Karol Krčméry

PhDr. Karol Krčméry (Karol Ondrej) (* 29. november 1859, Ružomberok – † 2. február 1949, Bratislava) bol jazykovedec, pedagóg, verejný činiteľ. Pseudonym: Karol Tŕňowskí.

Karol Krčméry
jazykovedec, pedagóg a politik HSĽS
Karol Krčméry
senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1925 – 1939
Biografické údaje
Narodenie29. november 1859
Ružomberok, Slovensko
Úmrtie2. február 1949 (89 rokov)
Bratislava, Slovensko
Politická stranaHSĽS
Alma materBudapeštianska univerzita
Profesiapedagóg
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke
Rodina
RodičiaKarol Anastázius Krčméry,
Terézia (rod. Kňazovická)
Súrodencibrat Anastázius Silvester Krčméry
DetiLadislav Krčméry,
Karol Krčméry ml.,
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKarol Krčméry
(multimediálne súbory)

RodinaUpraviť

ŽivotopisUpraviť

Už v mladosti prejavoval záujem o literatúru. Písal básne a zaujímal sa o kultúrne a politické udalosti. Začal študovať teológiu v Pazmáneu vo Viedni, avšak pre slabú telesnú sústavu bol nútený seminár opustiť. Následne sa začal venovať filozofii a štúdiu klasických rečí, z ktorých veľmi rýchlo zložil doktorát a dosiahol profesorský diplom. Karol Krčméry začal svoju pedagogickú dráhu v Erzsébetvárosi a pokračoval ako riaditeľ vo Veľkej Kikinde, kde zotrval až do roku 1918. Okrem maďarského jazyka vyučoval aj po srbsky, čo bolo v tej dobe veľkou vzácnosťou a aj vďaka tomu sa už vo svojich 28 rokoch stal riaditeľom na gymnáziu v jazykovo zmiešanom území. V tomto pôsobisku zotrval 31 rokov. Napriek účinkovaniu v maďarských krajoch udržiaval kontakty so slovenskými vlasteneckými kruhmi.[1]

 
Karol Krčméry (druhý sprava) v spoločnosti Vojtecha Tuku (štvrtý sprava) a Jozefa Škultétyho (piaty sprava) v kúpeľoch Sliač v roku 1939.

Po vzniku Československa sa vrátil na územie Slovenska. Vzdal sa penzie a všetkých výhod, ktorých by sa mu dostalo, keby zostal v Maďarsku. Stal sa stúpencom politiky Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany. Začal prispievať do novín Slovák. V rokoch 1925 - 1939 reprezentoval HSĽS hornej komore Národného zhromaždenia republiky Československej.[2][3] Dokonca vo volebnom období 1926 - 1929 pôsobil ako podpredseda senátu.[4] Bol členom predsedníctva strany a počas pobytu Andreja Hlinku v USA bol v päťčlennom direktóriu, ktoré riadilo stranu počas neprítomnosti predsedu. Na zasadnutiach senátu, ako aj vo výboroch sa venoval najmä otázkam školstva a cirkevných záležitostí. Bol odporcom pražského centralizmu a bojoval proti tendenciám počeštiť slovenský pravopis. Dostával sa preto často do konfliktu s českými a slovenskými politikmi z centralistických strán, dokonca boli aj pokusy a snahy o jeho odstúpenie z postu podpredsedu senátu. Prispieval do viacerých periodík, kde sa venoval najmä dejinám spisovnej slovenčiny, slovenskému pravopisu, gramatike, fonetike a lingvistike. Vo svojej práci dával do súvisu jazykový vývoj s vývojom politickým. Pôsobil v Matici slovenskej. Veľmi aktívny bol aj v Spolku svätého Vojtecha, kde pôsobil ako predseda jeho literárneho odboru, ktorý sa podarilo vytvoriť vďaka jeho snahe v roku 1930.[5] Aj v pokročilom veku sa aktívne zúčastňoval na politickom a kultúrnom živote na Slovensku. Po vyhlásení autonómie Slovenska sa postupne stiahol z politiky a vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny už nebol kandidovaný. Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 prispel sumou 10.000 vtedajších korún na pôžičku obrody Slovenska[6]. Aktívnym zostal aj v rokoch 1939 - 1945. Bol členom Slovenského jazykovedného spolku, Slovenskej katolíckej akadémie a zasadal v správnych radách viacerých ružomberských podnikov.

DieloUpraviť

  • Slovakia's Plea for Autonomy (Middletown, PA, 1935)
  • K rečovej otázke Slovákov zreteľom k výčitke „Proč jste se odtrhli?“ (Trnava, 1937)

ReferencieUpraviť

  1. Dr. Karol Krčméry osemdesiatročný. Slovák (Bratislava), 29.11.1939, roč. XXI, čís. 75, s. 1.
  2. web.archive.org, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online.
  3. web.archive.org, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online.
  4. web.archive.org, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online.
  5. DREZZIO. Okrúhle výročia na sobotu 2. februára [online]. www.skolske.sk, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online.
  6. Úpisy na pôžičku obrody. Slovák (Bratislava), 24.3.1939, roč. XXI, čís. 70, s. 8.

LiteratúraUpraviť

Externé odkazyUpraviť