Karol z Valois
Karol I. z Valois (* 12. marec[1] 1270[2], Vincennes, Francúzsko † 16. december 1325, Nogent-le-Roi), bol francúzsky princ, mladší brat Filipa IV., zakladateľ dynastie Valois.
Karol I. z Valois | |
gróf z Valois | |
Narodenie | 12. marec 1270 Vincennes, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 16. december 1325 (55 rokov) Nogent-le-Roi, Francúzsko |
Odkazy | |
Commons | Karol z Valois |
Život
upraviťNarodil sa ako štvrtý syn francúzskeho kráľa Filipa III. a Izabely Aragónskej[3].
Ako človek priemernej inteligencie, ale nadpriemernej ctižiadostivosti a značnej chamtivosti, zbieral Karol z Valois – mladší syn bez zdedených domén – kniežatstvá. Syn, brat, švagor, zať kráľov a kráľovien (Francúzska, Navarry, Anglicka a Neapolska) a – po svojej smrti – otec nasledujúceho francúzskeho kráľa a svokor nemeckého cisára. Jeho celoživotným cieľom bolo získať kráľovskú korunu, čo sa mu však nikdy nepodarilo. V roku 1284 ho pápež – ako syna Izabely Aragónskej – uznal za kráľa Aragónska, vazala Svätej stolice a protikráľa Petra III., ktorý od Sicílských nešpor (1282) bol nepriateľom Ríma. Aby podporil svoj nárok na sicílske kráľovstvo, oženil sa s dcérou neapolského kráľa Margarétou z Anjou. Karol dúfal, že aragónska výprava (1284 – 1285), ktorú podnikol jeho otec, mu prinesie jeho titulárne kráľovstvo. V roku 1285 sa nechal korunovať kardinálskym klobúkom, čo mu prinieslo posmešnú prezývku „kráľ klobúka“[4]. Neskôr sa musel titulu vzdať.
Preukázal sa ako schopný vojvodca a úspešne viedol ťaženie vo Flámsku (1297).
Karol sníval o cisárskej korune a v roku 1301 sa oženil s Katarínou z Courtenay, titulárnou cisárovnou konštantínopolskou, vnučkou a dedičkou posledného latinského cisára, Balduina II. S tajným súhlasom pápeža sa zúčastnil ťaženia Karola II. Neapolského o dobytie Sicílie. Bol menovaný za pápežovho vikára v Taliansku a stratil sa v bludisku talianskej politiky. Kompromitoval sa masakrom vo Florencii a finančným vydieraním, dobyl Sicíliu, kde si upevnil svoju povesť rabovača a vrátil sa – ako človek so zlou povesťou – 1301/1302 nazad do Francúzska.
Keď v roku 1308 zomrel rímskonemecký kráľ Albrecht I., Karolove ambície získať kráľovskú korunu opäť ožili. Jeho kandidatúra však neuspela[5], zvolený bol Henrich VII. Luxemburský[pozn. 1]
Predčasná smrť Ľudovíta X. v roku 1316 mu dala nádej, že ako možný francúzsky regent bude v krajine zohrávať významnú úlohu. Nevedel však zabrániť svojmu synovcovi, budúcemu Filipovi V., v prevzatí vlády. Po smrti Filipa V. (1324) už na neho nikto nemyslel. Predsa však v tomto roku úspešne viedol vojsko nového kráľa Karola IV. v Akvitánsku (Guyenne).
„ | Kráľ potom francúzsky, rozhorčený pre vypudenie svojej sestry i svojho synovca, žiadal môjho svokra Karola, svojho strýka, aby pomstil tak veľkú pohanu, ktorá sa stala ich rodu. Ten sebrav vojsko vtrhol do Akvitánska a takmer celého ho dobyl s výnimkou Bordeaux a niekoľkých pevných miest či hradov... | “ |
– Karol IV.[6] |
Zomrel v decembri 1325 a pochovali ho v Paríži v Kostole jakobínov. Dante Alighieri ho vo svojej Božskej komédii umiestnil do Očistca.[7]
Rodina
upraviťKarol sa trikrát oženil a so svojimi manželkami mal 14 detí.
