Juraj Byrtus
Juraj Byrtus (* 7. január 1897, Mosty u Jablunkova – † 9. január 1962, Michalovce), bol český projektant a staviteľ, ktorý pôsobil na východnom Slovensku, kde staval sakrálne stavby.
| Juraj Byrtus | |
| projektant, staviteľ | |
| Narodenie | 7. január 1897 Mosty u Jablunkova |
|---|---|
| Úmrtie | 9. január 1962 (65 rokov) Michalovce |
Životopis upraviť
Tiež nazývaný aj svedomitý architekt z Michaloviec, vlastne ani nebol architektom. Pochádzal zo Sliezska a narodil sa v obci Mosty u Jablunkova, 7. januára 1897. Tu sa vyučil za murára. 2. marca roku 1928 zložil majstrovské skúšky z oblasti staviteľstva s výborným výsledkom a hneď potom vstúpil do „Spoločenstva smíšených řemesel“. Z výučného listu s pečiatkou jablunkovského „Spoločenstva smíšených řemesel“ je čitateľné, že Juraj Byrtus mal aj kvalifikáciu tesára. Začal podnikať v stavebníctve, a aj keď to vo svojom odbore dotiahol na majstra, neustále a vytrvalo sa naďalej vzdelával a tiež podnikal v širšom rozsahu. Jeho prvým pôsobiskom bola Banská Bystrica, ale i tak ho to ťahalo ďalej na východ. A preto po krátkom pobyte odišiel do Michaloviec, kde sa natrvalo usadil. Ako stavebný podnikateľ, projektant a staviteľ v jednej osobe, projektoval a podľa vlastných projektov i realizoval svoje stavby. Taktiež staval podľa plánov iných architektov. Pôsobil na východnom Slovensku v regiónoch Zemplína a Šariša, ale jeho aktivity zasahujú až na Podkarpatskú Rus. Staval sakrálne stavby, kostoly a chrámy pre rímskokatolícku, gréckokatolícku ale aj evanjelickú reformovanú cirkev. Je autorom asi 15 stavieb, ktoré postavil v medzivojnovom a povojnovom období, konkrétne v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Po znárodnení, v období po roku 1948, boli stavebné aktivity Juraja Byrtusa utlmené a nemohol už vykonávať stavebnú činnosť. Zamestnal sa v nákupnom poľnohospodárskom podniku v Prešove. Aj napriek tomu sa mu podarilo ešte realizovať niektoré stavby. Jeho poslednou bola stavba sila v Michalovciach, z roku 1962. Ako 65-ročný v Michalovciach i zomrel, 9. januára 1962, kde je aj pochovaný. Nešťastnou zhodou okolností sa nepodarilo nájsť, resp. nezachovalo vyobrazenie jeho tváre.
Charakteristika stavieb upraviť
Popri funkcionalistických dielach bytových a občianskych stavieb, kde niektoré dosiahli i európsku úroveň, a ktoré sledovali najnovšie trendy, sakrálna tvorba, až na malé výnimky zaostávala. Bolo to spôsobené najmä situáciou po 1. svetovej vojne, kedy bolo mnoho kostolov poškodených a väčšina prostriedkov sa dávala na ich opravu než na výstavbu nových objektov. Nové kostoly boli stavané väčšinou v historizujúcich štýloch. Takáto bola aj tvorba Juraja Byrtusa, ale toto všeobecné zaradenie nemôžeme u neho uplatniť v plnej miere. Juraj Byrtus sa totiž zmiešavaním rôznych historických štýlov, rôznych tradícií na rôznych miestach, dopracoval k osobitému historizujucému slohu. Pri charakteristike jednotlivých stavieb nájdeme veľa spoločných znakov. Majú rovnaký rukopis, používajú výrazové prostriedky inšpirované secesiou, ale aj románskym a gotickým štýlom. Taktiež jeho tvorba inklinovala k východnej staroruskej a byzantskej inšpirácii. V spojení s tradíciami a začlenením do konkrétneho regiónu vytvárajú jeho stavby citlivý, nie dominujúci zásah do okolitej zástavby. Sú v kontexte s dedinským prostredím a prirodzene vstupujú do krajinného obrazu. Ďalšími spoločnými znakmi sú: jednoloďový priestor s polkruhovým (Čemerné, Malý Šariš, Hudcovce) alebo s polygonálnym ukončením presbytéria (Giraltovce, Lúčky pri Michalovciach a dnes asanovaný kostol vo Svidníku) a tiež s náznakom transeptu, čo sa prejavuje aj na fasáde; otvorená arkádová predsieň, hranatého (Lúčky pri Michalovciach, Hudcovce, Čemerné), zaobleného (Jabloň, Svidník) alebo polygonálneho tvaru (Malý Šariš). Výnimkou je kostol v Hlinnom, ktorý má uzavretú predsieň. Nad predsieňou sa týči vysoká štíhla a z pôdorysu predsunutá štvorcová veža s ihlanovým ukončením. Hlavným zdrojom presvetlenia interiéru sú štylizované gotizujúce združené okná, ktoré sú umietnené v náznaku transeptu. Často sú zvýraznené orámovaním z režného tehlového muriva alebo tiež plytkými pilastrami. Tomuto je tiež prispôsobená aj dvojfarebná fasáda. Nárožia a orámovanie sú akcentované červenou alebo okrovou farbou, čo znásobuje tiež dojem vertikality. Aj napriek mnohým prínosom a pozitívam nájdeme v sakrálnej tvorbe Juraja Byrtusa tiež negatíva. Týka sa to hlavne konštrukčného priestorového riešenia, ktoré neprinášajú žiadny vývojový posun. Namiesto nejakých progresívnych trendov v oblastí konštrukcií použil zaužívané a bežné riešenia ako napríklad železobetónové klenby, empory a veže.
Kostoly Juraja Byrtusa upraviť
Stavby sa nachádzajú vo východoslovenských obciach v regióne Zemplína a Spiša. Niektoré stavby sú tiež zapísané v súpise pamiatok na Slovensku. Za kultúrne pamiatky sú v súčasnosti vyhlásené kostoly v Čiernom Poli, Hlinnom, Jabloni, Malom Šariši a Zemplínskej Teplici.
- rímskokatolícky chrám Božského Srdca Ježišovho, Jastrabie pri Michalovciach (1934)
Jeden z prvých Byrtusových chrámov z roku 1934. Na základe tejto kvalitnej realizácie získal zákazku v Michalovciach, čo bol vtedy zaužívaný postup investora pri výbere staviteľa u stavieb miestneho alebo regionálneho významu.
- rímskokatolícky kostol sv. Anny, Vranov nad Topľou-Čemerné (1934)
Tento kostol Byrtus navrhol a je možné, že ho aj stavala jeho firma. Tak ako aj na realizáciii v Jastrabí pri Michalovciach sa tomto kostole prejavuje silná gotická inšpirácia v spojení so secesnými motívmi s pridaním byzantských a staroruských prvkov. Kostol sv. Anny postavili po zbúraní starej barokovej kaplnky. Secesná stavba s novogotickými prvkami. Má vysokú vežu postavenú nad otvorenou arkádou predsiene. Do novej betónovej ohrady je vsadený fragment portálu z pôvodnej barokovej kaplnky z roku 1754. Kostol bol počas vojny poškodený, no neskôr opravený.
- gréckokatolícky chrám Zoslania Svätého Ducha, Michalovce (1934 – 1936)
K výstavbe tohto chrámu sa viažu počiatky tvorby Juraja Byrtusa, ktorý bol postavený podľa návrhu Vladimíra Sičinského a Byrtus tu vystupoval len ako staviteľ, i keď čiastočne upravil plány. Tiež naprojektoval zvonicu. Stavba mala rozhodujúci vplyv na jeho ďalšiu tvorbu. Základy začali kopať 2. júla 1934 a o 20 dní vykonali i posviacku základov. Posviacku chrámu vykonali 29. septembra 1935. V lete 1936 bola dokončená aj zvonica, kde boli umiestnené tri zvony (Sv. Duch, Mária a Jozef). Ikony vyhotovil známy maliar prof. Bokšaj z Užhorodu. Návrh ikonostasu, baldachýnu nad prestolom, kazateľnice, žertveníka a tetrapodu mal na starosti autor celého projektu Vladimír Sičinský. Interiér chrámu bol zariaďovaný postupne, na čo mala hlavný vplyv 2. svetová vojna a potom príchod komunistického režimu, ktoré nedovolili realizovať všetky pôvodné plány. Ikonostas bol dokončený až v roku 1944, ale maľba chrámu či drevené obloženia už neboli zrealizované.
- evanjelický ref. kostol, Bajany (1936)
Taktiež jednoloďová stavba, s náznakom transeptu. Veža postavená na otvorenej arkádovej predsieni s hrotitými oblúkmi na stĺpoch. Vnútorné zariadenie z čias stavby kostola.
Postavný v doznievajúcom secesnom chápaní gotizujúcich tvarov. Jednolodie má takmer štvorcovú loď. Na západnom priečelí pred vežou sa nachádza vstupná sieň s tromi gotizujúcimi bránami. Masív veže je členený úzkym pásom nad sebou usporiadaných malých okien a tiež zvukovou arkádou. Tento kostol je projekčným variantom kostola v Jabloni.
