Katarína Mišíková

Doc. Mgr. Katarína Mišíková, PhD. (* 25. apríl 1979, Bratislava) je slovenská filmová vedkyňa, historička, publicistka, bývalá programová dramaturgička v RTVS a pedagogička na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Počas svojej kariéry publikovala texty vo väčšine významných slovenských periodík a na viacerých česko-slovenských i medzinárodných konferenciách, vytvorila elektronické skriptá a publikovala vedeckú monografiu Mysl a příběh ve filmové fikci.

Katarína Mišíková
slovenská filmová teoretička, vedkyňa, kritička a vysokoškolská pedagogička
Narodenie	25.4.197925. apríl 1979 (44 rokov) Bratislava, Slovensko
Biografický portál

Štúdium a pedagogická činnosť

Katarína Mišíková sa narodila v Bratislave, kde dodnes žije a pracuje. Po dokončení štúdia na gymnáziu Vazovova v Bratislave začala študovať na Katedre filmovej vedy, kde úspešne absolvovala bakalárske a v roku 2002 i magisterské štúdium. V tom istom roku nastúpila na doktorandské štúdium, ktoré v roku 2006 ukončila dizertačnou prácou venujúcou sa kognitívnym prístupom k naratívnej teórii. Svoju dizertačnú prácu následne rozvinula do vedeckej monografie Mysl a příběh ve filmové fikci (2009), ktorá sa zároveň stala jej habilitačnou prácou a za ktorú získala titul docentky. V rámci doktorandského štúdia začala v roku 2005 na Katedre audiovizuálnych štúdií (predtým Filmovej vedy) aj pedagogickú činnosť, kde dodnes prednáša Dejiny svetového filmu a vedie semináre Filmovej analýzy a Súčasnej filmovej teórie. Vo svojej pedagogickej činnosti sa venuje problémom naratívneho porozumenia a analýze filmu a zameriava sa primárne na kognitivizmus a štylistickú analýzu. Spoločne s Evou Filovou a Monikou Mikušovou tiež vytvorila elektronické skriptá ku predmetu Dejiny svetového filmu s názvom Kapitoly z dejín svetového filmu, ktoré mapujú obdobie od vzniku kinematografie až po rané 70. roky. V súčasnosti je členkou Vedeckej a umeleckej rady FTF VŠMU a vedúcou Katedry audiovizuálnych štúdií.

Publikačná činnosť

Kognitivizmus a naratívne porozumenie filmu

Jej teoretickú činnosť by sme mohli rozdeliť do dvoch oblastí. Rovnako ako v pedagogickej činnosti, sa aj vo svojich publikačných výstupoch venuje primárne kognitívnym teóriám vo vzťahu k filmu, naratívnej a štylistickej analýze, poetológii Davida Bordwella a neoformalizmu Kristin Thompsonovej. Čo sa týka tohto súboru teórií je rozhodne ich najvýraznejšou predstaviteľkou a zároveň popularizátorkou na Slovensku. Ako spomína v rozhovore pre Film.sk: „Už od školy ma zaujímala štylistická analýza. V rámci doktorandského štúdia som bola nútená venovať sa teórii, ku ktorej som dovtedy veľmi neinklinovala, a to bola pre mňa šťastná náhoda. Vďaka tomu som sa začala venovať témam, ktoré sú na priesečníku kritiky a teórie. Aj moje vedecké výstupy sú orientované takto, venujú sa problémom vzťahu rozprávania a štylistických prostriedkov.“

