Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)

Katedrála svätého Martina rímskokatolícka katedrála v Spišskej Kapitule, miestnej časti mesta Spišské Podhradie v okrese Levoča. Je katedrálnym chrámom spišskej diecézy a zároveň aj farským kostolom. Z architektonického hľadiska sa jedná o románsko-gotickú katedrálu, postavenú v prvej tretine 13. storočia ako románsky chrám trojtraktového priestoru s westwerkom na západe.[pozn. 1][2] V roku 1963 bola zapísaná do ústredného zoznamu pamiatkového fondu pod číslom 782/1. V roku 1993 bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. V roku 2003 boli v katedrále uložené telesné pozostatky biskupa Jána Vojtaššáka.[3]

Katedrála svätého Martina
katedrálny chrám
Spišská Kapitula 0100695.jpg
Patrocínium: sv. Martin z Tours, biskup (11. november)
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Levoča
Mesto Spišské Podhradie
Miestna časť Spišská Kapitula
Je súčasťou Spišská Kapitula
Náboženstvo rímskokatolícke
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia východná
 - diecéza Biskupstvo Spišské Podhradie
 - dekanát Spišskopodhradský
 - farnosť Spišská Kapitula
Adresa Spišská Kapitula 11
 - súradnice 49°00′02″S 20°44′27″V / 49,000485°S 20,740782°V / 49.000485; 20.740782
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 2
Štýly románsky, gotika
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Rok 1993 (#17)
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 782/1
 - dátum zápisu 15. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Cathedral of St Martin, Spišské Podhradie
Webová stránka: http://farnost.kapitula.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Svetové dedičstvo UNESCO

História výstavbyUpraviť

Predchodca katedrályUpraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Spišská Kapitula.

Dnešná Katedrála svätého Martina je postavená na vyvýšenine zvanej Mons sancti Martini (Hora svätého Martina). Geografická poloha vzhľadom na okolie ako je prírodný komplex Sivá Brada, Dreveník, Pažica, ako aj blízkosť kráľovského Spišského hradu, bola predurčená stať sa miestom duchovného významu. Dokladom  toho sú zvyšky staršieho opevneného komplexu v blízkosti Spišskej Kapituly za jej západnou hradbou. Archeologický výskum v 60. a 70. rokoch 20. storočia priniesol hypotézu o tom že stavby pochádzali z 11. storočia a pravdepodobne išlo o benediktínsky kláštor. Opevnený komplex však nebol jedinou stavbou na ktorá stála pred Katedrálou svätého Martina. Archeologickými výskumami a archívnymi dokladmi sa podarilo identifikovať len niekoľko ďalších sakrálnych stavieb na tom to území. Najnovšie merania georadarom potvrdzujú tieto hypotézy o stavebnom vývoji v okolí Katedrály svätého Martina. Dnes chýbajúci priebeh opevnenia kostola na juhovýchodnej a východnej strane, ktorý kopíroval terén v okolí kostola na juhovýchodnej strane, v mieste dnešného vstupu do komplexu Spišskej Kapituly na južnej strane a ďalej pokračovala na východnej strane  severovýchodným smerom k dnešnému biskupskému palácu.[2]

Románska výstavba 1245 – 1273/1289Upraviť

 
Pôdorys a stavebný vývoj Katedrály svätého Martina v Spišskej Kapitule. Podľa architektonicko-historického výskumu M. Janovskej a kolektívu (v rokoch 2006 – 2013).

Dnešný katedrálny chrám spišského biskupstva postavili niekedy v prvej tretine 13. storočia na mieste staršej stavby, neďaleko benediktínskeho kláštora z 11. storočia. Bol postavený v neskororománskom slohu v rokoch 12451273 na mieste staršieho kostola z 12. storočia. Začal ho stavať ako reprezentatívny chrám spišského prepošstva v súvislosti s usadením sa Kolomana, syna kráľa Ondreja II. a údelného kniežaťa na Spišskom hrade v roku 1221. Pôvodný kostol sa od súčasného dosť odlišoval.[4][5]

Podoba katedrály v prvej tretine 13. storočia ukazuje, že stavba kostola bola úzkom prepojení na Spišský hrad, kde súčasne prebiehala stavba opevnenia a románskeho paláca.[2] Súčasne trojlodie pritom postavili len po priečnu loď (transept), za ktorým pokračovala východným smerom už len stredná loď. Vnútorný priestor pozostával z troch lodí s rôznou výškou, ale s rovnakou šírkou jednotlivých lodí, pričom stredná loď bola dvojnásobne vyššia. Každá loď mala dve klenbové polia (travé) a bola ukončená polkruhovou apsidou.[4][5] Zaklenutie hlavnej a priečnej lode je viditeľné v zachovaných fragmentov pristených  rebier klenieb, ktoré boli tvorené farebne vystriedaným pieskovcom a travertínom.[pozn. 2] Rovnaký efekt bol použitý v prípade archivolt portálov a oblúčkových ríms.[2] Západnému priečeliu dominujú dve románske veže (veže nesú pomenovanie Adam a Eva), priečelie bolo riešené tzv. westwerk. Bol to samostatný celok oddelený od lode, ktorý spájal podvežie a časť medzi vežami do jedného priestoru z vlastným prístupovým schodiskom. Členený bol horizontálnym zuborezom a oblúčkovým vlysom, veže majú zdvojené okná tzv. bifórium so stredným stĺpikom s kockovou a bobuľovitou hlavicou. Na miestach nároží veží boli vsadené šikmé oporné piliere v šírke lizén.[2] Prízemie empory má masívne románske krížové klenby spočívajúce na bohato tvarovaných románskych stĺpoch. Medzi hlavné románske znaky patrí pôvodný západný chór, preklenutý šiestimi poľami krížovej rebrovej klenby zbiehajúcej sa pomocou nábežných štítkov na bohato vytvarované románske piliere. Stĺpové hlavice sú bohato zdobené bobuľovým a akantovým vzorom a poukazujú na taliansky vplyv a možného talianskeho autora baziliky. Z pôvodného južného portálu sa zachovala socha kamenného leva (Leo albus), ktorá bola súčasťou dolnej časti ostenia.[5]

 
Západný románsky portál, ktorý bol obnovený v neorománskom štýle v 19. storočí.

Nad prízemím je samotná empora s chórom. Nachádzala sa tu zrejme aj reprezentatívna sieň, vyššia ako hlavná loď, ktorú vybudovali, ako kaplnku pre potreby kráľovského rodu. Keď sa Koloman v roku 1226 stal vojvodom Slavónska, Chorvátska a Dalmácie, jeho podpora výstavbe veľkoryso riešeného chrámu oslabla, čo malo za následok nedostavanie južnej veže. V roku 1241 Tatári vypálili kostol, pričom najťažšie bol poškodený westwerk. Z rekonštrukciou sa začalo až 70. rokoch 13. storočia, keď prepošt kapituly Mutmerius vo svojom testamente odkázal peniaze na túto opravu. Stavba románskej baziliky bola dokončená v roku 1273, keď bola postavená druhá veža. V rokoch 1288 – 1289 prerušil prácu vpád Kumánov, ktorí katedrálu vyplienili a tak bola rekonštrukcia ukončená koncom 13. storočia. V rámci tejto rekonštrukcie bola dostavaná južná veža, ktorá však po skúsenostiach s Tatármi a Kumánmi dostala na treťom poschodí dve štrbinové strieľne. Združene okna alebo bifórium nájdeme len na štvrtom poschodí (severná veža ich má aj na treťom poschodí). Rekonštrukcia sa týkala aj westwerku, ktorý už nebol obnovený do svojej pôvodnej podoby a pravdepodobne sa zmenilo aj jeho využitie. Neskôr bol prestavaný do podoby dnešnej empory. Z románskej stavby sa zachovala severná stena so vstupným portálom a úzkym oknom, a časť východného múra s románskym víťazným oblúkom. Západný portál sa skladá z troch pravouhlých ústupkov do ktorých sú vložené stĺpiky nesúce polkruhovú archivoltu, a je riešený vo forme plochého rizalitu s trojuholníkovým štítom a oblúčkovým vlysom. Západný románsky portál bol obnovený v neorománskom štýle v 19. storočí, kedy bola pridaná aj jeho neorománska edikula.[4][5]

Gotická a neskorogotická prestavba (14. – 15. storočie)Upraviť

 
Pôdorys katedrály sv. Martina, Spišská Kapitula (súčasný stav). (in: Juraj Kucharík, Spiš)

Katedrála počas svojej existencie prechádzal mnohými stavebnými úpravami. Svoj súčasný vzhľad nadobudla v 15. storočí. Po dvesto rokoch už chrám nestačil svojou veľkosťou zvýšenému počtu veriacich a bol značne schátraný. V 30 rokoch 15. storočia bola oblasť Spiša zasiahnutá vpádom husitských vojsk a v roku 1433 bola dokonca poškodená samotná katedrála a preto v roku 1462 začala jeho prestavba pod vedením Jána Stocka. Veľká neskorogotická prestavba sa uskutočnila v rokoch 1462 – 1478. Po úmrtí Jána Stockla v roku 1464 viedol stavbu nový spišský prepošt Caspar Beck. V tomto období nahradilo pôvodnú apsidu nové gotické polygonálne presbytérium a bočné lode boli zvýšené na úroveň hlavnej lode, čím sa z pôvodného románskeho chrámu stal trojloďový halový kostol.[6]

 
Pohľad na gotické polygonálne presbytérium.

Gotické presbytérium s pretiahnutým polygonálne ukončeným pôdorysom je zaklenuté sieťovou klenbou s profilovanými rebrami, podobne ako nová gotická klenba hlavnej lode, priečne regotizované lode halového kostola majú majstrovskú hviezdicovú klenbu. Presbytérium vybavili vzácnym kamenným pastofóriom, so zachovanou pôvodnou kovovou mrežou. Do lode je otvorené triumfálnym víťazným oblúkom zachovaným z románskeho obdobia a dvoma bočnými oblúkmi vo východnej stene do bočných lodí.

Bočné lode dostali hviezdicovú klenbu. V roku 1478 bol kostol slávnostne vysvätený. Pri posviacke kostola bolo posvätených aj všetkých jedenásť oltárov. O dokončení v roku 1497 vypovedá svorník severnej klenby s erbom prepošta Caspara Becka.[6] Na sklonku 15. storočia (1488 – 1493) sa majiteľom Spišského hradu a neskôr aj županmi Spiša stal rod Zápoľských, ktorí pristavali z južnej strany novú gotickú kaplnku. Kaplnka Zápoľských bola postavená na mieste menšej kaplnky Božieho Tela (z roku 1382). Štýlovo napodobňuje kaplnku v kostole sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku, ale nedosahuje jej architektonickú dokonalosť, štíhlosť a krásu. Pravdepodobne ju stavali košickí majstri, ktorí sa podieľali na stavbe Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Priestor kaplnky je spojený s kostolom dvoma otvorenými arkádami. Vyznačuje sa vysokými gotickými oknami a jemnou sieťovou klenbou. Kaplnka má dve samostatné sakristie, ako aj vlastnú emporu s neskorogotickou kružbou v zábradlí. V súvislosti s výstavbou tejto kaplnky bola taktiež k južnej stene pristavaná poschodová stavbu sakristie s knižnicou na poschodí. Prístup do knižničného archívu na prvom poschodí je cez kruhové schodisko vybudované do prístavbe v nároží severnej lode so vstupným neskorogotickým portálom. Staršia severná sakristia bola taktiež nadstavaná pre potreby archívu.[7]

Barokové úpravyUpraviť

 
Kresba Katedrály svätého Martina v Spišskej Kapitule, 19. storočie
 
Pohlaď od chrámovej predsiene na hlavnú loď a presbytérium.

V roku 1630 vybavili loď aj lavicami ktorých poprsnice nesú vyrezávané reliéfy neuveriteľne vysokej umeleckej úrovne. Na stenách môžeme obdivovať pohrebné štíty (montuáriá) významných osobností 17. storočia. Začiatkom 18. storočia, v roku 1706, bola pristavaná baroková sakristia zo severnej strany gotického presbytéria s pruskými klenbami. V súvislosti so vznikom biskupstva v roku 1776 boli vykonané stavebné úpravy, ktoré zanechali významnú stopu na interiéri. Začala sa výrazná prestavba, ktorá sa prejavila v prestavbe krýpt pod objektom a ich sprístupnením z vonku. Výraznú zmenu v interiéri katedrály predstavovalo dokončenie predného poľa empory, čím sa zväčšila jej plocha. Prízemie pod emporou dostalo charakter chrámovej predsiene. Tieto zmeny boli sprevádzané potrebou sprístupniť emporu a zrušiť pôvodné schodisko zo severnej veže. Prístup do veží bol cez nadstavbu a prístavbu nové schodiska zo severnej strany severnej veže. Prestavaná bola sakristia a ostatné barokové úpravy sa sústredili najmä na obnovenie omietok a strechy, vybavenie novým mobiliárom, vyhotovenie novej dlažby a odstránenie protestantských epitafov. [8]

Neoslohové úpravy (19. storočie)Upraviť

V rokoch 18731889 bola katedrála pod vedením Františka Storna regotizovaná a rozšírená o južné bočné prístavby. Západný a severný portál boli obnovené v neorománskom slohu. Pri regotizácii pod vedením Františka Storna boli vyhotovené nové omietky a nové gotické prvky ako balustráda medzi vežami a včlenenie nových prístavieb, bola položená nová dlažba a v roku 1880 zasklili okná podľa návrhu Alberta Jeleho, a dohotovili nové portály. Severný portál napodobňuje architektúru západného portálu, ktorý bol doplnený o nové pseudorománske prvky, ostatné portály boli regotizované (bratia Hennelovci). Mreže medzi presbytériom a loďou vyhotovili podľa návrhu arch. J. Lipperta. Výmaľbu dokončil F. Dabert a Jozef Hanula v roku 1888. Súčasne obnovili oltáre a vnútorné zariadenie v duchu puristickej regotizácie – pôvodné barokové zariadenie odstránili, oltáre dostali nové gotické skrine a štíty (okrem oltára korunovania Panny Márie). Reštaurátorský purizmus však silne zasiahol aj do vzácnej gotickej fresky nad severným portálom v interiéri, ktorej historický námet neodborne doplnili. V súčasnosti je pamiatka Spišskej Kapituly v zachovalom stave a je jednou z najkrajších dominánt kultúrnej krajiny na území Slovenska.

Nové úpravy (20. – 21. storočie)Upraviť

V roku 1937 sa uskutočnila obnova a neskôr v 70. rokoch. V roku 1993 bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. V roku 2003 boli v katedrále uložené telesné pozostatky biskupa Jána Vojtaššáka.[3] V rokoch 2009 – 2013 sa tu realizoval výskum, ktorý okrem iného odhalil pôvodnú podobu stavby a odkryl staršie hroby pod základmi románskej časti.[9]

Kaplnka ZápoľskýchUpraviť

 
Kaplnka Zápoľských pohľad z vonku Katedrály svätého Martina.
 
Interiér kaplnky Zápoľských.

V roku 1465 sa stal spišským županom a majiteľom Spišského hradu palatín Imrich Zápoľský. Rod Zápoľských bol veľmi bohatý a od roku 1488 boli Zápoľskí dedičnými županmi Spiša. Na mieste staršej kaplnky Božieho Tela bola v rokoch 1490 – 1499 vybudovaná pohrebná kaplnka rodu Zápoľských. Postavili ju podľa vzoru gotickej kaplnky v Spišskom Štvrtku, ktorej predlohou bola kráľovská kaplnka Saint-Chapelle v Paríži. Nedosahuje však jej architektonickú dokonalosť, štíhlosť a eleganciu. Chýba je tiež spodné poschodie. Pravdepodobne ju postavili majstri košickej huty, ktorí pracovali na košickom Dóme svätej Alžbety. Kaplnka je pristavaná k južnej strane kostola má obdĺžnikový, polygonálne uzavretý pôdorys a jemnú sieťovú rebrovú klenbu. Priestor kaplnky sa spája s priestorom prepoštského kostola dvoma otvorenými arkádami. Gotický charakter je zdôraznený obrovskými oknami s krásnymi kružbami a jemnou sieťovou klenbou. V zadnej časti kaplnky sa nachádzajú dve sakristie a aj empora, ktorá má prekrásnu neskorogotickú kružbu. Kaplnka podstatne zväčšuje priestorový dojem z katedrály. Z vonkajšej strany ju podopiera osem podporných pilierov, ktoré trikrát stupňovito nadrastajú a končia sa fiálami vyzdobenými krabmi. Typické sú tiež vysoké neskorogotické okná pripomínajúce kaplnku v Spišskom Štvrtku. Vitráže zhotovili počas rekonštrukcie kaplnky. Náhrobné platne z červeného mramoru boli osadené do múrov kaplnky. Na severe je to platňa Imricha Zápoľského z roku 1487 a naproti je epitaf Štefana Zápoľského z roku 1499. Obaja títo predstavitelia zastávali funkciu spišského župana. Epitafy sú zdobené postavami anjelmi. Na náhrobku Imricha Zápoľského majú ženskú podobu, čim autor zdôraznil jeho jemnejšiu povahu. Naopak náhrobok Štefana majú anjeli mužské črty a obe postavy stoja na levoch ako symbol udatnosti. V roku 2003 boli v kaplnke umiestené exhumované pozostatky spišského biskupa Jána Vojtaššáka.[10][11]

Kanonická knižnicaUpraviť

Ďalej zanechávame tomuto kostolu sv. Martina všetky naše knihy, teda Bibliu, dekrét, dekretály, knihu Historia scholastica, knihu sentencií, pasionál, pastorálnu knihu a knihy kázní.
Testament spišského prepošta Mutimíra[12]

Knižnica Spišskej Kapituly, či inak nazývaná aj kanonická knižnica, vznikala počas niekoľkých storočí. Patrí tak medzi najstaršiu a najvzácnejšiu knižnicu nachádzajúcu sa v Spišskej Kapitule. O knižnici sa dozvedáme z testamentu spišského prepošta Mutimíra z roku 1237. Ostatní prepošti začali tento obyčaj napodobňovať, a tak v nasledujúcom období daná knižnica vznikala z ich pozostalostí. Dnes sa kanonická knižnica nachádza v samotnej katedrále nad starou sakristiou. Medzi emporou v hlavnej lodi a emporou kaplnky Zápoľských. Nie je jasné kde sa nachádzala knižnica v jej počiatkoch, ale podľa zápisnice z roku 1796 sa už nachádzala na tomto mieste. Miestnosť bola upravovaná v roku 1877 a v roku 1898 bola knižnica rozdelená od oboch empor múrom a samostatným vchodom do knižnice. V roku 2007 sa začalo z reštaurátorskými prácami. Knihy boli na istý čas odvezené, regály bol demontované a následne konzervované. Priestor knižnice bol dekontaminovaný a odvetrávaný. Počas reštaurátorských prác sa zistilo (dendrochronologická metóda), že gotická podlaha je datovaná do roku 1494. Rovnako sa vykonal architektonický a archeologický prieskum (architektonické sondy) knižnice, pretože severná stena knižnice je tvorená južným obvodovým múrom románskej veže a časť južnej steny knižnice zasa obvodovým múrom južného ramena priečnej lode románskeho chrámu (návštevníci knižnice tak môžu románske architektonické prvky vidieť z bezprostrednej blízkosti). Knižnica dostala nové okno s reprodukciou renesančnej sklenenej výplne. Po dokončení reštaurátorských prácach bol do knižnice osadený sklenený tunel pre návštevníkov, cez ktorý sa dá dostať k orgánovej empore, pričom sa nám naskytá nádherný pohľad na samotnú kanonickú knižnicu. V súčasnosti knižnica disponuje 6231 signatúrami a spolu teda 10 798 zväzkov kníh z obdobia 15. až 20. storočia. Z toho sú 2 kódexy, 42 inkunábul a približne 140 rukopisov (zväčša v maďarskom a nemeckom jazyku). Nachádzajú sa tu liturgické knihy, historická literatúra, právnická literatúra, literatúra z oblasti geografie, filozofie, medicíny, fyziky, náboženstva, cestopisy, zbierka atlasov a máp a súbor viazaných periodík z 19. storočia.[13]

Interiér a ostatné zariadenie katedrályUpraviť

Nástenné maľbyUpraviť

 
Nastená maľba z roku 1317 zobrazuje korunováciu Karola Róberta z Anjou.

