Prof. Kamil Krofta (* 17. júl 1876, Plzeň, Rakúsko-Uhorsko[1] – † 16. august 1945, Vráž, Česko-Slovensko) bol český historik Gollovej školy, univerzitný profesor, československý politik a diplomat.

Kamil Krofta
Kamil Krofta
3. minister zahraničných vecí Česko-Slovenska
V úrade
29. február 1936 – 4. október 1938
Predchodca Milan Hodža František Chvalkovský Nástupca
Bývalý československý vyslanec v Nemecku
V úrade
1925 – 1927
Predchodca Vlastimil Tusar František Chvalkovský Nástupca
Bývalý československý vyslanec v Rakúsku
V úrade
13. január 1922 – 10. marec 1925
Predchodca Hanuš Peterka (ako chargé d´affaires) Artur Pacák (ako chargé d´affaires) Nástupca
Bývalý československý vyslanec pri Svätej Stolici
V úrade
1920 – 1921
Predchodca - Václav Pallier Nástupca
Biografické údaje
Narodenie17. júl 1876
Plzeň, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie16. august 1945 (69 rokov)
Vráž, Česko-Slovensko (Dočasné štátne zriadenie)
Politická stranaČsND
Profesiahistorik, akademik, politik, diplomat
Národnosťčeská
Rodina
RodičiaJosef Krofta
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKamil Krofta
(multimediálne súbory)

Biografia

upraviť

Krofta sa narodil a vyrastal v Plzni. Jeho otcom bol plzenský advokát a starosta Josef Krofta.[2] Začal študovať históriu v Prahe na Karlovej univerzite v roku 1894, neskôr medzi rokmi 1896 – 1899 študoval vo Viedni. Od roku 1901 pracoval v českých Národných archívoch a vyučoval na univerzite. Od roku 1912 pôsobil ako profesor pre rakúske (neskôr tiež české) dejiny na Karlovej univerzite, patril medzi žiakov Gollovej školy myslenia (nazvanej podľa profesora Jaroslava Golla. Vo svojom výskume sa Krofta zameriaval na neskorú stredoveké a ranočeské dejiny, obzvlášť na poddanstvo a cirkev.

Politicky bol členom pravicovej strany Československá národná demokracia. Po vzniku Československa začal pôsobiť v diplomatických službách. Od roku 1920 pôsobil v Talianskom kráľovstve, bol prvým vyslancom ČSR pri Svätej stolici do roku 1921, následne bol prvý riadny vyslanec ČSR v Rakúsku. Pri krátkom vatikánskom pôsobení bol Kroftov najväčší úspech, keď Vatikán po konzultáciách s československou vládou v novembri 1920 oznámil nomináciu troch nových biskupov na Slovensku – Mariana Blahu do Banskej Bystrice, Jána Vojtaššáka na Spiš a Karola Kmeťka do Nitry.[3] Medzi rokmi 1925 – 1927 pôsobil ako československý vyslanec v Berlíne. Vo februári 1927 sa stal zástupcom ministra zahraničných vecí (a súčasne do r. 1930 prednostom politickej sekcie MZV), ktorý koordinoval chod ministerstva a súčasne viedol mnoho dôležitých rokovaní. Krofta sa výrazne zaslúžil o uznanie ČSR Svätou stolicou – tzv. rozhovory o modus vivendi s Vatikánem (1927) a o realizáciu československého prístavného pásma v Hamburgu.[4]

Vrchol jeho politickej kariéry prišiel v roku 1936. Od 29. februára 1936 do 29. septembra 1938 pôsobil ako minister zahraničných vecí ČSR až do faktického konca prvej Československej republiky po Mníchovskej zrade. Nastúpil do druhej Hodžovej (celkovo 16.) vlády, práve namiesto Milana Hodžu, ktorý sa postu vzdal kvôli zmiereniu Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu s prezidentom Československa Edvardom Benešom.[5] Krofta bol Benešovým stúpencom, a tak Beneš naďalej jeho prostredníctvom určoval základné smery československej zahraničnej politiky.[6] Ako minister nebol veľmi úspešný, v neskorších fázach vládnutia bol prakticky len vykonávateľ vôle prezidenta Beneša, nepodarilo sa mu uspieť pri tvorbe tzv. východného Locarna a nevyšli mu ani snahy o presadenie jednotného paktu Malej dohody.[4]

