Kanonik (lat. canonicus) je v Katolíckej cirkvi a v Anglikánskej cirkvi[1] duchovný hodnostár, ktorý je členom katedrálnej alebo kolegiálnej kapituly. Jeho hlavnou úlohou je podieľať sa na liturgickom živote kapituly a vykonávať administratívne, duchovné alebo vzdelávacie povinnosti podľa potrieb cirkevnej obce.

Flámsky kanonik v chórovom odeve.

Kapitulárni a honorárni kanonici môžu na reverende nosiť mozet (pelerínu), ktorej farba je určená ich štatútom. Fialový mozet môže nosiť kanonik s hodnosťou biskupa.[1]

Historický vývoj

upraviť

V staroveku sa termínom označovali presbyteri a diakoni, ktorí pomáhali biskupovi. Od 4. storočia títo klerici bývali spolu v biskupskom dome, pričom ich spoločný život sa začal riadiť spoločnými pravidlami založenými na regulách vytvorených svätým Augustínom (tzv. regulovaní, rehoľní kanonici; lat. canonici regulares). Z rehoľných kanonikov sa neskôr vyvinuli niektoré kanonické rehole, ako napríklad premonštráti alebo augustiniáni. V 9. storočí nariadil Karol Veľký spoločný život všetkým klerikom, čo viedlo k vzniku kolegiátnych kapitul, kde kanonici bývali spoločne podobne mnísi ako v kláštoroch. Počas stredoveku sa kapituly stali vplyvnými inštitúciami, ktoré spravovali majetok a mali dôležitú úloha v riadení diecézy. Niektorí kanonici boli aj poradcami biskupov alebo zastávali vysoké cirkevné hodnosti. V ďalšom vývoji sa však znova presadil individuálny život, čo viedlo k vzniku novej skupiny svetských kanonikov (lat. canonici saeculares), ktorí síce boli členmi kapitúl, no neboli viazaní kanonickou regulou.[1]

 
Kanonici Košickej kapituly v Dóme svätej Alžbety.

Povinnosti a postavenie

upraviť

Kanonici sa v súčasnosti členia na titulárnych kanonikov, ktorí majú v kapitule hlasovacie právo a majú aj benefícium, a honorárnych kanonikov, ktorým bol titul udelený ako čestná funkcia. Ich povinnosti zahŕňajú: úzku účasť na liturgickom živote kapituly, správu cirkevného majetku, pastoračnú a vzdelávaciu činnosť. Nadpočetní kanonici majú právo hlasovať, ale nemajú žiadne benefícium.[1]

V súčasnosti je funkcia kanonika najviac zachovaná v katedrálnych kapitulách, kde kanonici plnia najmä reprezentatívne a poradné úlohy.

Referencie

upraviť
  1. a b c d kanonik. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 8. Kalh – Kokp. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2016. Dostupné online. ISBN 978-80-970350-2-0. S. 118.

Literatúra

upraviť
  • Kódex kánonického práva CIC (2019). Druhá kniha Boží ľud. III. kapitola Kňazská rada a kolégium konzultorov, Kán. 502. [cit. 2025-02-28 ]. Dostupné na internete.
  • Kódex kánonického práva CIC (2019). Druhá kniha Boží ľud. IV. kapitola Kapituly kanonikov. [cit. 2025-02-28 ]. Dostupné na internete.
  • FAGIOLO card. Vincenzo: Prontuario del Codice di diritto canonico, Vatican ,1996, s. 237