Venuše v auguste 2025, Zeme v septembri 2026 a znova v januári 2029) a ôsmich rokoch letu.[6] V decembri 2034 má potom vstúpiť na obežnú dráhu okolo Ganymeda[6] a stať sa tak prvým umelým telesom, ktoré bude obiehať iný než zemský mesiac.[2] V roku 2035, po vyčerpaní väčšiny zásob manévrovacieho paliva, má byť misia ukončená nárazom na povrch Ganymeda.[7]

Misia bude prebiehať súbežne s misiou NASA Europa Clipper, špecializovanou na výskum mesiaca Európa, ktorá má štartovať v roku 2024.[8]

Náklady na celý životný cyklus misie sú v roku 2023 odhadované na približne 1,5 miliardy eur.[7]

Prístrojové vybavenie upraviť

 
Schéma sondy v prevádzkovej konfigurácii s umiestnením prístrojov (a ľudskou postavou pre predstavu o mierke)
 
Iná schéma rozmiestnenia prístrojov
 
„Selfie“ snímka so Zemou v pozadí, zhotovená monitorovacou kamerou JMC1 24 minút po štarte, ešte pred rozložením solárnych panelov

JANUS (Jovis, Amorum ac Natorum Undique Scrutator)

optický kamerový systém na sledovanie morfológie a procesov na povrchu mesiacov a mapovanie oblačnosti Jupitera. Disponuje 13 filtrami, zorné pole je 1,3 ° a pri snímkovaní z obežnej dráhy Ganymedu bude mať rozlíšenie až 2,4 m, pri Jupiteri približne 10 km.[9]

MAJIS (Moons and Jupiter Imaging Spectrometer)

zobrazovací spektrometer vo viditeľnom a infračervenom spektre (vlnové dĺžky 0,4 – 5,7 μm so spektrálnym rozlíšením 3 – 7 nm) na pozorovanie javov v atmosfére Jupitera a charakteristiku ľadu a minerálov na povrchu mesiacov. Priestorové rozlíšenie bude do 25 m na Ganymede a približne 100 km na Jupiteri.[9]

UVS (UV Imaging Spectrograph)

ultrafialový zobrazovací spektrograf na charakterizáciu zloženia a dynamiky exosfér ľadových mesiacov, štúdium polárnych žiar Jupitera a skúmanie zloženia a štruktúry vrchných vrstiev jeho atmosféry.[9]

SWI (Sub-millimeter Wave Instrument)

mikrovlnný spektrometer na skúmanie teplotnej štruktúry, zloženia a dynamiky atmosféry Jupitera, ako aj exosféry a povrchu ľadových mesiacov.[9]

GALA (Ganymede Laser Altimeter)

laserový výškomer na štúdium slapovej deformácie Ganymedu a topografie povrchov ľadových mesiacov.[9]

RIME (Radar for Icy Moons Exploration)

ľadom prenikajúci radar na štúdium podpovrchovej štruktúry ľadových mesiacov až do hĺbky približne 9 km.[9]

J-MAG (JUICE-Magnetometer)

magnetometer na štúdium magnetického poľa Jupitera a jeho interakcií s magnetickým poľom Ganymeda a na štúdium podpovrchových oceánov ľadových mesiacov.[9]

PEP (Particle Environment Package)

sada šiestich senzorov na charakterizáciu plazmového prostredia systému Jupitera.[9]

RPWI (Radio and Plasma Wave Investigation)

zariadenie pre výskum rádiových emisií a plazmového prostredia Jupitera a ľadových mesiacov pomocou sady senzorov.[9]

3GM (Gravity and Geophysics of Jupiter and Galilean Moons)

prístroj na štúdium gravitačného poľa Ganymedu, rozsah podpovrchových oceánov na ľadových mesiacoch a štruktúru atmosféry a ionosféry Jupitera a jeho mesiacov. Zahŕňa KaT – transpondér v pásme Ka (27 – 40 GHz resp. 11,1 – 7,5 mm), USO – ultrastabilný oscilátor a HAA – akcelerometer s vysokou presnosťou.[9]

PRIDE (Planetary Radio Interferometer and Doppler Experiment)

experiment s využitím interferometrie s veľmi dlhou základňou (VLBI), prijímaním odrazu špecifických rádiových signálov pre výskum gravitačných polí Jupitera a ľadových mesiacov.[9]

RADEM (Radiation-hard Electron Monitor)

radiačný monitor na zaznamenávanie tokov elektrónov, protónov a ťažkých iónov v systéme Jupitera.[10]

Slovenská participácia upraviť

Vedeckí pracovníci Oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach vyvinuli antikoincidenčný modul (Anti-Coincidence Module, ACM), ktorého úlohou je detekcia zásahov vysokoenergetickými časticami. Je súčasťou švédskeho modulu Particle Environment Package (PEP) a má slúžiť na indikáciu zhoršenej presnosti iných meraní modulov sondy pri preletoch intenzívnymi radiačnými pásmi, prítomnými v dôsledku silného magnetického poľa Jupitera.[11][12]

Galéria upraviť

Trajektória upraviť

  •  
    Animácia simulovanej trajektórie sondy voči Slnku (gravitačné manévre a prelet k Jupiteru),
         Slnko      Venuša      Zem      223 Rosa      Jupiter      JUICE
  •  
    voči Jupiteru
         Jupiter      Európa      Ganymede      Kalisto
  •  
    a voči Ganymedu.

Referencie upraviť

  1. ↑ Juice spacecraft specs [online]. ESA, [cit. 2023-04-16]. Dostupné online.
  2. ↑ a b CLARK, Stuart. ‘It’s like finding needles in a haystack’: the mission to discover if Jupiter’s moons support life. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2023-03-05. Dostupné online [cit. 2023-04-13]. ISSN 0261-3077.
  3. ↑ a b Selection of the L1 mission [online]. ESA, 2012-04-17, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
  4. ↑ Live coverage: Ariane 5 rocket counting down to launch with Europe’s first mission to Jupiter [online]. spaceflightnow.com, 2023-04-13, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  5. ↑ MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Odložené starty Falconu a Ariane 5. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2023-04-13. Dostupné online [cit. 2023-04-14].
  6. ↑ a b Juice’s journey and Jupiter system tour [online]. ESA, 2022-03-29, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
  7. ↑ a b RAINBOW, Jason. Europe’s Jupiter-bound JUICE spacecraft is ready for April launch. SpaceNews (Boulder, Colorado: Pocket Ventures), 2023-01-20. Dostupné online [cit. 2023-04-16]. ISSN 1046-6940.
  8. ↑ O'CALLAGHAN, Jonathan. At Jupiter, JUICE and Clipper Will Work Together in Hunt for Life. Scientific American, 2023-02-16. Dostupné online [cit. 2023-04-13].
  9. ↑ a b c d e f g h i j k JUICE : Science Payload [online]. ESA science & technology, [cit. 2023-04-16]. Dostupné online.
  10. ↑ Juice's RADiation-hard Electron Monitor (RADEM) [online]. ESA, 2023-04-06, [cit. 2023-04-16]. Dostupné online.
  11. ↑ ČIŽMÁRIKOVÁ, Katarína. Košickí vedci sa podieľajú na vesmírnej misii k Jupiteru [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2020-07-03, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
  12. ↑ HODÁS, Martin. Slovenský detektor letí na miliardovej družici k Jupiteru. Akú dôležitú úlohu má (rozhovor). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-04-12. Dostupné online [cit. 2023-04-18].

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

  Kozmonautický portál
Portál slnečná sústava
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter_Icy_Moons_Explorer&oldid=7567898“