Kallirhoé (dcéra Achelóa)

Kallirhoé alebo Kallirhoa (starogr. ΚαλλιρρόηKallirhoé, lat. Callirrhoe) je v gréckej mytológii dcéra riečneho boha Achelóa, druhá manželka hrdinu Alkmaióna.[1]

Kallirhoé bola druhou manželkou Alkmaióna z Argu, účastníka vojny epigonov proti Tébam, v ktorej pomstili smrť svojich otcov z predošlej neúspešnej vojenskej výpravy. Keď sa Alkmaión dozvedel, že jeho matku Erifylu podplatili Tébania náhrdelníkom tébskej kráľovnej Harmonie, aby otca Amfiaraa poslala do vojny[2] a on kvôli nej v boji zomrel, matku za túto zradu zavraždil.[3] Umierajúca matka ho ešte stihla prekliať so slovami, aby mu žiadna zem neposkytla útočište. Prenasledovaný bohyňami pomsty Erínyami sa Alkmaión rozlúčil s manželkou Arsinou a odišiel z Argu do Delfskej veštiarne k Pýtii po radu, ako sa kliatby zbaviť. Tá mu poradila, aby sa usadil v zemi, ktorá v čase vyslovenia kliatby ešte neexistovala.[3]

Po dlhom putovaní takú zem našiel. Bola vytvorená nánosmi piesku rieky boha Achelóa. Boh rieky ho následne očistil od viny a dal mu za manželku svoju dcéru Kallirhou.[4] Manželia potom žili šťastne a narodili sa im dvaja synovia. Toto šťastie však netrvalo dlho, lebo Alkmaión sa rozhodol zmocniť náhrdelníka Harmióny, ktorý v tom čase patril Fégeovi, otcovi jeho bývalej manželky. Keď potom Alkmaión prišiel do Psófidy, mesta v Arkádii, kde Fégeus vládol, vyšlo najavo, že Arsinou opustil a znova sa oženil, Fégeus sa po tejto správe tak rozhorčil, že naviedol svojim synov Pronoa a Agénora, aby ho zavraždili.[3] [2]

Kallirhoé sa o smrti manžela onedlho dozvedela a rozhodla sa ho okamžite pomstiť. V modlitbách prosila najvyššieho boha Dia,[5] aby jej maličkých synov Akarnana a Amfotera premenil na dospelých mužov[6][4] a Zeus jej prosbe vyhovel a počas jedinej noci deti vyrástli na statných mládencov.[5] Tí následne odišli do Arkádie, kde Fégea a jeho dvoch synov zabili.[6][4]

Referencie a bibliografiaUpraviť

  1. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 239.
  2. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 42.
  3. a b c Apollodoros, Bibliotheca, 3,7,5.
  4. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 38.
  5. a b Ovidius, Metamorphoses, 9,394.
  6. a b Apollodoros, Bibliotheca, 3,7,6.