Kamenný potok (prítok Popradu)

Kamenný potok[1] je potok v Prešovskom kraji, v regióne Tatry, na území mesta Poprad. Preteká jeho mestskými časťami Stráže pod Tatrami a Matejovce, čiastočne tiež územím obce Žakovce v okrese Kežmarok. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podtatranská kotlina a ústi do Popradu. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku 2,4 km a je tokom IV. rádu.

Kamenný potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok, Poprad
Obce Žakovce, Poprad
sútok zdrojníc Žakovce, Poprad
 - poloha Pri Lomnickom
 - výška 674 m
 - súradnice 49°04′33″S 20°21′33″V / 49,0757°S 20,3593°V / 49.0757; 20.3593
Ústie Poprad (rieka)
 - poloha Poprad
 - výška 653 m
 - súradnice 49°04′22″S 20°19′55″V / 49,0727°S 20,3319°V / 49.0727; 20.3319
Dĺžka 2,4 km
Rád toku IV.
Číslo hydronyma 3-01-02-1729
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vznik upraviť

Vzniká sútokom dvoch zdrojníc v poľnohospodárskom extraviláne v 674 m n. m. na obecnej (a zároveň aj okresnej) hranici mesta Poprad, jeho mestskej časti Matejovce a obce Žakovce v okrese Kežmarok. Zdrojnica pritekajúca zo severovýchodoseveru pramení v 699 m n. m., tečie po obecnej hranici a obmýva severozápadné úbočie vrchu Kamenný vrch (738 m n. m.), ktorý leží už na území obce Žakovce. Zdrojnica pritekajúca z juhovýchodu pramení v 689 m n. m., priteká z územia obce Žakovce z lokality Pri Lomnickom.

Opis toku upraviť

Tečie na krátkom cca 240 m úseku od sútoku zdrojníc poľnohospodárskym extravilánom západným smerom po obecnej a zároveň aj okresnej hranici a smeruje na územie mesta Poprad, tečúc po hranici medzi mestskou časťou Matejovce a mestskou časťou Stráže pod Tatrami. Priberá bezmenný pravostranný prítok z poľa Na jame, tvorí hranicu lokalít Priečne a Voľné role a pokračuje súbežne s autostrádou D1. Podteká železničnú trať do Kežmarku a územím mestskej časti Stráže pod Tatrami a v nadmorskej výške 653 m n. m. ústi do Popradu ako jeho pravostranný prítok.[2]

Preteká menšou časťou v pramennej oblasti v okrese Kežmarok a väčšou časťou v okrese Poprad v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podtatranská kotlina a v jej podcelku Popradská kotlina.[3][4] Nemá dôležitejší prítok.[5]

Pôvod názvu upraviť

Názov potoka má pôvod v charakteristickom dne toku, ktoré je budované v skalnatom, kamenistom podloží. Porovnaj aj toponymum z pramennej oblasti potoka: vrch Kamenný vrch. Z podstatného mena kameň po rozšírení o adjektívnu príponu -ný s významom niečo z kameňa alebo kamenný prírodný úkaz a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kamenný potok s významom potok v skalnatom teréne, v teréne pokrytom kamením ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6][7]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 2007[8]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Kamenný potok nie je jedinečným hydronymom. V priestore Slovenska je 27 potokov so štandardizovaným názvom Kamenný potok (január 2023).

Referencie upraviť

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2023-01-07.
  2. Geografické názvy okresu Poprad A8 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. 146 s. S. 13, 14, 123, 128, 130, 138. 79-901-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-01-05]
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 73. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Kamenného potoka (prítok Popradu) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2023-01-06].
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 84. Dostupné online [4] [cit. 2022-12-31.]
  8. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1 a č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. S. 44. Dostupné online [5] Archivované 2021-11-19 na Wayback Machine [cit. 2023-01-01.]