Tento chrám postavil Byrtus podľa projektu Ing. E. Egressyho z Užhorodu. Stavba je inšpirovaná architektonickými prvkami staroruského staviteľstva. Oproti iným Byrtusovým chrámom má tento trojloďovú dispozíciu, s krátkym transeptom. Nad krížením je veľké pole krížovej klenby, nad ostatnými priestormi sa nachádzajú valené klenby, ktoré v bočných lodiach dosadajú na piliere so štylizovanou palmetovou hlavicou. Bočné fasády sú členené slepou arkádou. Na priečelí sa nachádza veľký otvorený oblúk, ktorý je postavený na arkádovej pristavanej predsieni. Vežu obklopujú zo štyroch strán malé vykrojené štítové nadstavby, pripomínajúce kokošníky. Hlavnej veži konkurujú z frontálneho pohľadu dve menšie vežičky bočných lodí s cibuľovitým ukončením. Na chráme sa nachádza ešte jedna vežička, tiež s cibuľou, ktorá je umiestnená na krížení lodí. Hlavný oltár pochádza zo starého chrámu z roku 1718, ktorý pred rokom 1937 zbúrali.
Postavený podľa projektu J. Byrtusa, po vojne v roku 1947 opravený. Stavba ovplyvnená secesiou, gotikou a tiež modernou. Hmotové a dispozičné riešenie podobné ako u iných kostolov. Oltár Božského srdca je od Št. Švidroňa z Levoče z roku 1946.
- kostol svätého Cyrila a Metoda, Giraltovce (1939 – 1942)
Vonkajšia forma a tvaroslovie podobné ako u iných kostolov. Vnútorné zariadenie je pseudohistorické, z čias stavby. Na bočnom oltári obraz P. Márie od M. Nikschovej-Stickerovej z roku 1935, maľba na víťaznom oblúku od kostolného maliara V. Gábora. Stavba stála „blízko 300 000 korún krem naturálnej práce“. Kostol Byrtus situoval na na návrší uprostred obce, čiže je vnímateľný i z väčšej diaľky a aj napriek malým rozmerom (9,8x18,5m) sa stal miestnou dominantou. Zaujímavosťou je, že veriaci z Giraltoviec založili v roku 1939 stavebný výbor, ktorý sa zaoberal výstavbou kostola.
Je projekčným variantom kostola v Hudcovciach. Výraz kostola, ako aj tvaroslovie a vnútorné riešenie totožné s inými kostolmi od Juraja Byrtusa.
- rímskokatolícky kostol Krista Kráľa, Malý Šariš (1944 – 1948)
Stavbu realizoval Juraj Byrtus podľa vlastných plánov na mieste staršieho kostola z roku 1684, ktorý museli kvôli vážnym statickým poruchám asanovať. Kostol staval za veľkých ťažkostí, počas druhej svetovej vojny. Náklad činil 600 000 Kčs. V roku 1991 pristavali okolo celého presbytéria polkruhovú sakristiu, ktorá však narušila vyváženú hmotovú skladbu objektu.
- rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, Zemplínska Teplica (1947 – 1948)
Secesná stavba s prvkami neogotiky. Má jednoloďový vnútroný priestor s polygonálnym presbytériom. Predstavaná veža má lomené zakončenie a zvukovú arkádu s lomenými otvormi. Bočné rizality so združenými lomenými oknami sú v exteriéri zdôraznené lomeným štítom.
- evanjelický ref. kostol cirkevného zboru, Lúčky pri Michalovciach (1947 – 1959)
Tiež postavený na mieste starého kostola z roku 1640, zničeného počas druhej svetovej vojny. Táto Byrtusova stavba nie je zapísaná ani v súpise pamiatok na Slovensku. Zvláštnosťou je, že na tejto stavbe sa firma Juraja Byrtusa nepodieľala, ale postavili ju miestni stavitelia a remeselníci.
- rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, Čierne Pole (1949)
Tak ako u iných kostolov nachádzame jednoloďový vnútorný priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, na bočných stranách veľké trojité okno, naznačujúce transept. Ihlanovite ukončená veža má zvukovú arkádu. Vnútorné zariadenie kostola je z čias výstavby.
- rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Svidník (40. roky 20. storočia)
I keď bol tento kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku, začiatkom 90. rokov 20. storočia ho asanovali. Hmotovo-priestorové riešenie, tvaroslovie a vnútorná organizácia priestoru bola totožná s ostatnými Byrtusovými kostolmi. Kostol po asanácii nahradili novostavbou, ktorej kontextuálnosť je diskutabilná.
Literatúra, zdroje upraviť
- Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
- Lukáčová, E. a kol.: Sakrálna architektúra na Slovensku. KT, Komárno, 1996
- Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 1. A – J. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s.
- Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 2. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s.
- Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 3. R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s.
- Pohaničová, J.: Známy-neznámy Juraj Byrtus z Michaloviec alebo návraty ku gotike s espritom regionalizmu. In: Projekt, roč. 44, č.3/2002, s. 65 – 69
- Pohaničová, J.: Staviteľ Juraj Byrtus, regionálne odtiene tradície. In: Pamiatky a múzeá, č. 3/2005, s. 14 – 19