Wikipédia

Spišský Jeruzalem

(Presmerované z Kalvária na Pažici)

Spišský Jeruzalem[1][2] (iné názvy pozri nižšie) je unikátny krajinársky koncept a urbanisticko-architektonický súbor trinástich samostatných sakrálnych stavieb (sedem božích múk, štyri kaplnky, katedrála a biskupský palác) a dvoch dnes nezachovaných lokalít (Jablonov – Rybníky a archeologické nálezisko na Pažici). Komplex stavieb sa prevažne rozkladá na území plošiny Pažice, travertínovej kopy Sivá Brada, Spišskej Kapituly a lokality Jablonov – Rybníky. Vytýčené body mali pripomínať utrpenie a ukrižovanie Ježiša Krista, vrcholiac na návrší Sivá Brada ako Golgota, pri slávení pašiových hier a mystérií.[3][1] Koncept kalvárie predstavuje pomyselnú kópiu Jeruzalema tzv. Calvario Jerusalem v mierke 1:1. Kalvária bola vybudovaná medzi rokmi 1666 – 1675 a jej iniciátorom bol spišský prepošt Juraj Baršoň Predlohou kalvárie bola pravdepodobne Kalwaria Zebrzydowska v Poľsku. Spišský Jeruzalem je pravdepodobne najstaršia známa kalvária toho typu na Slovensku[1]

Spišský Jeruzalem
Kalvária pri Spišskej Kapitule,
Kalvária na Pažici
kalvária (Calvario Jerusalem)
Pohľad na Kaplnku svätej Rozálie na Pažici a v pozadí na Katedrálu svätého Martina alebo Spišský hrad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Levoča
Mesto Spišské Podhradie
Miestna časť Spišská Kapitula
Historický región Spiš
Je súčasťou Pažica, Sivá Brada, Spišská Kapitula
a lokalita Jablonov – Rybníky
Náboženstvo rímskokatolícke
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia východná
 - diecéza Biskupstvo Spišské Podhradie
 - dekanát Spišskopodhradský
 - farnosť Spišská Kapitula
Súradnice 49°00′12″S 20°44′01″V / 49,00337°S 20,7335°V / 49.00337; 20.7335
Architekt neznámy
Štýly barok, rokoko
Materiál kameň, červená tehla
Výstavba 1666
 - dokončenie 1675
 - rekonštrukcia viacero jednotlivých rekonštrukcií
 - objavenie 2002
Dátum  
 - date 2 čiastočný zánik v 19. a 20. storočí
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Spišský Jeruzalem
Webová stránka: https://spisskyjeruzalem.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Názov upraviť

Poznámka: Spišská diecéza používa ako oficiálny názov kalvárie formálny a menej formálny, ale všeobecne známy a rozšírený názov. V dokumentoch Spišskej diecézy sú niekedy oba tvary spolu. Všeobecné platí, že menej formálny tvar sa vždy uvádza ako druhý. Slovenská odborná literatúra používa menej formálny tvar, ktorý je všeobecne známy a rozšírený. Oficiálny názov nesprávne opisuje celý komplex ako kalváriu, avšak iba úsek od Kaplnky svätého Františka Xaverského po Kaplnku svätého Kríža na Sivej Brade sa považuje za kalváriu (t.j. krížová cesta) v tradičnom ponímaní.[4][5]

  • menej formálny názov: Spišský Jeruzalem[1][2]
  • oficiálny názov: Kalvária pri Spišskej Kapitule[5]
  • zriedkavo: Kalvária na Pažici[6]

História výstavby upraviť

Traduje sa, že pred vznikom Spišského Jeruzalema tu boli rôzne menšie púte na travertínovú kopu Sivá Brada alebo na Pažici blízko miesta, kde dnes stojí Kaplnka svätej Rozálie. Vznik kalvárie ovplyvnil fakt, že na začiatku 17. storočia boli tunajší obyvatelia protestanti. Mnohé kostoly sa ocitli v rukách protestantov. Ohniskom katolíkov a neskôr samotnej rekatolizácie ostala Spišská Kapitula.[6][7] Jedným z prostriedkov protireformácie na území Uhorska bolo pôsobenie jezuitskej rehole. Jezuiti pôsobili na Spiši od roku 1643 až do zrušenia ich rehole v roku 1773 cisárom Jozefom II. Podporovali rôzne duchovné cvičenia, exorcizmy, náboženské divadlá alebo mystéria pre zvýšenie emotívneho zážitku veriacich.[6][8]

Okolo roku 1659 na Spiš prišiel krakovský kanonik Jozef Bernard Zebrzydowski, ktorý bol vymenovaný do úradu farára Spišského Podhradia. Pravdepodobne udržoval úzke kontakty s jezuitmi v Spišskej Kapitule, spišským županom Štefanom Čákim alebo so spišským prepoštom Jurajom Baršoňom. Podľa hypotézy Vladimíra Olejníka sa spišský prepošt Juraj Baršoň dozvedel o Kalwarii Zebrzydowskej od Jozefa Bernarda Zebrydowského.[9] Iniciátormi výstavby Spišského Jeruzalema boli horlivý rekatolizátor, jezuita a spišský prepošt Juraj Baršoň a predstavený Kongregácie Matky umierajúcich a zomretých Štefan Goszton v polovici 17. storočia.[8] Predlohou kalvárie sa stala pravdepodobne Kalwaria Zebrzydowska, ktorú začal stavať Mikołaj Zebrzydowski z Krakova v roku 1601.[pozn. 1] Plány kalvárie možno priniesli mnísi z kláštora do Spišského Podhradia (mesto bolo súčasťou tzv. spišského zálohu).[6][8]

