Karol Kuzmány

slovenský spisovateľ, novinár a estetik

Karol Kuzmány (* 16. november 1806, Brezno – † 14. august 1866, Štubnianske Teplice) bol významný slovenský spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a v rokoch 1863 – 1866 podpredseda Matice slovenskej, evanjelický farár a superintendent Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Karol Kuzmány
slovenský spisovateľ, novinár a estetik
Karol Kuzmány
Narodenie16. november 1806
Brezno, Rakúske cisárstvo (dnešné Slovensko)
Úmrtie14. august 1866 (59 rokov)
Štubnianske Teplice, Rakúske cisárstvo (dnešné Slovensko)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karol Kuzmány
Pamätná tabuľa na evanjelickej fare v Brezne

Životopis

upraviť

Vzdelanie začal získavať v rodisku, na gymnaziálnych štúdiách v Dobšinej a na Gemeri (1817 – 1822) si osvojil aj znalosť latinčiny, gréčtiny a maďarčiny. V roku 1822 prišiel do Bratislavy na lýceum, a jeho pobyt tu ho posilnil v národnom povedomí a rozšíril jeho znalosti o minulosti a prítomnosti slovanských národov. Už tu bol ovplyvnený učením Jána Kollára o slovanskej vzájomnosti. Ako vychovávateľ v rodine Jána Prónay v novohradskom Romháni sa naučil po francúzsky. Tieto znalosti využil aj v Hronke, kde sa častejšie odvolával na francúzsku literatúru.

V roku 1828 odišiel na univerzitu do nemeckej Jeny, kde vtedy študovalo veľa Slovákov. Tu mal na neho najväčší vplyv profesor filozofie Jakub Fridrich Fries, ktorého názory nachádzame aj v Kuzmányho neskorších estetických štúdiách (O kráse), ako aj profesor histórie Heinrich Luden. Ako väčšina štúrovcov aj on prijal filozofické názory Heglove a odmietal kantovskú filozofiu.

Po návrate z Nemecka sa stal profesorom kežmarského gymnázia (1829 – 1830) a vedúcim spolku slovenských študentov. V rokoch 1830 – 1832 pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. Po roku 1832 pôsobil ako farár v Banskej Bystrici, kde začal aj roku 1836 vydávať Hronku. Ona mala tiež čeliť rozkolísanosti v oblasti spisovného jazyka a upevňovať pozície spisovnej češtiny aj na Slovensku. Preto sa aj Kuzmány vzdal spolupráce s vydavateľmi literárneho almanachu Zora, ktorý prinášal príspevky v bernolákovskej slovenčine, hoci sám prispel do jej prvého zväzku. Kuzmány Hronku, ktorá vychádzala tri razy do roka, začal vydávať bez akýchkoľvek redaktorských skúseností.

V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, 1860 patentálny superintendant, sprvu sídlil v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine.

 
Hrob Karola Kuzmányho na Národnom cintoríne v Martine

Kuzmányho literárna tvorba členená na prózu, poéziu i literárnu estetiku, ako aj na vydávanie literárneho časopisu, spadá do rokov jeho mladosti. Písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse. Svojim literárnym časopisom Hronka rozvíjal aj kultúrny život stredného Slovenska, ktorý upadol po zániku „Učenej spoločnosti banského okolia“. V dobe neoabsolutizmu, keď okrem iného zastával aj funkciu univerzitného profesora teológie a neskôr superintendanta (biskupa) autonómnej evanjelickej cirkvi, ako aj v šesťdesiatych rokoch, keď bol podpredsedom Matice slovenskej, písal už menej, dokonca sa aj úplne odmlčal. V období bachovského absolutizmu pôvodca návrhu na usporiadanie evanjelickej cirkvi v Uhorsku.

Napísal tiež v nemeckom jazyku odborné práce o cirkevnom práve. Venoval sa aj prekladaniu zo svetovej literatúry.

Tento muž patrí nesporne k najvýznamnejším slovenským osobnostiam 19. storočia. Bol znalec literatúry, talentovaný básnik, estetik i schopný organizátor a novinár. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

  • 1834Hrání fantazie, cyklus 13 sonetov, ktorými sa hlásil ku Kollárovmu dielu
  • 1835 – Modlitby
  • 1835Pod okýnkem, baladická báseň
  • 1835Píseň prostonárodnjá, báseň
  • 1836Běla, epos
  • 1838Lučatinská víla, balada
  • 1838Evanjelický funebrál
  • 1840Život dra Martina Luthera
  • 1842Zpěvník, je jedným z tvorcov tejto zbierky náboženských piesní (prispel 94 piesňami)
  • 1845Katechyzmus evanjelický
  • 1848/1849Kto za pravdu horí
  • 1856/1860Praktische Theologie der evangel. Kirche augsb. Und helvet. Conf., trojzväzkové dielo univerzitných prednášok
  • 1863O pohanstve a křestu slovenskeho národa

Ocenenie

upraviť
  • Zlatá medaila pruského kráľa za vedu a umenie (1856)
  • čestný mešťan mesta Martin (1863)[5]

Zaujímavosti

upraviť

Pozoruhodná je Kuzmányho vlastenecká poézia, z ktorej báseň Sláva šľachetným je známa ako národná hymnická pieseň Kto za pravdu horí.

V rámci cyklu Dejiny kresťanstva vznikol v Slovenskej televízii v roku 2001 dokumentárny film o Karolovi Kuzmánym (scenár Miloš Kovačka, réžia Fedor Bartko).[6]

Pamiatky

upraviť
  • hrob rodiny K. Kuzmányho na Národnom cintoríne v Martine
  • pamätná tabuľa na rodnom dome v Brezne (od L. Majerského 1926) a na dome, v ktorom žil v Banskej Bystrici (1927)
  • portrét (olej, 1870) a rukopisná pozostalosť v LAMS
  • busta od F. Štefunka (1971)

Referencie

upraviť

Literatúra

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť