Karol Ježík
Mgr. Karol Ježík (* 2. december 1953, Modranka, dnes časť Trnavy – † 14. december 1998, Bratislava) bol slovenský novinár, šéfredaktor denníka Smena (1990 – 1993), spoluzakladateľ a prvý šéfredaktor denníka SME (1993 – 1998). Výrazne sa pričinil o pôsobenie nezávislej žurnalistiky na Slovensku v dobe mečiarizmu.
| Karol Ježík | |
| slovenský novinár | |
 | |
| Narodenie | 2. december 1953 Modranka (dnes časť Trnavy), ČSR (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 14. december 1998 (45 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Známy vďaka | spoluzakladateľ a prvý šéfredaktor denníka SME |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
| Profesia | novinár |
| Aktívne roky | 1978 – 1998 |
| Manželka | Mira Nábělková (* 1956)[1] |
| Deti | Júlia Ježíková (* 1977 – † 2003)[2] |
Životopis upraviť
Novinárska kariéra upraviť
V roku 1978 absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK),[3] po promóciách začal pracovať ako športový redaktor v Československej tlačovej kancelárii. Od roku 1986 pôsobil ako redaktor denníka Smena, počas Nežnej revolúcie v ňom zastával funkciu zástupcu šéfredaktora (1989 – 1990) a potom bol jeho šéfredaktorom (1990 – 1993). Pod jeho vedením sa Smena vyprofilovala na nezávislý denník kritizujúci silnejúce nacionalistické a nedemokratické tendencie vlády Vladimíra Mečiara. Preto bol rozhodnutím Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (SR)[4] 4. januára 1993 odvolaný z funkcie šéfredaktora. Na protest s ním z redakcie odišlo 50 novinárov, spolu s ktorými založil denník SME.[1][5][6]
| „ | V bývalej Smene urobil Mečiar poriadok okamžite po rozpade Česko-Slovenska, keď v prvý pracovný deň v samostatnej Slovenskej republike 4. januára 1993 odvolali jeho úradníci riaditeľa Smeny a šéfredaktora, ktorým som bol vtedy ja. Na protest proti tomuto kroku opustilo redakciu Smena takmer 90 percent redaktorov a už o desať dní vyšiel nový denník SME. | “ |
| – K. Ježík na stretnutí s vydavateľmi a šéfredaktormi novín postkomunistických štátov v roku 1997[5] | ||
Denník SME sa podľa novinárky Evy Čobejovej, ktorá pôsobila v Smene, SME a neskôr v .týždni, vyprofiloval „liberálne, ekonomicky skôr napravo, ale so silným sociálnym akcentom, ktorý bol pre Karola vždy dôležitý... [Ježík] chcel noviny kritické, poctivé a čitateľsky atraktívne a zároveň s jasným názorom“.[1]
Úmrtie upraviť
V noci 7. decembra 1998 počas oslavy 50. narodenín Pavla Hammela v Dome kultúry Zrkadlový háj spadol na toalete a utrpel úraz hlavy,[7] po ktorom bol prevezený do Nemocnice svätého Cyrila a Metoda. Lekárom sa sťažoval na žalúdočné problémy, nevoľnosť, udreté oko a nos. Napriek tomu bol z nemocnice prepustený do domácej liečby.[8] O niekoľko hodín upadol do bezvedomia a bol hospitalizovaný na Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice s poliklinikou akademika Ladislava Dérera (tzv. Kramáre). Z bezvedomia sa už neprebral a 14. decembra 1998 zomrel.[9]
Súkromný život upraviť
Oženil sa s Mirou Nábělkovou, vtedajšou študentkou slovakistiky a rusistiky na (FiF UK), ktorá od roku 1980 pôsobila na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Spolu mali dcéru Júliu, ktorá zahynula 19. júla 2003 v dôsledku zranenia pri páde z koňa na lesnej vychádzke vo Veľkých Levároch.[2]
Pamiatka upraviť
Karol Ježík získal in memoriam viacero významných ocenení (pozri kapitolu Ocenenia). Od roku 1999 denník SME každoročne organizuje Memoriál Karola Ježíka v sálovom futbale. V rámci súťaže Novinárska cena vyhlasovanej Nadáciou otvorenej spoločnosti sa od roku 2004 udeľuje Cena otvorenej spoločnosti venovaná pamiatke Karola Ježíka,[6] „ktorý svojím tvorivým vkladom prispel k rozvoju citlivosti médií voči problematike menšín v spoločnosti, ako aj k rozvoju investigatívnej žurnalistky“.