V roku 1666 spišský kanonik Ján z Betlanoviec nechal postaviť uprostred Pažice Kaplnku svätej Rozálie, ktorá mala pripomínať palác Herodesa Antipasa. Súčasne bola kaplnka pamiatkou morovej epidémií na Spiši. Poloha bola zvolená so zámerom výstavby kalvárie v symbolickej vzdialenosti od Večeradla (Katedrála svätého Martina). Neskôr spišský prepošt Juraj Baršoň nechal postaviť Kaplnku svätého Františka Xaverského (1669), ktorá reprezentovala rímsku pevnosť Antóniu. Poslednou kaplnkou v projekte Spišského Jeruzalema bola Kaplnka svätého Kríža na Sivej Brade (okolo roku 1675), ktorá mala predstavovať Golgotu. V rovnakom roku boli postupne postavené božie muky, predstavujúc hradby Jeruzalema, po obvode Pažice okolo ciest do Spišskej Kapituly. Meno architekta je neznáme. Pravdepodobne išlo o domáceho majstra. Projekt kalvárie bol prerušený odchodom spišského prepošta Juraja Baršoňa, ktorý bol menovaný do úradu jágerského biskupa.[6][8][5]

Koncept kalvárie narušila výstavba Kaplnky svätého Jána Nepomuckého na Pažici (1771 – 1778), ktorej výstavbu nariadil spišský prepošt Jozef Karol Zbiško. Počas výstavby však vznikol spor medzi Spišskou Kapitulou, ktorá bola výlučným vlastníkom Pažice a spišským prepoštom pre jeho svojvoľné konanie – aj keď išlo o sakrálnu stavbu. Napriek sporom bola kaplnka neskôr dokončená.[10] Po odchode a zrušení rehole Jezuitov koncept Spišského Jeruzalema postupne začal upadať. V druhej polovici 19. storočia boli na Pažici vysadené borovice čierne, ktoré mali pripomínať cédre v okolí Jeruzalema. Na prelome 19. a 20. storočia lokalita Jablonov – Rybníky, ktorá prestavovala Getsemanskú záhradu postupne zanikla. Neskôr sa na území Pažice konali menšie púte veriacich z okolitých dedín.[6] Pri Kaplnke svätého Kríža sa pravidelne 4. mája a 14. septembra konali slávnostné bohoslužby.[11]

Menšie rekonštrukčné práce sakrálnych objektov na Pažici prebehli na začiatku 20. storočia. Úpadok kalvárie dovŕšilo obdobie socializmu v Česko-Slovensku. Spišský Jeruzalem v roku 2001 znovu objavil krajinár doc. Ing. Peter Jančura, Ph.D., vedúci Katedry plánovania a tvorby krajiny na Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene v rámci realizácie projektu: „Krajinný ráz regiónov Slovenskej republiky" pre Slovenskú agentúru životného prostredia, pre ktorú tiež pracoval. Jednou z riešených lokalít bola práve Hornádska kotlina. Súčasťou spomínaného projektu bola spracovaná aj štúdia „Identifikácia krajinného rázu – lokalita Spišský Hrad a okolie". Napriek tomu, že o objave bolo publikovaných niekoľko článkov, záujem o nevšednú kalváriu veľký nebol. Naštartoval ho, na návrh Ing. Imricha Fülöpa, zástupcu riaditeľa Úradu Košického samosprávneho kraja a Mgr. Ľubice Dojčárovej z odboru kultúry Košického samosprávneho kraja, až projekt „Spišský Jeruzalem“, zameraný na rozvoj cestovného ruchu, ktorý bol pripravovaný od roku 2009 v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 a programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita. Pre zabezpečenie realizácie projektu bolo dňa 20. decembra 2010 podpísané: „Memorandum o spolupráci“ medzi Biskupským úradom v Spišskej Kapitule a zástupcami Košického a Prešovského samosprávneho kraja.[6] V zmysle uvedeného memoranda obstaral Košický samosprávny kraj spracovanie „Urbanisticko-architektonickej štúdie“, ktorej cieľom bol urbanisticko-architektonický návrh revitalizácie religióznej krajiny, vrátane ideového riešenia pravdepodobných trás Veľkonočného mystéria, a ktorá dala základ celému projektu. V tom čase sa do výskumu zapojili okrem pracovného tímu aj ďalší historici. Spoločnými silami poskladali mozaiku „Calvario Jerusalem“  – unikátnej koncepcie kalvárie na Pažici. Spišská diecéza na vlastné náklady urobila niekoľko menších opráv na Kaplnke svätého Kríža (1989), Kaplnke svätej Rozálie (1993), Kaplnke svätého Františka Xaverského a Kaplnke svätého Jána Nepomuckého (2010). Na základe programu INTERREG V-A Poľsko – Slovensko boli v roku 2019 – 2020 zrekonštruované Božie muky, Kaplnka svätej Rozálie a Kaplnka svätého Františka Xaverského.[5]

Koncept upraviť

 
Mapa Jeruzalema (s vyznačenými miestami utrpenia Ježiša Krista) od Christián Adrian Cruys, známy pod menom Adrichomius, 1584, Národná knižnica Izraela, Jeruzalem

Baroková Kalvária pri Spišskej Kapitule zodpovedá konceptu kalvárie tzv. Calvario Jerusalem v mierke 1:1. Jezuiti sa pravdepodobne inšpirovali výstavbou Kalwarie Zebrzydowskej v Poľsku, ktorá bola postavená analogicky k stredovekej mape Jeruzalema. Polohopis Spišského Jeruzalema odpovedá pootočenej stredovekej mape Jeruzalema o 90° proti smeru hodinových ručičiek.[12] Na výber polohy kalvárie vplývalo viacero faktorov ako využitie travertínu, ktorý pripomína štruktúru kamenných hradieb. Teplé podnebie a suchomilné svahy Pažice, imitujúc stredomorskú atmosféru Izraela a Palestíny, dotvárali Borovice čierne na severnej strane, ktoré pripomínali cédre.[13]

Jeruzalem bol po stáročia cieľom kresťanských pútnikov, ako napríklad Bazilika Božieho hrobu, aby si pripomenuli posledné dni a utrpenie Ježiša Krista. Križiaci prinášali informácie a popisy Jeruzalema. Počas osmanských vojen však bola púť do Svätej zemi znemožnená. Vo zvyšku západnej Európy sa začalo s výstavbou kalvárii, ktoré mali pútnikom a veriacim pripomenúť miesta utrpenia Ježiša Krista.[12] Podstatou koncepcie kalvárie typu Calvario Jerusalem je rozmiestnenie jednotlivých sakrálnych objektov v urbanisticky upravenej krajine. Umiestenie sakrálnych objektov bolo do symbolicky rovnakého prostredia ako v Jeruzaleme. Geografická poloha a orientácia svetových strán je približná.[6] Body zodpovedajú symbolickému zámeru na Pažici, Krížovej hore, Sivej Brady a lokality Jablonov – Rybníky.[14] Vzdialenosti medzi bodmi sú analogické k historickej rekonštrukcií udalostiam z posledných dní Kristovho života (medzi 6. – 8. aprílom v roku 30 podľa:[15]), ktoré sú opísané v knihe Liber peregrinationis z roku 1294 od dominikánskeho mnícha Riccolda.[7]

