Karel Absolon
Prof. Dr. Karel Absolon (* 16. jún 1877, Boskovice – † 6. október 1960, Brno) bol český archeológ, geograf, paleoantropológ a zoológ.[1] Jedna z veľkých postáv európskej archeológie prvej polovice 20. storočia a vnuk Jindřicha Wankela.
Karel Absolon | |
český archeológ, geograf, paleoantropológ a zoológ | |
Narodenie | 16. jún 1877 Boskovice |
---|---|
Úmrtie | 6. október 1960 (83 rokov) Brno |
Známy vďaka | Věstonická venuša Punkevní jeskyně |
Alma mater | Karlova univerzita |
Rodičia | Vilibald Absolon Karla Absolonová-Bufková |
Príbuzní | Jindřich Wankel |
Odkazy | |
Commons | Karel Absolon |
Kariéra
upraviťPo absolutóriu klasického gymnázia v Brne vyštudoval v Prahe zoológiu a roku 1907 sa habilitoval na súkromného docenta fyzického zemepisu. Už od konca 19. storočia sa venoval prieskumu Sloupských jaskýň a zberu jaskynného hmyzu.
Roku 1907 nastúpil ako kustód zoologických zbierok do Moravského múzea v Brne.[1]
Paleolitom sa začal zaoberať až od roku 1918, keď vo svojom oddelení usporiadal zakúpené zbierky M. Kříže a K. J. Mašky. Rozhodujúcim podnetom bol list Viedeňského profesora J. Bayera, upozorňujúci na Freisingove úspešné sondáže v dosiaľ nedotknutých Dolních Věstonicích. Absolon okamžite pochopil možnosť zavŕšiť slávne objavy svojich predchodcov a dobyť si svetové meno. Ďalších 15 rokov na tomto programe systematicky pracoval – získaval subvencie na výskum, organizoval zájazdy novinárov, získaval sponzorov expozície Anthropos na brnianskom výstavisku. Svoj výskumy popularizoval početnými prednáškami, účasťou na mnohých kongresoch a bohato ilustrovanými článkami v najrozšírenejšom spoločenskom časopise The Illustrated London News.
Ku svojim päťdesiatinám získal roku 1927 na Karlovej univerzite kreslo „bezplatného riadneho profesora pre odbor geografie, paleoantropológie a zoogeografie“. Medzi rokmi 1925 a 1930 nechal paralelne s Věstonicami skúmať jaskyňu Pekárnu, ale pretože veľa cestoval a súčasne organizoval objavné práce v okolí Macochy (sprístupnenej roku 1933 „vodnou cestou“ na podzemnej Punkve), navštevoval svoje vykopávky len zriedka. V Dolních Věstoniciach ich de facto vykonával jeho laborant Emanuel Dania, v Pekárni nemecký učiteľ Rudolf Czižek.
Z paleolitických lokalít sa zaujímal ešte o Ondratice a Otaslavice (hlavne o tzv. gigantolity). V Predmostí, ničenom tehliarňami, občas zorganizoval záchranné akcie a výkupy nálezov od miestnych robotníkov. V záujme komplexného výskumu moravského paleolitu zhromaždil niekoľko špecialistov rôznych odborov (archeológa J. Skutila, geológa K. Zapletala a paleontológa A. Stehlíka). Spoločne zostavili prvú interdisciplinárnu „správu čs. subkomisie“ pre výskum fosílneho človeka, pod ktorej hlavičkou potom publikoval výskumy. Svoje názory presadzoval s neochvejnou istotou a intoleranciou: starý paleolit u nás neexistoval, zo stredného len tzv. šipkien, keď neandertálci zostúpili pod tlakom nastupujúceho posledného zaľadnenia z Álp do nížin. Najstaršie súvislé osídlenie možno zhrnúť do kremencového „preaurignaciénu“, ktorý prišiel z východu a pokračoval tzv. „vyvinutým aurignaciénom“, t. j. kultúrou lovcov mamutov (dnes gravettién). Podobne nerozpoznával na území Slovenska žiadny mezolit, miesto neho u nás predpokladal hiát, doložený sintrovou vrstvou v Pekárni; tamojší profil prehlásil za „klasický“. Zo zahraničných bádateľov kritizoval toto poňatie hlavne L. Zotz, zatiaľ čo českí archeológovia sa s ním rozlúčili v tichosti.
Absolonov najväčší cieľ – vybudovanie vedeckého ústavu Anthropos pre výskum pleistocénneho človeka – sa nepodarilo realizovať ani za prvej republiky (4. novembra 1938 bol penzionovaný), ani za protektorátu, kedy mu druhé (už ríšskonemecké) vedenie MZM prestalo venovať pozornosť. Po vojne sa už k svojim projektom nedostal, ale vo svojom byte na Všetičkovej ulici ochotne prijímal mladých adeptov speleológie a archeológie, napr. J. Jelínka a K. Valocha. Na základe svojich 10 balkánskych výprav z rokov 1908 – 1922 písal rozsiahle kompendiá juhoslovanskej krasológie a biospeleológie, ktorých vydania sa mohol dočkať len ťažko. Univerzitné vzdelanie v odbore archeológie Absolonovi chýbalo, ale veľká pracovitosť, organizačné schopnosti a propagačný talent spôsobili, že jeho meno dodnes vyvoláva predstavu veľkých archeologických a speleologických objavov. Obrovská knižnica, ktorú zhromažďoval po celý život, je dnes uložená v jeho pamätníku v Ústave Anthropos Moravského zemského múzea v Brne.
Najvýznamnejšie objavy
upraviť- sídlisko lovcov mamutov pri Dolních Věstoniciach s objavom tzv. Věstonickej venuše[1]
- objav Punkevních jaskýň v Moravskom krase a ich prepojenie s priepasťou Macochou
- opísal desiatky druhov jaskynných živočíchov, z ktorých niektoré boli po ňom i pomenované: (Absoloniella cylindrica, Bythonomus absoloni a ďalšie)[1]
Publikácie (výber)
upraviťReferencie
upraviť- ↑ a b c d e f Absolon, Karel. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 30.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karel Absolon
Externé odkazy
upraviť- MZM - Karel Absolon Archivované 2010-08-03 na Wayback Machine
- Karel Absolon v databáze Libri Archivované 2014-01-02 na Wayback Machine
Zdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Absolon na českej Wikipédii.