Kamov Ka-31

	Kamov Ka-31
Typ	vrtuľník včasnej výstrahy a riadenia
Výrobca	Kamov
Prvý let	1987
Zavedený	1995
Charakter	v službe
Hlavný používateľ	Ruské námorné letectvo; Indické námorné letectvo
Výroba	1986 – súčasnosť
Vyrobených	27
	Letecký portál

Kamov Ka-31 (v kóde NATO: Helix) je ruský vrtuľník včasnej výstrahy a riadenia, odvodený z typu Kamov Ka-29. Je charakteristický dvojicou koaxiálnych protichodne rotujúcich rotorov.

Vznik a vývoj upraviť

Začiatkom 80. rokov 20. storočia bolo v Sovietskom zväze prijaté rozhodnutie, že na báze vrtuľníka bude vyvinutý palubný stroj včasnej výstrahy a riadenia. Plánovalo sa, že bude najprv budú slúžiť na existujúcich lietadlových lodiach typu Kyjev a neskôr na ich nástupcoch (napr. Admirál Kuznecov), ktorý už boli vo vývoji. Aktívne práce na novom stroji sa začali v roku 1985, kedy bola jeho vývojom poverená konštrukčná kancelária N.I. Kamova. Táto iniciatíva vznikla po tom, ako bol v Sovietskom zväze zrušený projekt vývoja Jaku-44, čo malo byť palubné lietadlo typu AWACS.

V roku 1986 bol schválený konštrukčný návrh a začalo sa s výrobou prototypov. Na stavbu dvoch prototypov boli použité trupy z nedokončené vrtuľníkov Ka-29, ktoré neskôr dostali palubné čísla "modrá 031" a "modrá 032".

Prvý let Ka-31 sa uskutočnil v roku 1987 a v nasledujúcich troch rokoch podstupovali oba lietajúce prototypy štátne skúšky. Zároveň prebiehali prípravy na spustenie sériovej výroby. V roku 1991 však došlo k rozpadu ZSSR, čo spôsobilo nielen pozastavenie financovania programu Ka-31, ale aj vyradenie lietadlových lodí triedy Kiev a zastavenie výstavby nových lietadlových lodí Varjag a Uľjanovsk.

Aj napriek komplikáciám bol Ka-31 po zdĺhavých skúškach a dolaďovaní v roku 1995 zavedený do služby v ruskom námorníctve. Spustenie sériovej výroby však nemalo zmysel a tak ruské námorníctvo získalo len dva existujúce prototypy. Jeden z nich začal slúžiť na palube jedinej ruskej lietadlovej lode Admirál Kuznecov a druhý bol priradený k torpédoborcu Sovremennyj.

K prekvapivému oživeniu projektu Ka-31 došlo v roku 1999, keď si India objednala 9 vrtuľníkov tohto typu v celkovej hodnote 207 miliónov amerických dolárov. Prvý sériovo vyrobený Ka-31 sa tak vzniesol k oblohe až v máji 2001, t.j. 16 rokov od začiatku vývoja. V roku 2009 došlo k navýšeniu objednávky o ďalších 5 helikoptér. Indické Ka-31 slúžia na troch fregatách projektu 1135.2 (Talwar, Trishul a Toofan) a na lietadlovej lodi INS Vikramaditya.

Ďalším zahraničným zákazníkom sa neskôr stala Čína, ktorá objednala 9 vrtuľníkov. Dodávky týchto strojov začali v roku 2010.

Po turbulentných 90. rokoch sa v Rusku situácia stabilizovala a začala sa obnova ozbrojených síl, čo sa dotklo aj námorného letectva. V novembri 2008 bola uzavretá zmluva na ďalšie dva Ka-31 v hodnote 908 miliónov rubľov (jednotková cena približne 15 miliónov amerických dolárov). Vrtuľníky však už nezodpovedali vtedajším požiadavkám ruského námorníctva, preto boli objednané vo vylepšenej verzii Ka-31R. Dodávky nových strojov boli naplánované na roky 2009 a 2010. Výroba sa však omeškala, preto bol prvý vrtuľník (červená 91) dodaný v júni 2012 a druhý (červená 92) o dva mesiace neskôr. V apríli 2012 vyhlásilo ruské ministerstvo obrany výberové konanie na nákup ďalšieho vrtuľníka Ka-31R podľa rovnakých špecifikácií. O mesiac neskôr však bola súťaž vyhlásená za neplatnú. Dôvodom bol pravdepodobne nezáujem výrobcov kvôli neprimerane nízkej kúpnej cene, ktorú požadovalo ruské ministerstvo obrany (406,5 milióna rubľov, teda asi 13,5 milióna dolárov za kus).^[1]

Konštrukcia upraviť

Vrtuľník Ka-31 dokáže operovať z paluby väčších bojových lodí a je určený na detekciu hladinových plavidiel alebo nízko letiacich vzdušných cieľov. Jeho dolet je 680 km a vo výške 3500 m dokáže hliadkovať 2,5 hodiny. Je vybavený systémom E801E Oko, ktorý dokáže sledovať 20 cieľov súčasne. Jeho súčasťou je radar, ktorý pracuje v decimetrovom vlnovom pásme. Nachádza sa pod trupom a otáča sa o 360°. Radar je schopný detegovať stíhacie lietadlo s efektívnou odrazovou plochou 1,8 m2 na vzdialenosť asi 110 km a veľké hladinové plavidlo na 250 km.^[2]