Otvoriť hlavné menu

Karbonatit je zriedkavá intruzívna vyvretá hornina, ktorá obsahuje viac ako 50 % podiel karbonátov (uhličitanov). Vyskytujú sa vo forme výplní vulkanických prívodných komínov, dajok, sillov a brekcií, nakoľko karbonatitová láva je na povrchu nestabilná a na vzduchu rýchlo reaguje. Teplota karbonatitovej lávy sa pohybuje v intervale 500 – 600 °C.

Karbonatit
Karbonatit z Brazílskeho Jacupiranga Estado de São Paulo. Vzorka o rozmere asi 20 cm X 14 cm, zložená: tmavé minerály – magnetit, svetlé – kalcit a zelené – olivín.
Karbonatit z Brazílskeho Jacupiranga Estado de São Paulo. Vzorka o rozmere asi 20 cm X 14 cm, zložená: tmavé minerály – magnetit, svetlé – kalcit a zelené – olivín.
Zloženie
Hlavné minerálykalcit, dolomit, natrolit, sodalit, apatit, barit, fluorit, pyroxény, nefelín
Akcesóriesľudy, magnetit
Vlastnosti
Textúraporfyrická, zrnitá
Farbasivá, tmavosivá

Termín zaviedol v roku 1921 W. Ch. Brogger.[1]

Vznik a zloženieUpraviť

Vznik karbonatitvých magiem je predmetom diskusií a v súčasnosti sa ich pôvod odvádza od nasledovných procesov:

  • priamy vývoj pri veľmi nízkom stupni parciálneho tavenia a diferenciácia magmy v plášti
  • nemiešateľnosť karbonatitovej a kremičitej taveniny
  • extrémna frakčná kryštalizácia taveniny

V minulosti sa vedci domnievali, že medzi možné spôsoby vzniku patrí i magmatická asimilácia starších karbonátových hornín, no výskum izotopového zloženia tieto predpoklady nepotvrdil.

Prevládajúce oxidy karbonatitovej lávy sú CO2, Na2O a CaO. Oproti iným lávam sa karbonatity líšia aj vyšším obsahom nekompaktabilných prvkov (Ba, Cs, Rb). Medzi hlavné minerály karbonatitov patria predovšetkým uhličitany – napr. natrolit, ďalej apatit, barit, fluorit, z kremičitanov pyroxény, olivín, sodalit a nefelín.

Rozoznáva sa niekoľko druhov karbonatitov. Kalcitické karbonatity sa označujú ako sövity (hrubozrnné) a alvikity (jemnozrnné). Dolomitické karbonatity sa volajú beforsity.[2] Existujú aj ďalšie typy železnatých a sodných karbonatitov.

VýskytUpraviť

 
Schéma karbonatitového vulkanického komplexu

Väčšinou ide o staré, proterozoické horniny (napríklad archaické kratóny Ruska, Brazílie, Austrálie, Indie, USA, Kanady a Škandinávie), zo súčasnosti je známe jediná sopka, eruptujúca karbonatitové horniny – Ol Doinyo Lengai v Tanzánii. Celkovo bolo nájdených asi 300 karbonatitiových lokalít.

Karbonatitový vulkanizmus je všobecne spojený s vnútroplatňovými extenznými štruktúrami, väčšinou v blízkosti ultrabázických alebo alkalických komplexov[3] v asociácii s alkalickými silikátovými magmatitmi (ijolitmi, urtitmi, nefelínickými syenitmi, menej s pyroxenitmi, peridotitmi, kimberlitmi a lamprofýrmi).

VyužitieUpraviť

Karbonatity môžu byť zdrojom prvkov vzácnych zemín, lantanoidov, uránu, fosforu, bária a iných nekompatibilných prvkov.

ReferencieUpraviť

  1. www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup: 18.1.2009
  2. Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
  3. Oružinský, V., 1993: Úvod do geológie ložísk rúd. Univerzita Komenského, Bratislava, 127 s.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému karbonatity.