Karol Pieta

PhDr. Karol Pieta, DrSc., archeológ

PhDr. Karol Pieta, DrSc. (* 17. november 1941, Nitra) je významný slovenský archeológ, priekopník slovenskej experimentálnej archeológie a vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied.

Karol Pieta
slovenský archeológ
Narodenie17. november 1941 (82 rokov)
Nitra, Slovenská republika

Život upraviť

Narodil sa v Nitre a v rokoch 1959 – 1964 študoval prehistóriu na Masarykovej univerzite Brne. V rokoch 1968 až 1969 absolvoval študijný pobyt DAAD na univerzite v Saarbrückene v Nemecku, titul CSc. získal v roku 1981, DrSc. v roku 2003. Je členom viacerých vedeckých organizácií a redakčných rád.

V Archeologickom ústave Slovenskej akadémie v vied v Nitre pracuje od roku 1964, od roku 1991 je zástupcom riaditeľa. Špecializuje sa na stredoeurópsku archeológiu doby laténskej, rímskej a sťahovania národov, včasný stredovek – Kelti, Germáni, Slovania a počiatky kresťanstva. Intenzívne sa venuje aj experimentálnej archeológii. K jeho najvýznamnejším výskumom, ktoré zaznamenali značný ohlas u odbornej i laickej verejnosti, patria výskumy keltského osídlenia na Liptovskej Mare, slovanského náleziska Bojná a hrobky germánskeho kniežaťa v Poprade. Na vrchu Havránok na Liptovskej Mare vybudoval prvý archeologický skanzen na Slovensku, ktorý približuje život Keltov na našom území. Výskum náleziska Bojná priniesol prevratné nálezy a dôkazy o kresťanstve a písme na našom území ešte pred príchodom svätých Cyrila a Metoda. Ohlas aj za hranicami Slovenska zaznamenali aj nálezy z hrobky „slovenského Tutanchamona“ v Poprade. Zachovaná drevená hrobka germánskeho veľmoža z roku 400 nášho letopočtu nemá obdobu v celej Európe.

Okrem domácej pôdy sa Karol Pieta venuje aj mnohým projektom v zahraničí. Pod jeho vedením sa staval model keltského opevnenia v rakúskom Hainburgu. Od roku 2004 pôsobí ako vedúci kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie na ostrove Failaka v Perzskom zálive, podieľal sa aj na projekte spolupráce s Čínou.

Karol Pieta je držiteľom mnohých ocenení. Medzi tie najvýznamnejšie patria Zlatá medaila Slovenskej akadémie vied, Krištáľové krídlo v kategórii medicína a veda za rok 2008 (2009), Zlatá plaketa Nitrianskeho samosprávneho kraja  (2011), Cena Mesta Nitry (2011), Vedec roka 2011 (2012), Pribinov kríž II. Triedy (2012), Prémia za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej vedy, Literárny fond (2014), Významná osobnosť Slovenskej akadémie vied (2016), Cena za výnimočný vedecký ohlas na jedno dielo v kategórii Spoločenské vedy, Literárny fond (2016) a Cena za vedu a techniku Ministra školstva a vedy (2016).

Karol Pieta sa vo výskumoch zameriava na stredoeurópsku archeológiu doby laténskej, rímskej a sťahovania národov, včasný stredovek, experimentálnu archeológiu a počiatky kresťanstva.[1]

Venuje sa tiež pedagogickej činnosti – prednášal na Universität Wien, na Univerzite Komenského v Bratislave a na Masarykovej univerzite v Brne pôsobí dodnes. Je autorom a spoluautorom deviatich monografií a 235 publikácií.

Karol Pieta je priekopníkom slovenskej experimentálnej archeológie. Jeho celoživotným dielom je archeologický skanzen Havránok pri Liptovskej Mare, zatiaľ jediný svojho druhu na Slovensku. Život dávnych obyvateľov týchto končín – Keltov tu pripomína rekonštrukcia keltského dvorca s hrnčiarskou dielňou, studňou, chlievom a sýpkou na obilie. Súčasťou turistického chodníka skanzenu je aj svätyňa s rituálnymi drevenými stĺpmi, autentická obetná jama a rekonštrukcia dreveného slovanského hrádku.  

Počas doterajšej praxe sa podieľal na terénnych výskumoch v lokalitách Liptovská Mara (1965–99), Nitra (1972, 1985–86); Podtureň (1975–76), Varín (1981–83), Východná (1996–97), Bojná (2004–13), Poprad (2006) a v rokoch 2004 – 09 aj v Kuvajte (ostrov Failaka v Perzskom zálive). Podieľal sa tiež na viacerých experimentálnych terénnych aktivitách na Slovensku i v zahraničí a tiež bol vedúcim mnohých domácich i zahraničných vedeckovýskumných projektov.

Monografie upraviť

  • Die Púchov-Kultur. Nitra 1982.
  • Umenie doby železnej. Bratislava 1982.
  • Počiatky odievania na Slovensku. Bratislava 1985 (spolu s V. Furmánkom).
  • Liptovská Mara. Ein frühgeschichtliches Zentrum der Nordslowakei. Bratislava 1996.
  • Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva (spolu s A. Ruttkayom a M. Ruttkayom). Nitra 2006, 2. vydanie 2007
  • Bojná. Nové nálezy k počiatkom slovenských dejín. Bojná 2007. 2.vydanie 2009.
  • Keltské osídlenie Slovenska. Bratislava 2008.
  • Keltische Besiedlung der Slowakei. Jüngere Latènezeit. Bratislava 2010.
  • Knieža z Popradu a jeho hrobka. Nitra 2021. (spolu s T. Štolcovou)

Referencie upraviť

  1. vs sav. Informačná stránka zamestnanca SAV [online]. sav.sk, [cit. 2017-03-16]. Dostupné online.

Zdroje upraviť