Ocenenia upraviť
- 1998: Krištáľové krídlo in memoriam – „za mimoriadnu odvahu, rozhodnosť s akou žil, tvoril a viedol denník SME. Bol symbolom víťazstva, múdrosti, človekom mysliacim, s absolútnou integritou“,
- 1999: čestné občianstvo mesta Trnava in memoriam[6] – „za trvalý a úprimný vzťah k mestu a za osobné a morálne postoje v živote a povolaní“,
- 2000: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam, udelený prezidentom SR Rudolfom Schusterom[6] – „za mimoriadnu ľudskú a občiansku statočnosť, nespornú novinársku profesionalitu a výnimočný zmysel pre spravodlivosť, verejne zaujímané postoje a prácu profesionálneho žurnalistu, ktoré prispeli k formovaniu súčasného charakteru spoločensko-politického života“,
- 2010: Cena Slovenského syndikátu novinárov Mercurius veridicus ex Slovakia za celoživotné dielo v oblasti žurnalistiky in memoriam[6] – „za zlepšenie prestíže novinárskeho stavu, za zvýšenie kvality žurnalistiky, spoločenskej zodpovednosti i občianskej statočnosti“.
Referencie upraviť
- ↑ a b c ČOBEJOVÁ, Eva. Karol a jeho noviny. .týždeň (Bratislava: W Press), 01 2013, roč. 10, čís. 93/2013. ISSN 1336-5932.
- ↑ a b Tragická nehoda Júlie Ježíkovej. SME (Bratislava: Petit Press), 2003-07-24. Dostupné online [cit. 2021-12-14]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Karol Ježík. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online. Archivované 2021-12-14 z originálu.
- ↑ Vláda Jána Čarnogurského plánovala denník sprivatizovať do podoby akciovej spoločnosti aj so zahraničnou účasťou. Po voľbách do Slovenskej národnej rady (1992), v ktorých zvíťazilo Hnutie za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara, nová vláda rozhodla, že Smenu bude aj naďalej vydávať štátna akciová spoločnosť. Pozri: ULIČIANSKA, Zuzana. Dvere, ktoré sa nedajú zavrieť. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-12-13. Dostupné online [cit. 2019-04-09]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b ULIČIANSKA, Zuzana. Dvere, ktoré sa nedajú zavrieť. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-12-13. Dostupné online [cit. 2019-04-09]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b c d e Pred 20 rokmi zomrel prvý šéfredaktor denníka SME Karol Ježík. Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2018-12-14. Dostupné online [cit. 2019-04-09].
- ↑ JESENSKÝ, Mikuláš. Tím špecialistov ukončil práce na posudku. Korzár (Košice: Petit Press), 2000-08-11. Dostupné online [cit. 2019-04-09]. ISSN 1335-4418.
- ↑ KADNÁROVÁ, Andrea. Už sme veľkí, musíme si poradiť aj bez Karola [online]. Košice: 1999-12-15, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online. Archivované 2008-01-21 z originálu. . Dostupná archivovaná verzia stránky z 21. januára 2008 prostredníctvom Internet Archive Wayback Machine.
- ↑ TASR. Ukončia vyšetrovanie príčiny smrti Karola Ježíka. SME (Bratislava: Petit Press), 2000-10-11. Dostupné online [cit. 2019-04-09]. ISSN 1335-4418.