Juraj Ribay

slovenský spisovateľ, jazykovedec, etnograf a publicista

Juraj Ribay (iné tvary: Jur Ribay, Ryba, Rybay; * 28. marec 1754, Bánovce nad Bebravou – † 31. december 1812, Torža)[1] bol slovenský spisovateľ, jazykovedec, etnograf a publicista.[2]

Juraj Ribay
slovenský spisovateľ, jazykovedec, etnograf a publicista
Narodenie28. marec 1754
Bánovce nad Bebravou, Habsburská monarchia
Úmrtie31. december 1812 (58 rokov)
Torža, Rakúske cisárstvo
(dnes Savino Selo, Srbsko)
ManželkaAlžbeta Ruprechtová

Bol významným predstaviteľom osvietenskej vedy a zakladajúca osobnosť viacerých slavistických vedných disciplín. Udržiaval korešpondenciu s Jozefom Dobrovským a ďalším slavistami (J. P. Cerroni, K. B. Anton, A. Bačinský, F. Dürich).[3] Počas pobytu v Pešti bol udržiaval kontakty s významnými šľachtickými vzdelancami a bibliofilmi (Ferenc Széchényi, Miklós Jankovich a i.).[4]

Detstvo a štúdiumUpraviť

Narodil sa v roku 1754 na samote pri Bánovciach nad Bebravou (dnešná mestská časť Dolné Ozorovce).[2] Jeho otec bol krčmárom, mal dve sestry, manželku Alžbetu a štyri deti.

Základnú evanjelickú školu navštevoval v Horných Ozorovciach, po jej úradnom zrušení pokračoval v Uhrovci, na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Modre, teológiu v Šoproni, na univerzite v Erlangene a v Jene.

KariéraUpraviť

Pôsobil aj ako súkromný učiteľ na panstve A. Karacsaya v Egyházasrádóc, ako organista a pomocný učiteľ v nemeckom cirkevnom zbore v Modre.

Po návrate zo štúdií v Jene žil istý čas v Prahe, kde sa zoznámil s viacerými katolíckymi i evanjelickými predstaviteľmi českého národného obrodenia.

Po návrate do Uhorska pôsobil okrem iného ako súkromný učiteľ Ľ. Ostrolúckeho, ako farár v Príbovciach a Bohuniciach, kde sa v júni 1785 oženil s Alžbetou Ruprechtovou z Modry.[5] V decembri toho istého roku bol na odporúčanie superintendenta banského okolia Martina Hamaliara pozvaný za farára do Cinkoty pri Pešti, kde pracoval aj ako knihovník a korektor.

 
Titulný list prekladu diela (pôv. nemeckého autora) od Juraja Ribaya vydaný v Pešti r. 1795.

V roku 1793 spracoval Juraj Ribay návrh na vedeckú spoločnosť s názvom Inštitút, alebo česko-slovanská spoločnosť medzi Slovákmi v Uhorsku. Návrh obsahoval zárodky predstáv o vlastivednom výskume, o národnej vede, osvete, pestovaní materinského jazyka (v tom období šlo o biblickú češtinu) a kultúry. Spoločnosť mala mať tri členské okruhy: kandidátov, riadnych a čestných členov. S Ribayovými predstavami čiastočne korešponduje Učená spoločnosť banského okolia, založená v roku 1810 z iniciatívy Bohuslava Tablica.[6]

Venoval sa zberateľskej práci (rukopisy a staré tlače), ktorá mala okrem vedeckého aj národno-uvedomovací charakter. Zbieral slovaciká, bohemiká, diela slovanských literatúr a hungariká, avšak jeho jedinečná knižnica sa nezachovala ako celok, jednotlivé diela sa nachádzajú v knižniciach v Pešti a v Prahe.

Juraj Ribay:

  • bol spolutvorcom porovnávacej metódy v dejinách slovenskej jazykovedy
  • zaoberal sa otázkou nahrádzania striednic za nosovky vo vývoji slovenčiny
  • všímal si lexikálnu a frazeologickú stránku živého jazyka
  • bol autorom rozsiahlych rukopisných prác
  • zaujal negatívne stanovisko k bernolákovčine, sám mal podiel na používaní bibličtiny

DieloUpraviť

  • 1795: Katechysmus o zdraví pro obecní lid a školskou mládež
  • 1793: O pících a rostlinách
  • 1795: Pravidla moresnosti aneb zdvořilosti jako i opatrnosti a zachovávani zdravi
  • 1797: Príručná knižka o polním hospodářství

Dielo v elektronickej podobeUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Bibliografie dějin Českých: Ribay, Juraj, 1754 – 1812 [online]. Historický ústav Akademie věd ČR, [cit. 2016-10-14]. Dostupné online.
  2. a b KASALA, Marek. Kto bol Juraj Ribay? [online]. nasenovinky.sk, [cit. 2016-10-14]. Dostupné online.
  3. Josefa Dobrovského korrespondence. IV. Vzájemné listy Josefa Dobrovského a Jiřího Ribaye z let 1783 – 1810 [online]. Praha : ČAVU, 1913. Dostupné online.
  4. PRAŽÁK, Richard. Neznámé dopisy Josefa Dobrovského do Uher (ke stykům Josefa Dobrovského s M. Jankovichem a F. Széchenyim). Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity. D, Řada literárněvědná., 1962, roč. 11, čís. D9, s. 231 – 242. Dostupné online.
  5. JANČOVIC, Ján. Večierok venovaný 200. výročiu úmrtia Juraja Ribaya [online]. kulpin.net, 2013-01-03, [cit. 2016-10-14]. Dostupné online.
  6. RUTTKAY, Alexander. História Učenej Spoločnosti [online]. Učená Spoločnosť SAV, [cit. 2016-10-14]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť


ZdrojUpraviť