Juraj Hatrík
Juraj Hatrík (* 1. máj 1941, Orkucany - 21. máj 2021) bol slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik.
| Juraj Hatrík | |
| slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik | |
| Narodenie | 1. máj 1941 Orkucany, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 21. máj 2021 (80 rokov) |
| Alma mater | Vysoká škola múzických umení v Bratislave |
Život upraviť
V rokoch 1955 – 1958 študoval skladbu súkromne u Alexandra Moyzesa. V štúdiu u toho istého pedagóga potom pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Popri tom študoval teóriu hudby a estetiky u Ota Ferenczyho. Po absolvovaní VŠMU učil dva roky na konzervatóriu v Košiciach. V roku 1965 sa na VŠMU vrátil, najprv ako ašpirant a od roku 1968 ako odborný asistent na Katedre hudobnej teórie.
Z politických dôvodov musel v roku 1971 nielen ukončiť pedagogickú činnosť, ale bol aj vylúčený zo Zväzu slovenských skladateľov. V rokoch 1972 – 1990 pracoval v administratíve Hudobného informačného strediska Slovenského hudobného fondu. V roku 1990 bol rehabilitovaný a vrátil sa na Vysokú školu múzických umení. V roku 1991 sa stal docentom a v roku 1997 bol menovaný profesorom. V rokoch 1995 – 1999 pôsobil na Katedre hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty UKF v Nitre, v rokoch 1997 – 1998 na Katedre hudobnej výchovy Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity a v rokoch 2000 - 2001 na univerzite v Žiline.
Mnohé impulzy a námety tvorivo aplikoval v prostredí detí v Detskom mestečku Trenčín - Zlatovce, kde pravidelne chodil takmer 30 rokov. V roku 2013 sa spolupodieľal na tvorbe knihy RODINNÉ PPRÍBEHY BEZ RODÍN (2013), ktorá vznikla na podnet bývalých odchovancov z Detského mestečka k 40. Výročiu od založenia Detského mestečka.
Bol zakladateľom a predsedom Asociácie učiteľov hudby Slovenska. Zaviedol pravidelné semináre pre učiteľov s názvom „Pedagogická dvorana“. Deťom tiež venoval veľkú časť svojej hudobnej tvorby.
Na návrh Rady riaditeľov bratislavských základných umeleckých škôl bol 22. apríla 2016 vyznamenaný Cenou primátora Bratislavy.
Dielo upraviť
Scénické diela upraviť
- Adamove deti (sedem scénických madrigalov na texty slovenských ľudových prísloví, úsloví a porekadiel pre dva soprány, dva alty, dva tenory a dva basy s dirigentom pri klavíri, 1974 1974, rev. 1988-1991)
- Janko Polienko (scénická hra pre dva detské zbory, detské sólo a dvoch dospelých sólistov a cappella, 1976)
- Mechúrik Koščúrik s kamarátmi (rozprávka, 1980)
- Turčan Poničan (humoreska pre detský zbor, recitátora, klavír a bicie nástroje, 1985)
- Statočný cínový vojačik (spevohra na motívy rozprávky H. Ch. Andersena, 1993-1994)
- Balady o dreve (hudobno-scénický projekt na motívy rozprávky M. Ďuríčkovej Janko Polienko poviedky A. P. Čechova Ritschildove husle a novely R. Bradburyho A tak zomrela Riaboutschinska, 2003)
- Legenda o breze (spevohra pre deti a mládež, 2012-2013)
- Šťastný princ (opera v ôsmich obrazoch, libreto skladateľ podľa Oscara Wilda, 1977-1978)
- Western Story (o neposlušnej Cindy, malý hudobný western na melódie a motívy 22 známych amerických ľudových piesní, 2004)
Orchestrálne skladby upraviť
- Symfonietta (1962)
- Da capo al fine (spev o ľudskom živote. symfonická poéma, 1972)
- Symfónia č. 1 "Sans Souci" (1979)
- Litánie okamihu (symfonická báseň pre veľký orchester, 2000)
- Sabinovská fanfára (1998)
- Tri venovania (triptych na texty Františka Bábela pre alt (mezzosoprán), bas a komorný orchester, 2008)
- Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať (kant pre recitátora, tenor sólo, miešaný zbor a orchester, text Miroslav Válek, 1967)
- Vyletel vták (cantata profana pre sóla, miešaný zbor a komorný orchester, 1975)
- Poď sa so mnou hrať! (1982)
- Symfónia č. 2 "Victor" (pre tenor, miešaný zbor a veľký orchester, 1986-1987)
- Schola ridicula (žartovná škola, kant pre detský zbor a orchester na autentické textové nonsensy zo školských lavíc, 1989)
- Tri akvarely podľa Lundkvista (pre komorný zbor, čembalo a 13 sláčikových nástrojov, 2005-2006)
- Vodný orloj (pre flautu, harfu, mezzosoprán a sláčikový súbor, 2014)
- Zátišia s husľami (10 skladieb pre husle a sláčikový komorný orchester, 1984)
- Monumento malinconico (1964)
- Concertino in modo classico (pre klavír a orchester, 1967)
- Dvojportrét (pre orchester, 1970)
- Ecce quod Natura (koncertná fantázia pre klavír a orchester, 2001-2002)
- Ikaros (koncertantná poéma pre husle a veľký orchester, 2010-2011)
- Concerto grosso facile (pre husle, violončelo, klavír a sláčikový orchester, 1966)
Scénická a filmová hudba upraviť
- Martin Jonáš (1973)
- Roľnícka práca včera a dnes (1975)
- Tiché výkriky (1987)
Okrem toho komponoval komornú hudbu, piesne a zbory.
Literatúra upraviť
- Katarína Godárová: Juraj Hatrík . In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 115 – 116.
- Československý hudební slovník osob a institucí I. (A–L), 1963, Státní hudební vydavatelství, Praha, s. 408