Karel Jaromír Erben

Karel Jaromír Erben (* 7. november 1811, Miletín pri Jičíne, Rakúske cisárstvo – † 21. november 1870, Praha, Rakúsko-Uhorsko) bol český spisovateľ, básnik, prekladateľ, literárny historik, zberateľ českých ľudových piesní a rozprávok, jeden z hlavných predstaviteľov romantizmu v Čechách.

Karel Jaromír Erben
Karel Jaromír Erben
Narodenie7. november 1811
Miletín pri Jičíne, Rakúske cisárstvo
Úmrtie21. november 1870 (59 rokov)
Praha, Rakúsko-Uhorsko
PodpisKarel Jaromír Erben, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karel Jaromír Erben

Životopis

upraviť
 
Rodný dom K. J. Erbena v Miletíne

V Hradci Králové študoval na gymnáziu, v roku 1831 začal študovať filozofiu a neskôr právo v Prahe. V roku 1837 sa stal praktikantom na súde pri pražskom magistráte a o rok neskôr (1838) nastúpil k pražskému fiškálnemu úradu. Od roku 1843 bol spolupracovníkom Františka Palackého v Národnom múzeu. Erben mal za úlohu preskúmať a triediť mimopražské archívy (Tábor, Domažlice a iné). Pri tejto činnosti sa mu podarilo presvedčiť viaceré mestá, aby niektoré písomnosti darovali Národnému múzeu. V roku 1848 sa stal redaktorom Pražských novin, a tejto funkcie sa vzdal po vydaní ústavy v marci 1849.

V roku 1850 sa stal sekretárom a archivárom národného múzea, no už v nasledujúcom roku na túto funkciu rezignoval a stal sa archivárom mesta Prahy. Dá sa povedať, že to bol práve Erben, kto pražský archív systematizoval. V roku 1867 sa zúčastnil Moskovskej výstavy. Ochorel na pľúcnu chorobu, neskôr aj tuberkulózu.

 
Báje a povesti slovanské. Obálka s kresbou Věnceslava Černého

Venoval sa najmä poézii a zbieraniu ľudovej slovesnosti. Zbieral však ľudové piesne, porekadla, rozprávky a pod. iba z územia Čiech, ale nie Moravy (tam pôsobil hlavne František Sušil). Ťažisko svojho odborného záujmu Erben nachádzal v edíciách folklórnych materiálov, predovšetkým českých ľudových piesní. Porovnával ich varianty a vyhľadával medzi nimi text, ktorý najlepšie zodpovedá predpokladanému pôvodnému tvaru. Na piesne sa pozeral ako na spievané texty, preto sa zaujímal aj o nápevy, ktoré tiež vydával. Erben sa však neuspokojil iba s tým, že by ľudovú tvorbu zbieral; snažil sa ju kriticky skúmať, a tým ju aj ovplyvňovať. Napísal tiež vedecké pojednanie k legende o svätej Kataríne, Tomášovi Štítnom, J. A. Komenskom. Taktiež vydal niekoľko starších českých diel, podieľal sa na prekladoch Soudního a konkursního řádu a Občanského zákoníku.

Poézia a ľudová slovesnosť

upraviť
  • 1865Sto prostonárodních pohádek a pověstí slovanských v nářečích původních, „slovanská čítanka“
  • 1869Vybrané báje a pověsti národní jiných větví slovanských, „slovanská čítanka“ v skrátenej úprave a v českom preklade
  • 1853Kytice z pověstí národních (rozšírené vydanie v roku 1861), jediná zbierka básni, ktorú vydal. Podkladom pre jej vznik boli staré české ľudové báje. Skladá sa z trinástich balád:
    • Kytice
    • Poklad
    • Svatební košile, vznik balady inšpirovala dnes už zaniknutá osada Byšičky
    • Polednice
    • Zlatý kolovrat
    • Štedrý den
    • Holoubek
    • Záhořovo lože
    • Vodník
    • Vrba
    • Lilie
    • Dceřina kletba
    • Věštkyně
  • 1864Prostonárodní české písně a říkadla, päťdielna zbierka folklóru z Čiech. Toto dielo je veľmi ovplyvnené romantizmom, ten predpokladal, že ľudová slovesnosť je prejavom nedochovaného prastarého mýtu, ktorý vyjadruje akúsi národnú povahu (charakter). Tento mýtus mal vyjadrovať ucelený súbor predstáv o vzťahoch medzi ľuďmi navzájom a medzi ľuďmi a prírodou, a Erben sa tento mýtus pokúšal znovu zostaviť
  • Písně národní v Čechách, obsahuje 500 piesní
  • Mladší bratr, vlastenecké dielo
  • Večer, vlastenecké dielo
  • Tulák
  • Na hřbitově

Historické diela

upraviť
  • Rukopis musejní letopisů Kosmových
  • Ondřej Puklice ze Vstruh
  • Příspěvky k dějepisu českému, sebrané ze starých letopisů ruských
  • Měsíčník hodin staročeských na Staroměstské radnici
  • Regesta diplomatica nec non epistolaria Bohemiae a Moraviae, výťahy listín Čiech a Moravy. Dielo sa zaoberá najstaršími českými a moravskými listinami do roku 1253, čiže do smrti Václava I. Je pravdepodobne Erbenovou najvýznamnejšou prácou z oblasti histórie
  • Sebrané spisy Jana Husa

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť