Juraj I. Rákoci
Juraj I. Rákoci (* 8. jún 1593, Szerencs, Uhorsko – † 11. október 1648, Alba Iulia, Sedmohradské kniežatstvo) bol sedmohradské knieža (1630 až 1648) a vodca protihabsburského stavovského povstania (1644 až 1645).
Juraj I. Rákoci | |
Sedmohradské knieža | |
Portrét od Rembrandta a Jana Gillisza van Vlieta v Rijksmuseum | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Rákociovci |
Panovanie | 1630 – 1648 |
Predchodca | Štefan Betlen |
Nástupca | Juraj II. Rákoci |
Biografické údaje | |
Narodenie | 8. jún 1593 Szerencs, Uhorsko |
Úmrtie | 11. október 1648 (55 rokov) Alba Iulia, Sedmohradské kniežatstvo |
Vierovyznanie | Kalvinizmus |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo | |
Otec | Žigmund Rákoci |
Matka | Anna Gerendiová |
Odkazy | |
Juraj I. Rákoci (multimediálne súbory na commons) | |
Život
upraviťV čase povstania Gabriela Betlena získal titul hlavného hornouhorského kapitána a neskôr sa stal veliteľom jedného z Bethlenových zborov.
Keď česká šľachta požiadala počas Tridsaťročnej vojny o vojenskú podporu uhorské stavy v bojoch proti habsburskej monarchii, presvedčil Betlena aby Čechom pomohol. Velil sedmohradským vojskám v niekoľkých bitkách.[1]
Po Betlenovej smrti viedol spor o sedmohradský kniežací stolec s jeho manželkou Katarínou Brandenburskou ale aj mladším bratom Štefanom. Napokon bol s podporou Turkov zvolený v roku 1630 za knieža.
Rodina
upraviťPochádzal z rodiny sedmohradského kniežaťa Žigmunda Rákóciho a jeho manželky Anny Gerendiovej. Bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola Katarína Betlenová (?). Druhý sobáš uzavrel so Zuzanou Lorántffiovou (*1600 – † 1660), ktorá mu porodila dovedna štyri deti. Synovia Samuel (* 1617 – † 1618) a František (* 1624 – † 1632) však zomreli ešte v detskom veku. Dospelosti sa dožili iba dvaja, Juraj II. (* 1621 – † 1660) a Žigmund (* 1622 – † 1652).
Referencie
upraviť- ↑ Segeš, V., 2020: Povstanie Gabriela Betlena v rokoch 1619 – 1626. Obrana 7/2020, s. 32 - 33
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj I. Rákoci