Juraj Ďurčanský
Juraj Ďurčanský (lat.-maď. prídomok „Gyurcsánszky de Gyurcsina“; * 16. apríl 1873, Rajec – † 1. máj 1937, Levice) bol slovenský a československý katolícky politik a medzivojnový senátor Národného zhromaždenia ČSR za Slovenskú ľudovú stranu (od roku 1925 oficiálny názov Hlinkova slovenská ľudová strana).
| Juraj Ďurčanský | |
 | |
| Senátor Národného zhromaždenia ČSR | |
|---|---|
| V úrade 1920 – 1935 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 16. apríl 1873 Rajec, Slovensko |
| Úmrtie | 1. máj 1937 (64 rokov) Levice, Slovensko |
| Politická strana | SĽS |
Biografia upraviť
Pochádzal zo zemianskeho rodu Ďurčanskovcov z Rajca, pôvodne z Ďurčinej. Narodil sa ako jediné dieťa v rodine Gašpara Ďurčanského a jeho manželky Anny rodenej Židekovej. Ako 22-ročný sa oženil s Máriou Kľačanskou, s ktorou prežil celý život. Narodili sa im 4 deti. Najznámejším potomkom bol syn Ferdinand Ďurčanský, ktorý sa stal významným politikom. Juraj Ďurčanský po skončení ľudovej školy zostal pracovať na rodinnom statku v Rajci. Už od mladosti prejavoval svoje katolícke a národné cítenie. V 18 rokoch sa stáva členom Spolku Sv. Vojtecha a pomáha pri šírení jeho literatúry. Už ako 25-ročný sa stal členom obecného zastupiteľstva a školskej stolice. Neskôr zastával funkciu predsedu Katolíckej jednoty v Rajci. Pracoval aj v miestnom potravnom a úverovom družstve. Po vzniku Českoslovenka patril k zakladateľom Slovenskej ľudovej strany.[1]
V prvých parlamentných voľbách v roku 1920 bol zvolený za senátora Národného zhromaždenia v VIII. volebnom kraji. Slovenská ľudová strana v týchto voľbách kandidovala spoločne s Českou stranou lidovou. V senáte zasadal v kultúrnom a národohospodárskom výbore. V priebehu volebného obdobia poslanci a senátori Slovenskej ľudovej strany (vrátane Juraja Ďurčanského) vystúpili zo spoločných klubov a vytvorili si vlastné. V nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 1925 je opäť zvolený do hornej komory parlamentu za ľudovú stranu, ktorá sa už nazývala HSĽS.
V roku 1929 po viacerých konfliktoch s miestnymi politickými oponentmi opustil svoj rajecký statok a usadil sa v juhoslovenskej obci Sazdice, kde odkúpil menší statok od grófa Wilczeka.
Do tretice svoj mandát obhájil aj v parlamentných voľbách v roku 1929. Tentokrát však kandidoval v XI. (národnostne zmiešanom) volebnom kraji, keďže už žil na slovenskom juhu. V III. volebnom období zasadal v brannom, imunitnom a národohospodárskom výbore senátu.
V nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 1935 sa rozhodoval už nekandidovať, aby uvoľnil miesto pre mladšiu generáciu. Vo voľbách do okresných zastupiteľstiev v roku 1935 bol zvolený do levického okresného výboru.
Juraj Ďurčanský bol okrem dlhoročného pôsobenia v senáte aj podpredsedom Melioračného zväzu pre Slovensko, členom Národohospodárskej župy zvolenskej a podpredsedom Kresťanského roľníckeho združenia (ľudácka odborová organizácia združujúca roľníkov). Pre svoje katolícke postoje a činnosť v prospech roľníctva a robotníctva ho pápež Pius XI. poctil záslužným krížom Pro Ecclesia et Pontifice. Zomrel v levickej nemocnici 1. mája 1937 na následky ťažkého zápalu pľúc vo veku 64 rokov. Pochovaný bol na cintoríne v Sazdiciach.[2]
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Juraj Ďurčanský na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).