V katedrále sa zachovala len jedna stredoveká nástenná maľba, ktorá je zhotovená na stene románskeho múru. Objavili ju v 50. rokoch 19. storočia a čiastočne ju zreštaurovali v duchu reštaurátorského purizmu.[7] Maľba je datovaná rokom 1317 v nápise umiestnenom na bielej ploche na pravej strane (medzi postavami ostrihomského arcibiskupa Tomáša a spišského prepošta Henricha). Práve týmto datovaním je politický podtext tejto maľby výraznejší. V roku 1301 vymrel rod Arpádovcov, čím sa začal boj o uhorskú kráľovskú korunu medzi niekoľkými kandidátmi. Jedným z nich bol aj samotný Karol Róbert z Anjou. Za uhorského kráľa bol korunovaný niekoľkokrát: prvýkrát v roku 1301 a druhýkrát v roku 1309, no tieto korunovácie neboli považované za právoplatné. Avšak táto maľba je zobrazením poslednej (tretej) korunovácie Karola Róberta, keď bol 27.augusta 1310 v Stoličnom Belehrade konečne korunovaný ostrihomským arcibiskupom Tomášom (zobrazeným na maľbe) a pravou svätoštefanskou korunou. Avšak na maľbe sa nachádza datovanie z roku 1317, ktoré sa však môže vzťahovať na druhú výpravu  Karola Róberta proti Matúšovi Čákovi. Úspech bol len čiastočný, ale novému kráľovi sa konečne podarilo presadiť svoju moc na Spiši. Teda motív korunovania kráľa samotnou Madonou mohol byť istým potvrdením a dovŕšením kráľovskej moci na tomto území.[14]  

Nástenný obraz korunovania uhorského kráľa Karola Róberta je pozostatkom pôvodne snáď bohatšej výzdoby kostola z obdobia pred gotickou prestavbou. Mohutné dielo maľované temperou je umiestnené nad menším románskym portálom. Dal ho namaľovať v roku 1317 spišský prepošt Henrich. Maľba zobrazuje korunovanie Karola Róberta za uhorského kráľa. Uprostred výjavu sedí na zlatom tróne Panna Mária s dieťaťom, žehná nového kráľa po jeho pravici. Podoba jej trónu, Ježišovo biele rúcho ale i ornamentika celého obrazu odkazujú k byzantskému umeniu, ktoré na Spiš sprostredkovalo talianske maliarstvo raného 14. storočia. Mária spolu s Ježišom sa obracia žehnajúcim gestom ku kráľovi s korunou na hlave, za ním vidno polený štít s rodovými ľaliami a bielo červenými pruhmi symbol Uhorska. Za kráľom kľačí kastelán Spišského hradu, František Tomáš Semsay. Po Máriinej ľavici vidno cirkevných hodnostárov, ostrihomského arcibiskupa Tomáša s ďalšou korunou v rukách, a za ním spišského prepošta Henricha. Nastená maľba napriek svojej ojedinelosti predstavuje kľúčové dielo maliarstva 14. storočia na Spiši predovšetkým vzhľadom na ikonografiu. Maľba okrem množstva sekundárnych nápisov zaujme starostlivo namaľovanými detailmi odevov (gombíky, opasky, klobúky, ostrohy) ale aj zbraní a insígnií (koruny, ornamentálna pošva meča). Sám trón je bohato intarzovanou prácou vykladanou polodrahokamami.[7][14][pozn. 3]Zvyšky nástenných malieb zo 14. storočia sa nachádzajú aj v podkroví, kde boli použité kamenné články z románskej stavebnej etapy.

Leo albus (Biely lev)Upraviť

Leos albus alebo Biely lev (toto pomenovanie získal vďaka tomu, že je zhotovený z travertínu, ktorý má prevažne bielu farbu) je románska plastika a jednou z malá zachovalých románskych plastík na Slovensku. Dnes je umiestnený  za severným vchodom do katedrály, ale pred niekoľkými rokmi sa nachádzal pred jednou z kanónií. Podobné sochy majú svoj pôvod v románskom umení Talianska, odkiaľ sa tento motív rozšíril i do strednej Európy. Plastika sa datuje na prelom 12. a 13. storočia. Spracovane je veľmi jednoduché, čo len svedčí o tom že je to dielo domáceho umelca. Na svojich predných nohách ma položenú knihu čo pravdepodobne znázorňuje evanjelistu Marka.[7]

Okná a vitrážeUpraviť

Kamenné články gotických okien z 15. storočia sú dnes nahradené vitrážami z konca 19. storočia. Vitráže v presbytériu nechal zhotoviť biskup Juraj Čáska. Boli vyhotovené v Innsbrucku. Znázorňujú život a činnosť svätého Martina a jeho patróna svätého Juraja, jedno okno má len tapetový vzor. Staršie okná sú v kaplnke Zápoľských. Všetky výjavy zobrazujú tematiku Starého zákona a Nového zákona. Scény su doplnené latinskými citátmi (svätý Martin sa delí o svoj plášť so žobrákom, Biskup Martin slúž svätú omšu, Pohreb svätého Martina, Svätý Juraj v pozadí Spišský hrad a Kapitula a v spodnej časti biskup Juraj Čáska, Stvorenie sveta a Svadba v Káne Galilejskej, Izraeliti obdarení mannou a Rozmnoženie chlebov a rýb, Melchizedechova obeta a Posledná večera, Obetovanie baránka a Ukrižovanie, Stôl s 12 bochníkmi chleba a Emauzskí učeníci, Prorok Malachiáš a Prijmanie veriacich).[10]

