Karamanliovia

Karamanliovia (zastarano Karamani, gr. Καραμανλήδες - Karamanlides, tr. Karamanlılar) sú etnickí Gréci, pôvodom z Anatólie, ktorí do Grécka prišli v roku 1923 po Grécko-tureckej výmene obyvateľstva. Rozprávali po turecky, ale vyznávali grécke ortodoxné náboženstvo.

Dejiny

Karamanliovia žili predovšetkým v centrálnej a južnej Anatólii v kraji Kapadócia, Pisídia a Kilikia. V južnej Pisídii žili Gréci už od mykénskeho obdobia, konkrétne tu žil grécky kmeň Achájcov. V Kilíkií žili Gréci od gréckej kolonizácie a pribudlo ich ešte po výpravách Alexandra Veľkého. Do Kapadócie prišli Gréci aj počas helenizmu, po Alexandrových výpravách, kde sa premiešali s pôvodným obyvateľstvom a helenizovali ho. Už od 1 stor. sa tu rozmáha kresťanstvo. Od 11 stor. sem však začínajú prenikať Turci a väčšina Grékov zo strednej Anatólie sa islamizovala a teda poturčila. Menšina kresťanských Grékov, teda predkovia Karamanliov, začala rozprávať po turecky, ale uchovali si svoju grécku identitu a náboženstvo. Na zápis turečtiny však používali grécku abecedu. Karamaliovia, tak ako aj iní Maloázijskí Gréci, tvorili predovšetkým vzdelanú vrstvu obyvateľstva. Často to boli bohatí obchodníci, podnikatelia, lekári, právnici, spisovatelia a filozofi. V 20 stor. boli ich najdôležitejšími mestami Adana, Antalya, Alanya, Filadelfia, Isparta, Kesaria, Konya či Mersin. Sami seba označovali ako tureckohovoriacich kresťanov gréckeho pôvodu. V roku 1923 boli súčasťou Grécko-tureckej výmeny obyvateľstva, bolo ich približne 100 000 a boli usadení v Macedónii, Trácii a v Atike.

Zdroje

Ν. Παυλίδης/Ο μικασιατικός ελληνισμός

Odkazy

• Choros Macherion- [1]