Jeho prvou manželkou bola Margaréta z Anjou (* c. 1273 – † 31. december 1299), dcéra neapolského kráľa Karola II.[8] Svadba sa konala 16. augusta 1290 v Corbeil. Mali spolu 6 detí:
- Izabela (* 1292 – † 1309) ∞ vojvoda Ján III. Bretónsky
- Filip VI. (* 1293 – † 1350) – francúzsky kráľ (1328)
- Jana (* 1294 – † 7. marec 1342) ∞ gróf Viliam III. Holandský
- Margaréta (* 1295 – † 1342) ∞ gróf Guy I. de Châtillon
- Karol II. (* 1297 – † 26. augusta 1346)
- Katarína (1299 – † ako dieťa)
S druhou manželkou Katarínou z Courtenay (* 1274 – † 3. január 1308), titulárnou konštantínopolskou cisárovnou [9], dcérou Filipa z Courtenay (Latinské cisárstvo) sa oženil 8. februára 1301 v Saint-Cloud. Mali spolu 4 deti:
- Ján (* c. 1302 – † 1308)
- Katarína (* 1303 – † 1346), titulárna cisárovná konštantínopolská ∞ Filip I., knieža z Tarentu
- Jana (* 1304 – † 9. júla 1363) ∞ Róbert III. z Artois
- Izabela (* 1306 – † 11. novembra 1349) – opátka kláštora Fontevrault (1342)
Jeho treťou manželkou sa v júni 1308 v Poitiers stala Matilda de Châtillon (* 1293 – † 1358)[10] , dcéra Guya III. de Châtillon, grófa zo Saint-Pol. Ich deti:
- Mária (* 1309 – † 6. december 1328) ∞ vojvoda Karol z Kalábrie
- Izabela (* 1313 – † 26. júla 1383) ∞ vojvoda Peter I. Bourbonský
- Blanka (Margaréta) (* 1316 – † 1. augusta 1348) ∞ český a rímskonemecký kráľ Karol IV.
- Ľudovít (* 1318 – † 2. november 1328)
Tituly
upraviťGenealógia
upraviťFilip II. | ||||||||||||||||
Ľudovít VIII. | ||||||||||||||||
Izabela Henegávska | ||||||||||||||||
Ľudovít IX. | ||||||||||||||||
Alfonz VIII. | ||||||||||||||||
Blanka Kastílska | ||||||||||||||||
Eleonóra Anglická | ||||||||||||||||
Filip III. | ||||||||||||||||
Alfonz II. | ||||||||||||||||
Raimond Bérenger IV. | ||||||||||||||||
Garsinde zo Sabranu | ||||||||||||||||
Margaréta Provensalská | ||||||||||||||||
Tomáš I. | ||||||||||||||||
Beatrix Savojská | ||||||||||||||||
Margaréta zo Ženevy | ||||||||||||||||
Karol z Valois | ||||||||||||||||
Alfonz II. | ||||||||||||||||
Peter II. | ||||||||||||||||
Sancha Kastílska | ||||||||||||||||
Jakub I. | ||||||||||||||||
Viliam VIII. z Montpellieru | ||||||||||||||||
Marie z Montpellieru | ||||||||||||||||
Eudokia Komnénovna | ||||||||||||||||
Izabela Aragónska | ||||||||||||||||
Belo III. | ||||||||||||||||
Ondrej II. | ||||||||||||||||
Anežka zo Châtillonu | ||||||||||||||||
Jolana Uhorská | ||||||||||||||||
Peter II. z Courtenay | ||||||||||||||||
Jolanda z Courtenay | ||||||||||||||||
Jolanta Flanderská | ||||||||||||||||
Poznámky
upraviť- ↑ Jeho posledná dcéra Blanka z Valois si vzala Henrichovho vnuka, budúceho českého kráľa Karola IV.
Referencie
upraviť- ↑ Selon la généalogie de Charles de Valois sur le site Medieval Lands
- ↑ Selon la chronique de Saint-Denis (EX Brevi Chronico ecclesiæ S. Dionysii) : « Cette même année 1270, au cours du Quadragésima, naissance de Charles, fils du roi Philippe et de sa première épouse ». Recueil des historiens de la France, tome XXIII
- ↑ The Encyclopædia Britannica, Vol.21, Ed. Hugh Chisholm, (1911), 381.
- ↑ Joseph Petit, Charles de Valois (1270-1325), Adegi Graphics LLC, 2005
- ↑ SPĚVÁČEK, Jiří. Jan Lucemburský a jeho doba 1296-1346. Praha : Svoboda, 1994. ISBN 80-205-0291-2.
- ↑ Vlastní životopis. Praha : Odeon, 1979. S. 29.
- ↑ DANTE, Alighieri. Božská komedie. Praha : Academia, 2009. ISBN 978-80-200-1762-8. S. 276.
- ↑ Debating the Hundred Years War, Vol.29, Ed. Craig Taylor, (University of Cambridge, 2006), 55.
- ↑ Housley, Norman, The later Crusades, 1274-1580: from Lyons to Alcazar, (Oxford University Press, 1992), 53.
- ↑ The Encyclopædia Britannica, Vol.5, (1911), 937.