Svoju dizertačnú prácu následne pretavila do svojej zatiaľ jedinej vedeckej monografie s názvom Mysl a příběh ve filmové fikci (2009), v ktorej sa venuje práve filmu z pohľadu kognitivizmu a neoformalistických teórií. Jej publikácia prináša jednak stručný prehľad myslenia o filme v súbore kognitívnych vied, kde sa zameriava na ich vývoj a vzťah s filmom a následne ich aplikuje na špecifického filmového diváka a jeho naratívne porozumenie a emócie. V ďalej kapitole predstavuje ešte konkrétnejší Bordwellov poetologický prístup, ktorý následne aplikuje na vybrané témy a filmy. Jej kniha prináša do slovenského, filmovo-vedného diskurzu mimoriadne podstatný a ucelený prehľad kognitívnych teórií. Jej publikácia sa stretla s viacerými recenzentskými posudkami. Pozitívne sa o knihe vyjadril Miroslav Petříček: „Práce, jakkoli po odborné stránce velmi důkladná, je přehledná a z pohledu čtenáře přístupná, v neposlední řadě i proto, že velmi často pracuje s konkrétními příklady. Přitom se ale poučeně dotýká aktuálních teoretických problémů nejen v oblasti kognitivních věd, nýbrž právě tak i v souvislosti s teorií recepce, sémiologií, psychoanalytickou (lacanovskou) teorií filmu apod. Hlavním přínosem práce je proto nejen určitý přehled o současném myšlení o filmu, nýbrž nárys syntetické koncepce, která do angloamerického kontextu integruje „kontinentální“ myšlení, což není bez významu pro současný stav tzv. humanitních věd.“ Naopak pomerne negatívnu recenziu napísal Radomír D. Kokeš, ktorý knihe vytýka terminologické, citačné, teoreticko-historické prehrešky a neprehľadnosť. Na Kokešove argumenty následne reagovali Václav Macek i prekladateľ Ján Bernard, ktorí podobne ako Petříček neprehľadnosť publikácie nepostrehli, vo viacerých prípadoch „teoreticko-historických prehreškov“ poukázali na neadekvátnosť Kokešových výčitiek (nenávisť medzi Bordwellom a Deleuzem, používanie psychoanalytických termínov a pod.) a tiež na fakt, že viaceré chyby vznikli pri preklade, tzn. nezávisle na Mišíkovej, pričom Kokeš na tieto namietky eště raz reagoval.

Ďalšie texty o naratívnom porozumení a neoformalizme publikovala Katarína Mišíková napr. v časopise Kino-Ikon (Naratívne myslenie a (po) rozumenie), v Zborníku príspevkov československej filmologickej konferencie (Analýza kontra interpretácia?) a na konferencii Súčasný film, problémy filmového dejepisectva a teórie predniesla príspevok Kognitivistické impulzy vo filmovej teórii.

Slovenský film

Ďalším významným okruhom tém Kataríny Mišíkovej je slovenská kinematografia. Vo filmovo-vednom odbornom časopise Kino-Ikon postupne publikovala spoločne s Jurajom Mojžišom sériu šiestich odborných štúdií venovaných premenám slovenskej kinematografie od roku 1947 až po súčasnosť. Štúdie sa zameriavali predovšetkým na zmeny, ktorými prešiel slovenský hraný film z hľadiska naratívnej výstavby, čím obohatili slovenskú filmovú históriu o poetologický pohľad. Zároveň je potrebné pripomenúť aj niekoľko ďalších samostatných štúdií venujúcich sa napríklad filmom s problematikou SNP či filmu 322 Dušana Hanáka.

V období posledných rokov je však jej výskum orientovaný primárne na súčasnú slovenskú kinematografiu, čo vyplýva primárne z dlhodobého výskumného projektu venovaného slovenskému filmu po roku 1989. V rámci projektu spoluorganizovala na pôde FTF VŠMU medzinárodnú konferenciu Screen Industries in East-Central Europe venovanú transformačným procesom v stredoeurópskom a východoeurópskom regióne. Vo svojom príspevku s názvom The Real Story: Indexing Strategies of Slovak Social Film Dramas sa zameriavala na naratívne a štylistické tendencie žánru sociálnej drámy a jej najvýznamnejších predstaviteľov. V najbližšom období sa chystá publikovať knihu Nový slovenský film: produkčné, estetické, distribučné a kritické východiská, venovanú aktuálnym trendom v hranom, dokumentárnom, animovanom a študentskom filme, ako aj v oblasti distribúcie a filmovej reflexie.

Dejiny svetovej kinematografie

V súlade s jedným z hlavných estetických kritérií neoformalizmu, ktorým je inovatívnosť naratívnej či štylistickej formy, sa aj Katarína Mišíková vo svojich textoch či prednáškach orientuje primárne na prelomových režisérov hraných filmov, ako sú Robert Bresson, Alain Resnais, Alfred Hitchcock či Orson Welles. Už v roku 2002 napríklad publikovala v Kino-Ikone text venovaný Robertovi Bressonovi a jeho filmom. Vo svojej publikácii sa pre zmenu zameriavala na analýzu Hitchcockových filmov, kde na jednotlivých prípadoch skúma najvýznamnejšie aspekty jeho diela. V neposlednom rade je potrebné spomenúť aj jej príspevok v zborníku Alain Resnais. Kinematografia mozgu (2013), venovaný rozprávaniu a štýlu filmu Hirošima, moja láska (1959).

Žurnalistická činnosť

Svoje texty pravidelne publikuje v popredných slovenských časopisoch ako Kino-Ikon, Slovenské divadlo, Film.sk, Homo Felix, Kinečko, poprípade na internetových portáloch ako Nové slovo, Kas.vsmu atď. Aj vo svojich kritikách využíva neoformalistické analytické nástroje na skúmanie rozprávania a štýlu.

Ostatná činnosť

Spoločne s Evou Filovou a Monikou Mikušovou autorsky spolupracovala na rozhlasovom cykle venovanom dejinám filmu Kino-Ucho. Išlo o projekt Rádia Devín vysielaný v rokoch 2012 – 2014, v ktorom sa poslucháči mali možnosť zoznámiť s kinematografiou od jej počiatku až po súčasnosť. V priebehu troch rokov vznikli tri vysielacie cykly, v ktorých sa autorky zamerali vždy na určitú oblasť. V prvom cykle na cestu filmu od prvých pohyblivých obrázkov až po moderný filmový veľkopriemysel, v druhom na dejiny svetovej kinematografie od 70. rokov 20. storočia po súčasnosť a v treťom na dejiny slovenskej kinematografie.

Vynikajúce úspechy zaznamenala Katarína Mišíková aj na svojej pozícii programového dramaturga v Slovenskej televízii, kde pracovala v rokoch 2004 až 2008. Počas jej pôsobenia získala dramaturgia Dvojky viacero ocenení, napríklad cenu Televízna udalosť roka v rámci podujatia Kinema film roka 2007. Do roku 2004 pritom Dvojka vysielala približne len sedem hodín denne bez stálej štruktúry a vlastných formátov. Po ohlásení kampane „Nový začiatok“, za ktorým stál vtedajší riaditeľ Richard Rybníček, prišla do STV práve Katarína Mišíková a od toho obdobia začali byť do Dvojky cielene vyberané a vysielané hodnotné svetové a slovenské filmové klasiky či aktuálna festivalová produkcia.

Takisto je aj spoluautorkou projektu Filmový kabinet deťom, ktorý sa od roku 2014 snaží oboznamovať deti v školskom veku o výrobe a teórii animovaného filmu.

Publikácie

Samostatné vedecké monografie

• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Mysl a příběh ve filmové fikci. O kognitivistických přístupech k teorii filmové narace. prel. Jan Bernard. Praha: Nakladatelství AMU, 2008. 270 s. ISBN 978-80-7331-126-1

Kolektívne vedecké monografie

• MIŠÍKOVÁ, Katarína (ed.). Metamorfózy študentskej tvorby. Bratislava: FTF VŠMU, 2011. 184 s. ISBN 978-80-89439-10-2.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína – FERENČUHOVÁ, Mária (eds.). Nový slovenský film. Produkčné, estetické, distribučné a kritické východiská. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2015. 161 s. ISBN 978-80-89439-89-8

Učebné texty a príručky

• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Filmový kabinet deťom. Metodický materiál pre učiteľov. Bratislava: Asociácia slovenských filmových klubov, 2014, 13s. (nepag.).
• MIŠÍKOVÁ, Katarína – FILOVÁ, Eva – MIKUŠOVÁ, Monika. Kapitoly z dejín svetového filmu. Elektronické skriptá. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2015. 179 s.

Vedecké štúdie v kolektívnych monografiách a zborníkoch

• MIŠÍKOVÁ, Katarína. O generačnej mimoreči. In Ptáček, Luboš (ed.) Současný český a slovenský film – pluralita estetických, kulturních a ideových konceptů. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2010. ISBN 978-80-244-2605-1, s. 17 – 33.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Analýza kontra interpretácia? In Interpretácia a film. Bratislava: Asociácia slovenských filmových klubov v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, 2008. ISBN 978-80-969873-2-0, s. 40 – 47.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Generačné konfrontácie. O vzťahoch rodičov a detí v celovečerných hraných filmoch absolventov FTF VŠMU. In Metamorfózy študentskej tvorby. Bratislava: Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave, 2011. ISBN 978-80-89439-10-2, s. 23 – 34.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Tragická matematika osudu. In: Poetika zločinu. Francúzsky film noir. (eds. M. Kaňuch – M. Michalovič). Bratislava: Producer, 2012, ISBN 978-80-971098-0-6, s. 146 – 155.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Škoda starnúť v týchto časoch! Kult mladosti a socialistický realizmus 50. rokov v slovenskom hranom filme. In: Film a dějiny 3. Politická kamera – film a stalinismus (eds. K. Feigelson – P. Kopal). Praha: Casablanca – Ústav pro studium totalitních režimů 2012, ISBN 978-80-87292-15-0 (Casablanca), s. 396 – 405.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Pod povrchom príbehu. In: Alain Resnais. Kinematografia mozgu (eds. D. Čeněk, M. Kaňuch, M. Michalovič). SFÚ – Producer, Bratislava 2013, ISBN 978-8085187-64-9, s. 45 – 59.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Hľadanie žánru v súčasnom slovenskom hranom filme. In: Nový slovenský film. Produkčné, estetické, distribučné a kritické východiská (eds. K. Mišíková – M. Ferenčuhová). Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2015. ISBN 978-80-89439-89-8, s. 9 – 36.

Vedecké štúdie v časopisoch

• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Za obrazom: Robert Bresson. In Kino-Ikon. ISSN 1335 – 1893, 2002, roč. 6, č. 2, s. 107 – 133.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Robert Bresson a metafyzika obrazu. In Slovenské divadlo. ISSN 0037-699X, 2002, roč. 50, č. 3, s. 236 – 251.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Všetky rána veta: Dejiny vo svetle sviece. In Kino-Ikon. ISSN 1335 – 1893, 2005, roč. 9, č. 1, s. 335 – 340.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Naratívne myslenie a (po)rozumenie. In Kino-Ikon. ISSN 1335 – 1893, 2006, roč. 10, extra číslo, s. 169 – 196.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Príbehy mentálneho kina. In Kritika a kontext. ISSN 1335 – 1710, 2007, roč. 12, č. 34, s. 125 – 133.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Kognitivistické impulzy vo filmovej teórii (Príspevok z konferencie "Súčasný film, problémy filmového dejepisectva a teórie", konanej v Bratislave 14. 12. 2007 v rámci projektu VEGA č. 1/3703/06 "Kapitoly o súčasnom filme a filmovej teórii". In Kino-Ikon. ISSN 1335 – 1893, 2007, roč. 11, č. 2, s. 54 – 60.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Čierny (anti)hrdina v tieni podozrenia. In Kino-Ikon. ISSN 1335 – 1893, 2007, roč. 11, č. 1, s. 193 – 215.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína, MOJŽIŠ, Juraj. Štyri poznámky v tieni filmu noir. ISSN 1335 – 1893, 2007, roč. 11, č. 1, s. 17 – 28.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Život zvecnený v paradoxe. In Kino-Ikon. ISSN 1335 – 1893, 2008, roč. 12, č. 1, s. 17 – 28.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína, MOJŽIŠ, Juraj. Spoločne v rozdelenom svete. In Kino-Ikon. ISSN 1335 – 1893, 2008, roč. 12, č. 2, s. 5 – 48.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína, MOJŽIŠ, Juraj. Zložitý hrdina v jednoducho rozdelenom svete. In Kino-Ikon. ISSN 1335 – 1893, 2009, roč. 13, č. 1, s. 5 – 20.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína, MOJŽIŠ, Juraj. Môže sa (skoro) všetko, len nie normálne (1972 – 1975). In Kino-Ikon. ISSN 1335 – 1893, 2009, roč. 13, č. 2, s. 5 – 62.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína, MOJŽIŠ, Juraj. O hrdinoch z okraja. In Kino-Ikon. ISSN 1335 – 1893, 2010, roč. 14, č. 1, s. 5 – 40.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Slovenské národné povstanie ako dramatická zámienka. Na margo Rozhovoru s nepriateľom. In: Kino-Ikon. ISSN 1335 – 1893. – Roč. 18, č. 1 (2014), 104 – 114.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. Znovunájdenie tvorivej slobody? Pokusy o postmoderné rozprávanie v slovenskom hranom filme 90. rokov. In: Kino-Ikon. Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze – ISSN 1335 – 1893 – Roč. 18, č. 2 (2014), 106 – 118.
• MIŠÍKOVÁ, Katarína. A Country with a Tiny History and Thick Lines? Memories of the Socialist Past in Slovak Post-Socialist Cinema. In: Czech and Slovak Journal in Humanities, roč. 5, 2015, č. 1, ISSN 1805-3742, s. 67 – 78.