Kat
- O rovnomennej časti vrchného ordoviku pozri kat (chronostratigrafická jednotka).
Kat (staršie aj: popravca, majster ostrého meča) je človek, ktorý vykonáva popravy ľudí, ktorí boli odsúdení na trest smrti. Kat tiež mučil odsúdených alebo vymáhal priznanie pri výsluchoch obžalovaných. V stredoveku mali mestá svojich katov, ktorí vykonávali tzv. hrdelné právo. Pri práci mu pomáhali jeho pacholci. Často si ich tiež požičiavali za úplatok z iných miest. Vedľa povolania kata vykonávali ešte ďalšie veci, ako napríklad prácu konského mäsiara, čistenie stok a iné. České slovo kat má nejasnú etymológiu, predpokladá sa, že súvisí so slovesami kácať a kotiť, čo by mohlo odkazovať na stínanie. V staršej češtine sa používalo pre popravcu alebo mučiteľa tiež slovo katan, spravidla hanlivo. To však svojím pôvodom s katom nesúvisí, ale je prebierkou z maďarského katona „žoldnier, (nájomný) vojak“.
Aj keď kat vykonával rozhodnutie mestskej rady (neskôr súdov), hlavne v stredoveku bol rôzne obmedzovaný. V hostincoch a v kostole mali stranou vyhradené miesto, museli chodiť väčšinou oblečení v čiernej farbe, niekedy museli byť len viditeľne označení. Často sa stávalo, že museli bývať za mestom na samote. Tomuto miestu sa ľudovo hovorilo katovňa. Vďaka svojmu remeslu sa vyznali v anatómii človeka, dokázali liečiť rôzne zlomeniny a iné zranenia.
Postupom času sa názor ľudí na toto povolanie menil a tiež rôzne obmedzenia, ktoré títo ľudia museli pre svoje povolanie trpieť, zmizli a začali si k povolaniu kata prikladať ešte iné zamestnania. Tak bol napríklad Leopold Wohlschlager zlatníkom, Jan Piperger čalúnnikom, Karel Huss liečiteľom, zberateľom, kustódom umeleckých zbierok na zámku Kynžvart.
Plat katov bol rôzny. Mestá, ktoré mali svojho kata, ich platili rôzne. Väčšinou dostával týždenný plat a potom za každý vykonaný úkon (popravu, výsluch, mučenie atď.) ďalšiu čiastku, ktorá bola stanovená podľa náročnosti, napríklad:
- Jindřichův Hradec r. 1506 – stínanie 6 kôp českých grošov,
- Hradec Králové r. 1510 – týždenný plat vo výške 8 českých grošov a min. od každej popravy dostal 30 českých grošov.
Zmluva na výkon povolania (ukázka niekoľkých bodov z roku 1616):[1]
- Aby sa Pána všemohúceho bál, prikázania jeho sväté plnil a zachovával.
- Meč svoj alebo zbraň pri sebe pripásanú nosil tak, aby ho ľud mohol rozoznať.
- Kedykoľvek čo Jeho Milosť račil potrebovať, musí vyplniť.
- Kebyže ktokoľvek dostal akýkoľvek trest, musí ho splniť.
Druhy trestov a výsluchov (výber) upraviť
- obesenie
- sťatie
- upálenie na hranici
- lámanie v kolese (zvyčajne končilo smrťou)
- pribíjanie za jazyk (ku kôlu, k šibenici)
- vyrezanie jazyka
- urezanie uší alebo nosa
- useknutie ruky alebo nohy
- naťahovanie na škripec
- vypaľovanie ciach (značiek) horúcim železom
- lámánie končatín alebo prstov
- pálenie ohnom alebo rozhorúčeným železom
- bičovanie
Kati v Česku (výber) upraviť
- Jan Mydlář (Praha)
- Jan Václav Mydlář (Praha)
- Jiří Gruber (Vysoké Mýto)
- Jan Piperger (popravný majster Kráľovstva českého, po celom území)
- Leopold Wohlschlager (popravný majster Kráľovstva českého, neskôr Československa, po celom území)
- Karel Huss (Most, Cheb)
- Alois Weiss (nacista, Praha-Pankrác)
- Antonín Nimburský (Písek)
- František Nenáhlo (Praha)
- Rudolf Pleskač (Brno, Uherské Hradiště a Znojmo)
Kati na Slovensku upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Liber separationis humilium [online]. [Cit. 2010-07-14]. Dostupné online. Archivované 2012-03-09 z originálu.
Pozri aj upraviť
Literatúra upraviť
- VYHLÍDKA, Jan. Lexikon nedotknutelných. 1. vyd. Brno : 2013. 595 s. ISBN 978-80-87542-05-7
- HRADSKÝ, Juraj. Bratislavskí majstri kati. 1. vyd. Bratislava : Albert Marenčín – Vydavateľstvo PT, 2006. 156 s. (Bratislava – Pressburg.) ISBN 80-89218-16-4.
Iné projekty upraviť
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kat na českej Wikipédii.