 
Plán kalvárie typu Calvario Jerusalem v Kalwarii Zebrzydowskej, Poľsko

Jezuiti založili v Spišskej Kapitule v roku 1647 školu, viedli filozofické dišputy v slovenskom jazyku a organizovali náboženské divadlá alebo mystéria. Spišský Jeruzalem sa tak stal vhodnou kulisou pre tieto mystéria, čo potvrdzujú aj miestne názvy (napr. Krížová hora).[6] Mystéria boli náboženským divadlom, ktoré boli často rozsiahle dramatické námety s výjavmi zo života Ježiša Krista. V našom slovenskom prostredí ich poznáme pod pojmom pašiové hry, ktoré organizovali jezuiti počas Veľkého týždňa. Predstavovali jednotlivé časti z evanjelií, opisujúce Poslednú večeru, zatknutie a súdenie Ježiša Krista, jeho smrť a pochovanie.[14][1] Podľa teórie Miroslava Varšova sa pašiové hry alebo náboženské divadlá na kalvárii odohrávali v slovenskom jazyku (idiomate vulgari). Doposiaľ sa však nepodarilo nájsť v archívoch zápis pašiových hier spojených priamo so Spišským Jeruzalemom.[1]

Oživenie konceptu Spišského Jeruzalema prišlo až po jeho znovuobjavení v roku 2001. Na základe výskumu krajinárov a historikov vznikol projekt Spišského Jeruzalema. Každoročne sa tu koná duchovno-kultúrny festival tzv. „Dni Spišského Jeruzalema" (posledný májový víkend) s cieľom priblížiť históriu pútnictva, koncept Spišského Jeruzalema a Kristovo utrpenie (opakovane hraná živá krížová cesta s prvkami pašiových hier).[1][16]

Komplex stavieb upraviť

 
Mapa Spišského Jeruzalema

Katedrála svätého Martina upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula).

Katedrála svätého je rímskokatolícka katedrála v Spišskej Kapitule, miestnej časti mesta Spišské Podhradie v okrese Levoča. Ide o katedrálny chrám spišskej diecézy a zároveň aj farský kostol. Z architektonického hľadiska ide o románsko-gotickú katedrálu, postavenú v prvej tretine 13. storočia ako románsky chrám trojtraktového priestoru s westwerkom na západe.[17] V koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje Katedrála svätého Martina Večeradlo (teda Posledná večera a ustanovenie Eucharistie).[3]

Lokalita Jablonov – Rybníky upraviť

Lokalita Jablonov – Rybníky severne od Pažice a juhovýchodne od obci Jablonov za Vavrincovým potokom predstavuje údolie rieky Cedron a Getsemanskú záhradu. Výskum starších mapových podkladov potvrdil existenciu dvoch rybníkov na Vavrincovom potoku. V polovici 19. storočia lokalitu parkovo upravili, čím vznikla symbolická Getsemnaská záhrada, kde sa Ježiš Kristus modlil, bol zradený a zajatý.[3] Poloha Getsemanskej záhrade súvisela s výhľadom na symbolickú krajinu Spišského Jeruzalema.[18] Lokalita je najlepšie zachytená na mape z roku 1860. Getsemanská záhrada postupne zanikla a dnes už táto lokalita neexistuje.[3]

Biskupský palác upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Spišská Kapitula.

Pôvodne románsky palác tzv. Mutherium dal postaviť spišský prepošt Mutimír v prvej polovici 13. storočia. V priebehu storočí palác prešiel rôznymi prestavbami. Najvýraznejšia bola baroková prestavba zo 17. a 18. storočia, ktorá odráža súčasnú podobu biskupského paláca.[19][20] biskupská rezidencia Kaifášov palác (teda Ježiš pred veľkňazom Kaifášom a pred veľradou).[3]

Archeologická lokalita na Pažici upraviť

Archeologická lokalita na Pažici predstavuje zvyšky staršieho benediktínskeho Kláštora svätého Martina z 11. storočia. Zaniknutý kláštor bol postavený na vyvýšenine zvanej Hora svätého Martina (Mons sancti Martini) oproti Spišskej Kapitule. V 70. rokoch 20. storočia prebehol archeologický výskum pod vedením Adriána Vallášeka, ktorý odhalil kaplnku, baptistérium, priorský dom, studňu a rôzne obytné alebo hospodárske budovy. Súčasťou kláštora bol pravdepodobne opevnený komplex alebo hospic. Areál kláštorného komplexu postupne s rozvojom Spišskej Kapituly strácal význam a pravdepodobne v 15. storočí zanikol.[21][19] Ďalšie objasnenie kláštora je predmetom bádania. Zvyšky kláštorného komplexu pravdepodobne v koncepcii Spišského Jeruzalema predstavujú na úrovni hypotézy Jeruzalemský chrám (teda Ježiš Kristus pre veľkňazom Annášom).[3]

Kaplnka svätej Rozálie upraviť

Zbožnosť spomínaného ... bratstva rástla takže ich toho roku posvätená Kaplnka božskej Rozálie k sebe prilákala slávnostnou procesiou so znením trúb a tympanov.
Kronikársky záznam kapitulských jezuitov z roku 1666[22]
 
Kaplnka svätej Rozálie

Kaplnku dal postaviť v roku 1666 spišský kanonik Ján z Betlanoviec ako prvú a najstaršiu časť kalvárie, čo potvrdzuje kronikársky zápis. Ide o ranobarokovú kaplnku s hexagonálnym pôdorysom. Kaplnka je zaklenutá hviezdicovitou hrebienkovou klenbou.[23] V interiéri sa nachádzal baldachýnový rokokový Oltár svätej Rozálie z roku 1701 s ústredným motívom svätice a sochami anjelov. Žiaľ, dodnes sa zachoval iba murovaný oltárny podstavec s kamennou menzou a priestorom na oltárny kameň s relikviami. Oltárny obraz svätej Rozálie sa v priebehu storočí stratil.[24] Exteriérovú výzdobu (štyri obrazy, ktoré viseli na stenách kaplnky) zhotovil v roku 1708 spišský kanonik akustód Peter Martinovszky. Nad portálom kaplnky sa nachádza vytesaný rok 1666.[25] Strecha má tvar šesťbokého ihlana.[23]

Roku 1667. dňa 26. mesiaca júna, čo bolo vo štvrtú nedeľu po Zoslaní Ducha sv. ja Juraj Báršoň de Lovas Berény, vďaka Bohu a apoštolskej stolici varadínsky biskup a spišský prepošt, ako aj radca svätého cisárskeho a kráľovského majestátu, som posvätil tento oltár ku cti svätej Rozálie...
Pôvodný dekrét priložený k relikviáru oltára Kaplnky svätej Rozálie[26]

Kaplnka bola zasvätená svätej Rozálie ako ochrankyne proti moru a cholere[19] v roku 1667 spišským prepoštom Jurajom Baršoňom, čo potvrdzuje dekrét na relikviári z oltára. K vzniku kaplnky sa viaže legenda, podľa ktorej je pamiatkou na morovú epidémiu na Spiši medzi rokmi 1662 – 1664. V roku 1662 vrcholila v okolí Spišskej Kapituly a Spišského Podhradia.[23] Počas morovej epidémie bola z karanténnych dôvod na určitý čas zakázaná účasť na bohoslužbách v Spišskej Kapitule.[3] Jezuiti v snahe neprerušiť pastoračnú činnosť zriadili na Pažici provizórnu kaplnku pre veriacich, kde vo sviatky a nedele slávili svätú omšu. Kaplnka svätej Rozálie bola pravdepodobne postavená po morovej epidémií na mieste provizórnej kaplnky.[23]

Spišský prepošt Juraj Baršoň nechal po vysvätení kaplnky založiť fundáciu na jej vydržiavanie o sume 100 uhorských zlatých a 200 zlatých na odslúženie dvanástich omší k úcte svätej Rozálie a za zakladateľa kaplnky a jeho rodičov. Ku kaplnke pravidelne chodili pútnici a procesie. Jedna z najväčších procesií sa odohrala 4. septembra 1778. Neskôr sa procesie obmedzili na Prosebné dni a utorky.[23] Veľké opravy kaplnky sa odohrali v rokoch 1935, 1945 a 1991 – 1993.[24] V roku 2019 bola kaplnka kompletne zreštaurovaná v rámci grantového programu INTEREG.[26] Kaplnka svätej Rozálie v koncepcii Spišského Jeruzalema predstavuje palác Herodesa Antipasa (teda Ježiša Krista pred Herodesom).[3][19] Podľa inej teórie poloha kaplnky odkazovala na starý palác Hasmoneovcov (z rodu pochádzal samotný Herodes), ktorý stál uprostred Horného mesta. To potvrdzuje samotný fakt, že Herodes postavil svoj palác pri západných hradbách Horného mesta. Z biblických správ nie možné určiť, kde sídlil Herodes počas veľkonočných sviatkov. Stavitelia kalvárie pravdepodobne stotožnili sídlo Herodesa s polohou paláca Hasmoneovcov.[27]

Kaplnka svätého Františka Xaverského upraviť

 
Kaplnka svätého Františka Xaverského

Kaplnku svätého Františka Xaverského dal postaviť spišský prepošt Juraj Baršoň okolo roku 1669. Ide o barokovú kaplnku so štvorcovým pôdorysom.[28] V interiéri sa nachádza oltárny obraz Apoteóza svätého Františka Xaverského. Obraz bol zhotovený na objednávku prepošta Juraja Baršoňa okolo roku 1668. Neznámy maliar na ňom k miestam zázrakom ako je Parma, Malaka, Bologna, Neapol a Potami zobrazil aj Spiš. Druhý menší obraz je kópiou zázračného obrazu svätého Františka Xaverského z Potami, kde sa na príhovor svätca v roku 1652 odohralo 242 zázrakov. Kópiu obrazu dal vyhotoviť spišský kanonik Ján z Betlanoviec z vďaky za svoju záchranu počas dlhotrvajúcej horúčky.[24] Na prednej strane kaplnky sa nachádza pravouhlý priestor zaklenutý dovnútra s rovným uzáverom. Vnútorný priestor je doplnený o predsadený parapet na oltár. Na zadnej kaplnky sa nachádza segmentový výklenok. Strecha má tvar štvorbokého ihlana. Na prednej strane je vysunutá a kryje vstupný priestor.

S vznikom kaplnky sa spája legenda. Podľa nej mal v roku 1669 prepošt Juraj Baršoň po neúspešných pokusoch ostatných exorcistov vyhnať z istej Poľky zlého démona pomocou obrazu svätého Františka Xaverského. Zlý démon si mal vybrať medzi opustením tela ženy alebo pobozkaním obrazu. Na pamiatku úspešného exorcizmu dal prepošt Juraj Baršoň postaviť na Pažici kaplnku zasvätenú svätému Františkovi Xaverskému. Kaplnka bola do polovice 18. storočia cieľom pútnikov, najmä chorých a mrzákov, s prosbou o uzdravenie.[29] Po vzniku Spišského biskupstva a následne hygienických opatrení Márie Terézie a Jozefa II. o pochovávaní, spišský biskup Karol Salbeck zakázal pochovávať okolo Katedrály svätého Martina. Nový cintorín pre kanonikov a laických bratov bol premiestený ku kaplnke okolo roku 1787. Neďaleko kaplnky bol v roku 1888 nasadený les Borovice čiernej, ktorý mal ochraňovať hroby na cintoríne. V roku 1796 sa spomína, že kaplnka je zničená. Na začiatku 19. storočia došlo k jej renovácii spišským kanonikom Jozefom Čechom, ktorý v roku 1829 ako košický biskup zriadil jej fundáciu o sume 50 uhorských zlatých. K poslednej veľkej oprave kaplnky došlo v roku 1900 a neskôr chátrala. V roku 2010 Spišská diecéza na vlastné náklady opravila kaplnku.[30] V roku 2019 bola kaplnka kompletne zreštaurovaná v rámci grantového programu INTEREG.[31]

V koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje Kaplnka svätého Františka Xaverského rímsku pevnosť Antónia – sídlo rímskej posádky v Jeruzaleme a miesto, kde Pilát odsúdil Ježiša Krista (teda Ježiš pred Pilátom, odsúdenie Ježiša, bičovanie a korunovanie tŕňovou korunou).[3][29] Kaplnka pripomína pevnosť Antónia svojou dispozíciou, ktorá je mestskou pevnosťou pristavanou zvnútra k mestským hradbám. Podobne aj Kaplnka svätého Františka Xaverského plní dvojakú funkciu – z prednej strany ide o kaplnku a zo zadnej má výklenok smerujúci podobne ako božie muky k cestám po obvode Pažice, ktoré symbolizujú jeruzalemské hradby.[29]

Kaplnka svätého Kríža upraviť

 
Kaplnka svätého Kríža
Zbožnosť rozšírila (aj) procesia ku Kaplnke Ukrižovania, ktorá bola nedávno postavená. Božej vôli nebola táto zbožnosť nepríjemná, (čo) ukázalo navrátenie zdravia chorým. Keď si (totiž) piati trpiaci na očné choroby privolávajúc svetlo umyli poškodenú očnú rohovku v posvätnej vode, ktorá vyviera uprostred kaplnky, začali vidieť.
Zápis kroniky kapitulských jezuitov z roku 1675[32]

Kaplnka svätého Kríža bola postavená z iniciatívy Kongregácie Matky umierajúcich a zomretých založeného jezuitom Štefanom Gosztonym v polovici 17. storočia.[11] Ďalšími iniciátormi boli spišský kanonik Ján z Betlanoviec a spišský prepošt Juraj Baršoň na travertínovej kope Sivá Brada okolo roku 1675. Ide o barokovú jednoloďovú stavbu s podkovovitým záverom presbytéria. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Fasáda kaplnky je zdôraznená plochým stredným portikom zakončený tympanónom. Nad segmentovým portálom je otvor tzv. poľnej kazateľnice.[24] Kaplnka bola medzi rokmi 1771 – 1782 rokokovo upravená a odráža jej súčasný stav. O pôvodnom vzhľade kaplnky je málo informácií. Podľa písomných prameňov išlo o malú kaplnku. V interiéri uprostred pravdepodobne vyvieral prameň, ktorý zohrával významnú rolu počas púti alebo procesií. V minulosti okolo kaplnky vyvieralo 14 prameňov. Prameň vnútri bol zakrytý posuvnou kamenno doskou.

 
Oltár Svätého Kríža z roku 1804, interiér Kaplnky svätého Kríža

V interiéri sa nachádzal kríž z roku 1699, ktorý nechal vyhotoviť spišský kanonik a titulárny opát Blahoslavenej Panny Márie v Kereki Bernard Forstner.[33] Ďalej sa tu nachádzal barokový obraz Kladenie Krista do hrobu z polovice 18. storočia a neskorobarokový hlavný Oltár Blahoslavenej Panny Márie z roku 1749.[24] Na oltár prispeli veriaci, Kongregácia Blahoslavenej Panny Márie a spišský kanonik Jakub Répássy o sume 100 uhorských zlatých.[33][11] Pôvodný menší oltár, ktorý veľmi nevyhovoval jezuiti predali a odviezli do Olcnavy.[34] V tom istom roku nechal páter Peter Balga, predstavený kongregácie, zhotoviť pred vstupom do kaplnky kamennú menzu, ktorú doplnil o skupinu sôch Kalvárie (uprostred kríž s Máriou Magdalénou a po stranách sochy Bolestnej Panny Márie a apoštola Jána). Počas osláv v roku 1751, teda na sté výročie štatútov a potvrdenia Kongregácie Blahoslavenej Panny Márie bol zriadený v kaplnke dočasný oltár s jezuitskou symbolikou.[34]

... strieborný kalich, dva ručné zvončeky, kadidelnica a lodička na tymián, jedna alba, dva misály, štyri vrchné prikrývky oltára, štyri spodné, jeden humerál, štyri sklenené ampulky, cínový tanier, tri vankúše pod misál, desať spovednóc, pokladnička na vyberanie zbierok a malý zvon vo vežičke.
Kanonická vizitácia Kaplnky svätého Kríža biskupom Jánom Révayom v roku 1804[35]

V roku 1804 bola kaplnka vybavená novým Oltárom Svätého Križa[pozn. 2] a menším bočným Oltárom svätého Františka Xaverského. Pravdepodobne išlo o oltár z Kaplnky svätého Františka Xaverského, ktorá bola v tom čase prázdna a vážne poškodená. Oltár Svätého Kríža obsahuje v stipese menzy Boží hrob vo forme niky[pozn. 3]. Týmto spôsobom bola dodržaná tradícia výstavby kalvárií, ktorá sa často vyskytovala u mnohých podobných konceptov.[35] V kaplnke bola malá drevená empora s menším organom a základné liturgické vybavenie ako prenosné spovednice. Kurátorom kaplnky bol vždy prefekt kňazského domu v Spišskej Kapitule.[36][11] Exteriérovú výzdobu v roku 1765 zvalil prudký vietor. Predstavený kongregácie František Pinka, dal zhotoviť nový drevený kríž s namaľovaným korpusom tela Ježiša Krista na medenom plechu. Kamenná menza bola odstránená v roku 1782. Drevený kríž bol nahradený kamenným, ktorý v roku 1896 znova poškodil prudký vietor. Krátko na to bol nahradený dreveným krížom. V roku 1900 bol vztýčený kovový kríž na príkaz spišského biskupa Pavla Smrečányiho. Neskôr bol nahradený kamenným krížom. Sochy boli prichytené k podstavcom železnými klinmi.[33][11] S vznikom kaplnky sa spájajú zázraky, ktoré sa udiali v kaplnke okolo roku 1675. Napriek tomu, že do polovice 18. storočia prevláda púť, najmä chorých a mrzákov, s prosbou o uzdravenie ku Kaplnke svätého Františka Xaverského, od 90. rokov 17. storočia sa tieto púte postupne premiestnili ku Kaplnke svätého Kríža. Procesie sa konali každoročne s menšími prestávkami kvôli vojenským nepokojom a epidémiám. Veľké procesie s účasťou spišských prepoštov a okolitej šľachty sa uskutočnili v rokoch 1691, 1696, 1698, 1699, 1702 a 1722. Od roku 1695 sa púte ku kaplnke spájajú s činnosťou kongregácie. Počas osláv v roku 1751 bol zriadený v kaplnke dočasný oltár. Dve hlavné procesie sa konali na sviatok Nájdenia svätého Kríža (3. máj) a Povýšenia svätého Kríža (14. september). V roku 1699 bola kaplnka prvýkrát opatrená odpustkami pre pútnikov.[33]

 
Kaplnka spolu s kamenným krížom a zastaveniami krížovej cesty

Prestavba kaplnky započala položením základného kameňa 19. augusta 1771. Kameň bol umiestený do základu záveru presbytéria. Obsahoval nádobu s relikviami a pamätný nápis. Iniciátorom prestavby bol spišský kanonik Tomáš Watter, Po jeho smrti bol poverený páter Michael Frigeri. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej v roku 1773, ktorej bol členom prácu na prestavbe zanechal. V roku 1779 na prestavbe kaplnky na vlastné náklady pokračoval bývalý jezuita František Xaverský Makay. Pri prestavbe bol na určitý čas odstránená kamenná exteriérová menza, pod ktorou sa objavil štvorhranný kameň s otvorom. V kameni sa nachádzal medený medailón zabalený do červeného hodvábu. Na medailóne sa nachádza vročenie 1749, kráľovský erb a kruhopis: „Za vlády Márie Terézie". Na reverze bol nápis: „Deo Optimo Maximo Amen. Ku cti Ukrižovaného Pána, nášho otca a Božej rodičky Márie. MDCCIL, Za predstavenstva Pátra Balgu, S. J." Kameň s medailónom bol umiestnený pod oltár v kaplnke. Kaplnka bola dokončená až v roku 1782.[35]

Napriek dlhotrvajúcej prestavbe tradícia púti ku kaplnke na sviatky Nájdenia a Povýšenia svätého Kríža nijak neupadla. Záujem pútnikov a prispievateľov na prestavbu vzbudili odpustky, ktoré pre kaplnku vymohol prvý spišský biskup Karol Salbeck. Pútnikom ich udelil 14. júna 1779 pápež Pius VI. V roku 1804 založil kaplnke fundáciu 200 uhorských zlatých bývalý spišský a neskôr ostrihomský kanonik František Draveczky. Význam kaplnky v priebehu posledných storočí upadol. Kaplnka bola opravovaná v rokoch 1924 a 1938. Kaplnka bola po roku 1989 čiastočne opravená. Napriek tomu, že kaplnka ako jediná sakrálna stavba Spišského Jeruzalema slúži liturgickým účelom dodnes. Každoročne sa v nej 14. septembra slávi sviatok Povýšenia svätého Kríža. Oživená bola tradícia krížovej cesty od Kaplnky svätého Františka Xaverského ku Kaplnke svätého Kríža.[36][11] Kaplnka v koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje Golgotu a Boží hrob (teda miesto Ukrižovania Ježiša Krista a Ukladanie Ježiša do hrobu).[3][19]

Božie muky upraviť

 
Jedna z božích múk neďaleko Spišskej Kapituly

Božie muky sú orientované na južnom a severnom okraji Pažice.[19] V súčasnosti je ich sedem – južný okraj obsahuje tri a severný štyri. Božie muky boli postavené postupne okolo roku 1675.[3] Ide o štvorboké kamenné a piliere s nikou. Božie muky sú situované na vysokých bralách, aby pôsobili monumentálnym dojmom. Niky sú natočené pozdĺž ciest okolo Pažice z juhu a severu. Vo výklenku boli pravdepodobne umiestnené pašiové obrazy, obrazy Kristovho umučenia alebo zo života Krista. Pôvodné obrazy sa nezachovali (napr. Kristus na Olivovej hore, Kristus nesúci kríž, Bolestná Panna Mária, svätý Jozef, svätý Peter a svätý Ján Nepomucký),[37] pretože v priebehu storočí boli viackrát vymenené. V roku 1701 sa spomína istý maliar Gašpar zo Spišského Podhradia, ktorý namaľoval obraz pre jednu z božích múk. Okolo roku 1900 namaľoval nové obrazy istý maliar Springer z Levoči.[38]

V roku 1928 boli opravené strechy piatich božích múk. Približne v polovici 20. storočia boli z neznámej iniciatívy prestavaná severozápadná a juhovýchodná božia muka, čo narušilo ich pôvodný ráz. Počas obdobia totality sa im žiadna pozornosť nevenovala. V roku 2018 boli vďaka podpore Košického samosprávneho kraja v rámci projektu Terra Incognita opravené dve z nich. Ďalšie dve boli opravené v roku 2019. Oprava posledných troch božích múk prebehla v roku 2022.[39] Božie muky symbolizujú pomyselné jeruzalemské hradby.[pozn. 4][19]

Kaplnka svätého Jána Nepomuckého upraviť

 
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého

Kaplnka svätého Jána Nepomuckého je najväčšou kaplnkou na Pažici. Ide o rokokovú kaplnku s nepravidelným oktogonálným pôdorysom a polkruhovým presbytériom na východnej strane. Kaplnka je zaklenutá kupolu a na bokoch pruskou klenbou. V interiéri sa nachádza tabuľa s nápisom zdôrazňujúci výber svätého Jána Nepomuckého ako jej patróna a dátum výstavby. V kaplnke bol oltár, ktorý sa však nezachoval.[24][25] Strecha má oktogonálnu kupolu s lucernou na vrchu. Kaplnka bola postavená z iniciatívy posledného spišského prepošta Jozefa Karola Zbiška v rokoch 1765 – 1766.[pozn. 5] Počas výstavby však vznikol spor medzi Spišskou Kapitulou, ktorá bola výlučným vlastníkom Pažice, a prepoštom Jozefom Karolo Zbiškom pre jeho svojvoľné konanie – aj keď išlo o sakrálnu stavbu. Napriek sporom bola kaplnka neskôr dokončená. Svedčí o tom pamätná tabuľa s nápisom.

Bohu najlepšiemu a najväčšiemu. Na večnú pamiatku úcty voči božskému Jánovi Nepomuckému, veľkému patrónovi ľudí v súženiach, toto dielo vďačne uskutočnil Jozef Zbiško z Malého Kolačína, tinský biskup a spišský prepošt, radca svätého cisárskeho kráľovského a apoštolského majestátu a prísediaci vynikajúcej Sedmipanskej stolice. Roku 1766.
Nápis na pamätnej tabuli[41]

Prepošt Zbiško pre kaplnku v roku 1771 založil fundáciu, podľa ktorej sa v nej mala slúžiť dvakrát do mesiaca omša za zakladateľa kaplnky. Okolo roku 1778 púte ku kaplnke upadli. Kaplnku potom zasiahol blesk a bola poškodená strecha a pamätná tabuľa. V roku 1796 bola obnovená. Dodržiavanie fundácie pokračovalo ešte v roku 1804. Okolo roku 1849 sa v blízkosti kaplnky utáborilo približne 3000 ruských Kozákov cára Mikuláša I. Dvaja z nich sú pochovaní severne od kaplnky. Na jar v roku 1935 udrel do kaplnky opäť blesk a poškodil strechu. Ešte v tom roku bola strecha opravená. Okolo roku 2010 bola strecha kaplnky odcudzená a neskôr nahradená novou plechovou strechou.[10] V roku 2018 bola do interiéru kaplnky umiestnená zmenšená kópia oltára svätého Jána Nepomuckého, ktorý pre kaplnku Kňazského seminára v Spišskej Kapitule v roku 1944 zhotovil Martin Benka.

Kaplnka svätého Jána Nepomuckého pravdepodobne nesúvisí s konceptom Spišského Jeruzalema.[37] Poloha kaplnky pri porovnaní s mapou starovekého Jeruzalema zodpovedá palácu Hasmoneovcov, ktorý sa však podľa evanjelia nespája s utrpením Ježiša Krista.[3]

Galéria upraviť

  •  
    Exteriér Kaplnky svätej Rozálie
  •  
    Obraz svätej Rozálie v interiéri Kaplnky svätej Rozálie
  •  
    Zadná strana Kaplnky svätého Františka Xaverského
  •  
    Predný priestor výklenku Kaplnky svätého Františka Xaverského
  •  
    neznámy mlaiar, Oltárny obraz Apoteózy svätého Františka Xaverského, 1668, olej na dreve, Kaplnka svätého Františka Xaverského
  •  
    Pohľad neďaleko Kaplnky svätého Františka Xaverského na Kaplnku svätého Kríža na Sivej Brade
  •  
    Detail na sochársku výzdobu Kaplnky svätého Kríža, hore nápis IHS – symbol Jezuitov
  •  
    Jedna z božích múk na severnej strane neďaleko archeologickej lokality na Pažici
  •  
    Jedna z božích múk v štvrtine Pažice na severnej strane
  •  
    Jedna z božích múk v trištvrtine Pažice na severnej strane
  •  
    Jedna z božích múk na severnej strane neďaleko Spišského salaša
  •  
    Jedna z božích múk na južnej strane pri Kaplnke svätého Jána Nepomuckého
  •  
    Zadná strana Kaplnky svätého Jána Nepomuckého
  •  
    Zmenšená kópia oltára svätého Jána Nepomuckého (pôvodný oltár zhotovil v roku 1944 Martin Benka, dnes sa nachádza v kaplnke Kňazského seminára v Spišskej Kapitule), 2018, Kaplnka svätého Jána Nepomuckého
  •  
    Spišské Podhradie 16Slovakia106.jpg
  •  
    Logo projektu Spišský Jeruzalem

Poznámky upraviť

  1. ↑ Mikolaj Zebrzydowski vychádzal zo spisu Theatrum Terrae Sanctae at Biblicarum Historiarum, ktorého autorom bol Christián Adrian Cruys, známy pod menom Adrichomius z roku 1590.[1]
  2. ↑ Datovanie oltára nie je veľmi presné. Pravdepodobne vznikol pred rokom 1804.[35]
  3. ↑ V ojedinelých prípadoch je Boží hrob postavený ako samostatná sakrálna stavba, ako napr. Kalwaria Zebrzydowska.[35]
  4. ↑ Niektorí autori mylne interpretujú božie muky ako zastavenia krížovej cesty.[37]
  5. ↑ Cselényi uvádza rok 1771.[40]

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c d e f g h VARŠOV, Miroslav. Dialógy o krížovej ceste na rozhraní cirkevnej drámy, náboženskej filozofie a slovenského písomníctva v kontexte európskeho baroka. Slovenské divadlo (Bratislava: Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV), 2013, roč. 61, čís. 4, s. 407. Dostupné online [cit. 2022-07-14]. ISSN 1336-8605.
  2. ↑ a b GEMBICKÝ, Juraj. Putovanie do Vatikánu a Jeruzalema [online]. Košice: Krajský pamiatkový úrad, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2022-07-21, [cit. 2022-08-04]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l KUCHARÍK, Juraj. Spiš. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 66 – 67.
  4. ↑ Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem [online]. Arland, 2011, [cit. 2022-07-15]. S. 6. Dostupné online. Archivované 2022-01-20 z originálu.
  5. ↑ a b c d Spišský Jeruzalem [online]. Spišské Podhradie: Biskupstvo Spišské Podhradie, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d e f g h i JANČURA, Peter; IVETA, Bohálová. Kalvária na Pažici. Zabudnutá a znovu nájdená. Enviromagazín: odborno-náučný časopis o životnom prostredí (Bratislava: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská agentúra životného prostredia), 2011, roč. 16, čís. 3, s. 10 – 11. Dostupné online [cit. 2022-08-12]. ISSN 1335-1877.
  7. ↑ a b Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 42.
  8. ↑ a b c d Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 43.
  9. ↑ OLEJNÍK, Vladimír. Spišský Jeruzalem – Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí. Edit. Marián Soják, František Žifčák. Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči (Levoča: Spišský dejepisný spolok), 2019, roč. 27, s. 129 – 130. Dostupné online [cit. 2022-08-14].
  10. ↑ a b OLEJNÍK, Vladimír, et al. Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra, s. 59 – 61.
  11. ↑ a b c d e f Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 44.
  12. ↑ a b DOJČÁROVÁ, Ľubica. SPIŠSKÝ JERUZALEM: CALVARIO JERUSALEM [online]. Košice: Košický samosprávny kraj, [cit. 2022-08-28]. S. 1 – 3. Dostupné online.
  13. ↑ Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 13.
  14. ↑ a b Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 14.
  15. ↑ GALBIATI, Enrico, et al. Za svetlom: dejiny spásy v Starom zákone. Ed. Anton Botek; preklad Anton Botek. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1970. S. 210.
  16. ↑ Súčasnosť In: Spišský Jeruzalem [online]. [Cit. 2022-09-05]. Dostupné online.
  17. ↑ OLEJNÍK, Vladimír; JANOVSKÁ, Magdaléna. Stavebný vývoj Katedrály sv. Martina a jej okolia v Spišskej Kapitule. Ed. A. Nasswettrová, J. Štěpánek, P. Galla. Prešov : Krajský pamiatkový úrad Prešov, 2013. Sborník příspěvků k odborně-metodickému semináři Sanace dřevěných konstrukcí s praktickou ukázkou horkovzdušné sanace části objektu národní kulturní památky – kanónie č. 8 ve Spišské Kapitule – Spišskom Podhradí). ISBN 978-80-87427-97-2. S. 6 – 13.
  18. ↑ Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 22.
  19. ↑ a b c d e f g Pamiatky In: Spišský Jeruzalem [online]. [Cit. 2022-07-15]. Dostupné online.
  20. ↑ JANOVSKÁ, Magdaléna; OLEJNÍK, Vladimír. Nové zistenia o stavebnom vývoji Spišskej Kapituly. Z minulosti Spiša (Levoča: Spišský dejepisný spolok), 2019, roč. 27, s. 15.
  21. ↑ VALLÁŠEK, Adrián. Zaniknutý kláštor svätého Martina nad Spišskou Kapitulou. Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo (Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovenské národne múzeum), 1999, čís. 2, s. 61 – 65. ISSN 1335-4353.
  22. ↑ OLEJNÍK, Vladimír. Spišský Jeruzalem – Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí. Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, s. 131.
  23. ↑ a b c d e OLEJNÍK, Vladimír, et al. Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra, s. 46 – 47.
  24. ↑ a b c d e f SPIŠSKÉ PODHRADIE : SPIŠSKÁ KAPITULA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok III. R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s. S. 165 – 174.
  25. ↑ a b Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 45.
  26. ↑ a b OLEJNÍK, Vladimír. Spišský Jeruzalem – Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí. Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, s. 132.
  27. ↑ OLEJNÍK, Vladimír. Spišský Jeruzalem – Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí. Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, s. 133.
  28. ↑ OLEJNÍK, Vladimír, et al. Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra, s. 47.
  29. ↑ a b c OLEJNÍK, Vladimír, et al. Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra, s. 48 – 49.
  30. ↑ OLEJNÍK, Vladimír, et al. Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra, s. 50.
  31. ↑ OLEJNÍK, Vladimír. Spišský Jeruzalem – Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí. Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, s. 136.
  32. ↑ OLEJNÍK, Vladimír. Spišský Jeruzalem – Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí. Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, s. 136 – 137.
  33. ↑ a b c d OLEJNÍK, Vladimír, et al. Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra, s. 52 – 53.
  34. ↑ a b OLEJNÍK, Vladimír. Spišský Jeruzalem – Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí. Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, s. 138.
  35. ↑ a b c d e OLEJNÍK, Vladimír. Spišský Jeruzalem – Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí. Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, s. 140 – 141.
  36. ↑ a b OLEJNÍK, Vladimír, et al. Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra, s. 54.
  37. ↑ a b c Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 17 – 18.
  38. ↑ Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 46.
  39. ↑ OLEJNÍK, Vladimír. Spišský Jeruzalem – Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí. Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, s. 144.
  40. ↑ CSELÉNYI, Ján. Spišský hrad a okolie Spišského Podhradia. Spišské Podhradie : Edmund Schustek, 1931. S. 52.
  41. ↑ OLEJNÍK, Vladimír. Spišský Jeruzalem – Dotváranie sakrálnej krajiny v okolí Spišskej Kapituly v 17. storočí. Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, s. 145.

Literatúra upraviť

  • Slovacchia: Atlante dei Sacri Monti, Calvari e Complessi devozionali europei 1:1 200 000. Novara : Istituto Geografico De Agostini, 2001. 760 x 1160 mm. ISBN 88-89081-05-8.
  • Calvari e Vie Crucis in Slovacchia. In: Sacri monti: rivista di arte, conservazione, paesaggio e spiritualità dei sacri monti piemontesi e lombardi. Ed. Elena De Filippis. Vol. 1. Varallo : Riserva naturale speciale del Sacro monte di Varallo, 2007. S. 147 – 148.
  • MORAVČIKOVÁ, Henrieta; DULLA, Matúš. Architektúra na Slovensku: stručné dejiny. Bratislava : Slovart, 2006. ISBN 9788080850791. S. 40 – 41.
  • OLEJNÍK, Vladimír. Súbor kaplniek a Krížová cesta pri Spišskej Kapitule v lokalite svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Levoča: 2011. Archívny výskum (Uložené: Archív Biskupského úradu v Spišskej Kapitule); výskum prebehol vďaka podpore MK SR z grantovej schémy Obnovme si svoj dom, č. MK-5434/2011/1.3.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spišský_Jeruzalem&oldid=7673268“