Po ústupe z politických pozícií sa vrátil k publicistickej činnosti. Od roku 1940 napísal niekoľko ďalších národno-obranných historických spisov, najmä Nesmrtelný národ (1940) a Dějiny československé, ktoré mohli vyjsť až po oslobodení (1946).[4] Aktívne sa zúčastnil protinacistického odboja, v roku 1943 sa stal jedným z vodcov Prípravného revolučného národného výboru. Zomrel v sanatóriu vo Vráži krátko po skončení druhej svetovej vojny na následky väznenia v terezínskej Malej pevnosti, kde bol internovaný od januára 1944.

  • Bílá hora
  • Čechové a Slováci před svým státním sjednocením
  • Čechy do válek husitských. Dostupné online.
  • Čtení o ústavních dějinách slovenských. Dostupné online.
  • Historia Fratrum a Rozmlouvání starého Čecha s mladým rytířem
  • Kurie a církevní správa zemí českých v době předhusitské
  • Listy z náboženských dějin českých
  • Malé dějiny československé
  • Masarykova politická demokracie. Dostupné online.
  • Nesmrtelný národ
  • Němci v Československém státě. Dostupné online.
  • Přehled dějin selského stavu v Čechách a na Moravě
  • Řím a Čechy před hnutím husitským. Dostupné online.
  • Společnost národů v mezinárodní politice. Dostupné online.
  • Z dob naší první republiky. Dostupné online.
  • Žižka a husitská revoluce. Dostupné online.

Referencie

upraviť
  1. Matričný záznam o narodení a krste
  2. Prof. PhDr. Kamil Krofta [online]. Vláda Českej republiky, [cit. 2019-05-27]. Dostupné online. (po česky)
  3. STEHLÍKOVÁ, Michaela. Vztahy Československa s Vatikánem v letech 1935-1938 (bakalárska práca) [online]. Brno: Masarykova univerzita, 2014, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po česky)
  4. a b c KROFTA Kamil [online]. Ministerstvo zahraničních věcí České republiky, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online. (po česky)
  5. VADNAY, Emil. SLOVAKS' DEMANDS SHAKE UP CABINET; Czechs Give More Posts to Settle Differences With National Group TWO GENERALS ARE ADDED Shift Is Expected to Help in Effecting an Accord With Germany Slovak Minister Quits Slovak Legion in Vienna. In: New York Times, 5.10.1938
  6. HONAJZER, Jiří. Vznik a rozpad vládních koalic v Československu v letech 1918–1938. Praha : Orbis, 1995. S. 27. (po česky)

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kamil Krofta

Literatúra

upraviť
  • BARTOŠ, František Michálek. Kamil Krofta. 1. vyd. Praha: Orbis, 1946. 37 s.
  • DEJMEK, Jindřich. Historik v čele diplomacie: Kamil Krofta: studie z dějin československé zahraniční politiky v letech 1936-1938. Vyd. 1. Praha: Karolinum, 1998. 397 s. ISBN 80-7184-593-0.
  • FORST, Vladimír ed. et al. Lexikon české literatury: osobnosti, díla, instituce. Praha: Academia, 1993. 1377 s. (strany 983-985), zväzok 2/II. ISBN 80-200-0345-2
  • GLÜCKLICH, Julius. Kamil Krofta. Vyd. 1. V Praze: Česká akademie věd a umění, 1947. 70 s.
  • HONAJZER, Jiří. Vznik a rozpad vládních koalic v Československu v letech 1918–1938. Praha: Orbis, 1995.
  • KUTNAR, František a Jaroslav MAREK. Přehledné dějiny českého a slovenského dějepisectví: od počátků národní kultury až do sklonku třicátých let 20. století. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1997. 2. vydanie, 1065 s. ISBN 80-7106-252-9
  • MORÁVKOVÁ, Naděžda. Plzeňan Kamil Krofta. Plzeň: Koniáš, 2016. 359 s. ISBN 978-80-86948-25-6.
  • ŠTECH, V. V. V zamlženém zrcadle. Praha : Československý spisovatel, 1969, s. 179