Lavice, kazateľnica, epitafy a montuáriá.Upraviť

 
Lavice v hlavnej lodi kostola
 
Montuáriom v chráme

Bohato ranobarokové vyrezávané lavice v lodiach z roku 1630 majú bohatú boltcovú ornamentiku. Nepolychrómované lavice zdobia na šírku komponované oválne reliéfy zobrazujúce biblické výjavy. Na ich čelách sú vyrezávané reliéfy, ktoré zobrazujú (Narodenie Krista, Klaňanie sa Troch kráľov, Útek svätej Rodiny do Egypta a Kristus na Olivovej hore). Jednotlivý dekór polí je oddelený pilastrom so zvislým boltcovým motívom ukončeným zhora hlavičkou karyatídy. Rovnakým prvkom zovretým do boltcových krídel sú zdobené aj niektoré bočnice lavíc, ktoré sú v bočných lodiach zdobené ovocnými motívmi. Biblické scény kapitulských lavíc boli vytvorené podľa predlôh od Hansa von Aachen. Lavice nepochádzajú z dielne Christiana Kolmitza ako uvádza súpis pamiatok. Nápis a erby tiež hovoria, že vznikli za podpory Žigmunda Holla z Krompách a jeho manželky Žofie Ossolinskej z Tenczyna. Otázka autorstva tohto výnimočného súboru nie je zodpovedaná. Ani jedna z lavíc totiž nebola signovaná a ani v archívnych dokumentoch sa ich tvorca nespomína.[15][16] V priebehu úprav interiéru katedrály v 19. storočí došlo výrazným zmenám. Medzi ne sa radí aj odstránenie rozmernej ranobarokovej kazateľnice, ktorej fragmenty sa dnes v poškodenom stave nachádzajú v depozite Východoslovenského múzea v Košiciach.[17] V katedrále sú umiestnené rôzne voľné plastiky, obrazy, epitafy a montuáriá významných okolitých šľachtických rodov.[10]

OltáreUpraviť

Súčasné oltáre pochádzajú z 15. storočia a s neskoršieho obdobia. Zariadenie pozostávalo z trinástich oltárov, neskôr pribudli ďalšie. Sú to skriňové oltáre zdobené súsošiami a tabuľovými obrazmi ktoré majú zo všetkého najväčšiu hodnotu. V 17. storočí boli (okrem oltára v kaplnke Zápoľských) oltáre barokizované. Kanonici nechal oltáre upravovať, čím narušili ich pôvodný vzhľad. Barokové prvky v čase silného vplyvu purizmu a regotizácie katedrály v 19. storočí zostalo len päť pôvodných oltárov, ktoré boli necitlivo premaľované, čím sa znížila ich umelecká hodnota. Medzi súčasné oltáre patria:[10]

Hlavný oltár svätého MartinaUpraviť

Hlavný oltár zbarokizovali a v 19. storočí regotizovali. Z pôvodného oltára sa v originálnom stave zachovali len tabuľové maľby pohyblivých a pevných krídiel. Na prednej strane sú štyri tabule. Na ľavej hornej tabuli sú svätci z rodu Arpádovcov ako je svätý Štefan, svätý Imrich a svätý Ladislav. Pravá horná tabuľa zobrazuje svätcov ako je svätý Oswald z Northumbrie, biskupa Ľudovíta z Toulouse a francúzskeho kráľa Ľudovíta. Na spodnej časti sú maľby stredovekých svätíc ako je svätá Apolónia, svätá Margita, svätá Dorota, svätá Katarína Alexandrijská, svätá Barbora a svätá Uršuľa. Tabule majú mimoriadne vysokú umeleckú hodnotu a sú dielom spišského majstra. Nachádzajú sa tu upravené ústredné sochy Panny Márie so svätým Martinom, radikálne prerezané a regotizované. Na zatvorených krídlach je zobrazený Pašiový cyklus. Oltár dal zrejme vyhotoviť kráľ Matej Korvín, čo potvrdzuje symbol čierneho havrana s prsteňom v zobáku symbol Huňadyovcov, ako aj svätého Osvalda.[18]

Oltár poklony Troch kráľovUpraviť

Pochádza z konca 15. storočia. Ústredný reliéf zobrazuje poklonu Troch kráľov Ježišovi a svätej rodine. Kľačiaci kráľ Gašpar bozkáva nohu Ježiša je zrejme kryptoportrétom prepošta Caspara Becka, ktorý inicioval neskorogotickú prestavbu katedrály. Na predele je zobrazený Kristus vychádzajúci z hrobu s Pannou Máriou, evanjelistom Jánom a anjeli. Na tabuľových maľbách pohyblivých krídel je zobrazení Ježiš Kristus, svätý Ján Krstiteľ, svätý Peter a Pavol. Na zatvorených krídlach sú zobrazení ďalší svätci.[18]

Oltár Zosnutia Panny MárieUpraviť

Oltár bol vyhotovený v rokoch 1470 – 1478. Ústredný výjav zobrazuje Pannu Máriu upadajúcu do mdlôb v náručí svätého Jána evanjelistu, obklopenú apoštolmi zoradených v dvoch radoch a v rukách držia kadidlo a knihy. Panna Mária drží v ruke sviecu, ktorá symbolizuje jej vyhasinajuci život. Napriek premaľbe si oltár zachoval citovú naliehavosť a hĺbku posolstva. Výjav pokračuje pod baldachýnom postavou Krista nesúcou dušu Panny Márie spolu s dvomi anjelmi. Alegóriu dopĺňa súsošie korunovania Panny Márie na neogotickom nadstavci. Po stranách sú na krídlach z vonkajšej strany tabuľové maľby svätcov ako napríklad svätý Štefan, svätý Imrich, svätý Ladislav a svätý Ján Almužník.[19]

Oltár Korunovania Panny MárieUpraviť

Oltár pochádza z konca 15. storočia a vypĺňa celý priestor presbytéria Kaplnky Zápoľských. Objednávkou oltára poveril palatín Štefan Zápoľský nová sformovaná dielňa spišských maliarov ako je Majster z Okoličného, Majster z Hrabušíc, Majster Oltára svätého Antona v Spišskej Sobote a Majster Oltára svätej Anny. Zrejme nešlo o dlhodobo pôsobiaci ateliér, jednotlivých maliarov tohto kolektívu čoskoro nachádzame pracovať samostatne Ústredný reliéf je pozlátené súsošie kľačiacej Panny Márie obklopenej svätou trojicou Boha Otca a Ježiša Krista. Nad hlavou sa vznáša holubica ako symbol Ducha Svätého. Pod ňou sa vznáša nebeská koruna zostupujúca na Máriinu hlavu. Za postavami sú anjeli, ktorý držia záves. Oslavu Panny Márie dokresľuje na obrazoch Mariánsky cyklus (Zvestovanie, Navštívenie svätej Alžbety, Narodenie a Klaňanie sa Troch kráľov), na ôsmich obrazoch zatvoreného oltára sú zasa zobrazené Kristove pašie. Celý oltár korunuje vzletný, čipkovo prevzdušnený baldachýnový nadstavec.[19][20]

Oltár svätého Michala ArchanjelaUpraviť

Oltár zhotovili okolo roku 1470 pozostávajúci len z tabuľových malieb. Na ústrednej tabuli je archanjel Michal počas Posledného súdu zobrazený ako váži duší pri. Na krídlach oltára sú zobrazení štyria cirkevní otcovia, na zatvorených krídlach postavy svätcov.[19]

Oltár PietyUpraviť

Neogotický oltár z roku 1874 a jeho autorom je František Storno zo Šoprone. Umiestenený je na južnej stene Zápoľského kaplnky. V strede sa nachádza maľba Piety a po bokoch sú maľby anjelov s atribútmi umenia. V nadstavci je erb donátora spišského biskupa Jozefa Samassu.[21]

Oltár svätého Kríža Upraviť

Z roku 1629, umiestnený je v západne románskej časti chrámu pod južnou vežou. Patrí k vzácnym príkladom manieristických oltárov na Spiši. Trojdielny oltár vychádza ešte z gotickej koncepcie, zobrazuje Ukrižovanie Krista a po bokoch anjelov držiacich nástroje umučenia. V nadstavci je pôvodný obraz Zvestovania. V dolnej časti je ukladanie Krista do hrobu.[22]

Oltár Božského srdca Ježišovho Upraviť

Najnovší oltár katedrály z roku 1902 nesie typické prvky neogotického štýlu zo začiatku 20. storočia. Bol vyhotovený v Budapešti remeselníkom Réthayom et Benedekom. Uprostred je socha Ježiša Krista, naľavo od neho je malá Panna Mária a jej matka svätá Anna, vpravo je svätá Margita Mária Alacoque.[21]

Ostatné zariadenie katedrályUpraviť

Dnešné zariadenie katedrály je z veľkej časti výsledkom regotizácie v 19. storočí. Z tohto obdobia pochádzajú kanonické lavice (štallá) v sanktuáriu. Krstiteľnica je neogotická z roku 1879. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj spovednice. Kostol má dnes tri organy. Všetky majú novogotické skrine a nové, väčšinou riegerovské zariadenie. Vo svätyni je malý organ, ktorý slúžil kanonikom pri spievaní hodiniek, z roku 1891. Aj kaplnka Zápoľských má organ z roku 1873. Vo veži katedrály sa nachádza zvon Urban, ktorý je z roku 1426 od spišskonovoveského zvonolejára Jána Weygela. Výmaľba klenby sanktuária je z roku 1888 a je dielom Felixa Daberta.[21]

ZvonyUpraviť

Zvon Hmotnosť Priemer Tón Rok, lejár
1. Sv Martin 2300 kg 1570 mm 1937, Richard Herold
2. Urban 1600 kg 1310 mm dis´ 1426, Jan Weygel
3. Ján Krstiteľ 650 kg 1050 mm fis´ 1937, Richard Herold
4. Mikuláš 480 kg 930 mm ais´ 15.storočie, Jan Weygel
5. Jozef 285 kg 780 mm 1937, Richard Herold

GalériaUpraviť

PoznámkyUpraviť

  1. Výskum z rokov 2006 a 2007 zásadne zmenil pohľad na počiatky katedrály. Dovtedy prevládala predstava, že ju postavili až po Tatárskom vpáde v rokoch 1245 - 1273, ako u nás pomerne rozšírený typ trojloďovej baziliky s troj apsidovým východným záverom. Všetky doterajšie štúdie a informácie o katedrále vychádzali z mylného predpokladu, že ide o typ trojloďovej baziliky bez transeptu, na východnej strane v závere predpokladanou trojicou apsíd a emporou a dvojvežím na západnej strane. Archeologicko-historickým výskum a georadaro určil, že sa jedná o chrám trojtraktového priestoru s westwerkom na západe.
  2. Na stĺpoch sa nachádaza špecifický znak spišskej románskej architekúry a to tzv. bobuľovité hlavice. Nájdeme ich rovnako na stavbách v okolí aj na Spišskom hrade.
  3. Časť fresky je zachytená aj na poštovej známke z 26. 11. 2010 a celá na vrchu známky k výročiu bitky pri Rozhanovciach v roku 1312 z roku 2012.

ReferencieUpraviť

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-15]. Dostupné online.
  2. a b c d e Stavebný vývoj Katedrály sv. Martina a jej okolia v Spišskej Kapitule. Prešov : Krajský pamiatkový úrad Prešov, 2013. (Sanace dřevěných konstrukcí.) ISBN 978-80-87427-97-2. Kapitola Sborník příspěvků k odborně-metodickému semináři : s praktickou ukázkou horkovzdušné sanace části objektu národní kulturní památky - kanónie č. 8 ve Spišskej Kapitule - Spišskom Podhradí, s. 6 - 13.
  3. a b Levoča, Spišský Hrad and the Associated Cultural Monuments [online]. whc.unesco.org, [cit. 2015-09-15]. Dostupné online. (angl.)
  4. a b c JANKOVSKÁ, M.. Výsledky architektonicko-historického výskumu Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule (so zameraním na stredovekú podobu).. Monumentorum tutela (Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Bratislava), 18.10.2019, roč. 2019, čís. 29, s. 22, 199 - 211.
  5. a b c d MENCL, Václav. Stredoveká architektúra na Slovensku. 1. vyd. Praha : Československá grafická Unie, 1937. S. 256 - 264.
  6. a b Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský 2011. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 57. ISBN 978-80-7162-824-8
  7. a b c d KUCHARÍK, Juraj. Spiš. Bratislava : Dajama, 2018. Ďalej len Kucharík. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 62.
  8. Ibidem, str. 15
  9. Spišská kapitula | Úvod | Terray [online]. www.terray.sk, [cit. 2020-05-19]. Dostupné online.
  10. a b c d Kucharík, str. 63
  11. GLOS, Peter; NOVOTNÁ, Mária; SUCHÝ, Ľubor. Krovové konštrukcie kaplnky Zápoľských v Spišskej Kapitule. Pamiatky a múzeá (Pamiatkový úrad Slovenskej republiky), 2006, roč. 2006, čís. 2, s. 2-8. ISSN 1335-1353.
  12. BIZOŇOVÁ, Monika. TAJNÉ ZÁKUTIA KATEDRÁLY SV. MARTINA V SPIŠSKEJ KAPITULE. Dejiny (Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej Univerzity), 2019, roč. 2019, čís. 1, s. 103 - 105.
  13. BIZOŇOVÁ, Monika. TAJNÉ ZÁKUTIA KATEDRÁLY SV. MARTINA V SPIŠSKEJ KAPITULE. Dejiny (Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej Univerzity), 2019, roč. 2019, čís. 1, s. 103 - 105.
  14. a b SPALEKOVÁ, Eva; SZÉKELY, Ladislav. Korunovanie Karola Róberta Madonou v Spišskej Kapitule. Pamiatky a múzeá (Pamiatkový úrad Slovenskej republiky), 2006, roč. 2006, čís. 2, s. 9-13. ISSN 1335-1353.
  15. DIVALD, Kornél; VAJDOVSKY, János. Szepeszvármegye művészeti emlékei. Budapešť : [s.n.], 1905-1907. S. 45,48.
  16. Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok 2. Bratislava : [s.n.], 1968. S. 173.
  17. AGGHÁZY, Mária. A barokk szobrászat Magyarországon. Budapešť : [s.n.], 1959. S. 271.
  18. a b Kucharík, str. 64
  19. a b c Kucharík, str. 65
  20. HTTP://LAB.SNG.SK. Majster [online]. mzo.sng.sk, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.
  21. a b c .:: Spišská katedrála ::. [online]. www.kapitula.sk, [cit. 2020-05-19]. Dostupné online.
  22. MEDVECKÝ, Jozef. Oltár sv. Kríža v Spišskej Kapitule. Pamiatký a muzeá (Pamiatkový úrad Slovenskej republky), roč. 1994, čís. 5-6, s. 14-19. ISSN 1335-1353.

LiteratúraUpraviť

  • Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 56-57: "Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule")
  • Lukáčova E. a kolektív, Sakrálna architektúra na Slovensku, Komárno:KT, 1996, str. 36 – 37, ISBN 80-88804-67-1
  • SPIŠSKÉ PODHRADIE. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s. S. 170-174.
  • Jakubek S. a kolektív, Slovensko - ilustrovaná encyklopédia pamiatok, Bratislava:Simplicissizmus, 2009, str. 790 – 795, ISBN 978-80-969839-0-2
  • Spuchľák J., Hric M., Spišská Kapitula: Katedrála sv. Martina, Spišské Podhradie:kňazský seminár J. Vojtaššáka, 2001, ISBN 80-7142-089-1
  • JANKOVICS, Marcell; MÉRY, Gábor. Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule. 1. vyd. [s.l.] : Méry Ratio Kiadó, 2013. ISBN 978-80-8160-012-8.
  • JANOVSKÁ, Magdaléna; OLEJNÍK, Vladimír. Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule. Spišské Podhradie : Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, 2017. ISBN 9788097134150.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť