Katova bašta
Katova bašta (nem. Henker Rondel, nem. Grosse Henker Rondel, maď. Hencker bastión[2]) je najväčšia a najzachovalejšia stavebná pamiatka zo stredovekého opevnenia mesta na Slovensku. Nachádza sa v Košiciach a jej pôvod sa datuje do 15.storočia.[3][4]
| Katova bašta | |
| Henker Rondel | |
| múzeum | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický kraj |
| Okres | Košice I |
| Mesto | Košice |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Poloha | Hrnčiarska 7 |
| - súradnice | 48°43′22″S 21°15′38″V / 48,72281994558403°S 21,260663740241352°V |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 1049/9 |
| - dátum zápisu | 16. 10. 1963 |
| Otvorenie | 30. september 2009 |
| Správca | Východoslovenské múzeum |
| Telefón | 0917 755 594 |
| lektorna.kb@vsmuzeum.sk | |
  Poloha v rámci Košíc
| |
 Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Wikimedia Commons: Executioner's Bastion, Košice | |
| Webová stránka: https://www.vsmuzeum.sk/ | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
História upraviť
Pôvodne nešlo o baštu, ale o barbakán a jej súčasné pomenovanie pochádza až z 19. storočia. V porovnaní s inými barbakánmi nápadne rozsiahlejší objekt bol vybudovaný v dvoch časovo rozdielnych fázach.[5]
Katovu baštu nechal vystavať po roku 1441 kapitán Košíc Ján Jiskra z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka, ktorý sa podieľaj aj na spevňovaní ostatných častí opevnenia v súvislosti so zvýšeným nebezpečím obliehania mesta prívržencami Vladislava Varnenčíka. Jiskra nechal Maľovanú bránu chrániť novým modernizačným prvkom stredovekej fortifikácie – barbakánom. V prvej fáze išlo o jednoduchú polkruhovitú stavbu, stojacu samostatne od luxemburskej hradby.[5]
Druhá etapa výstavby Katovej bašty je datovaná zhruba do rokov 1461 – 1471. Barbakán bol radikálne prebudovaný na mohutné delostrelecké teleso s desiatimi delovými komorami. Svojimi parametrami ako veľkosť a oporný systém s hlineným valom, ktorý mal tlmiť delostrelecké nálety, predstavuje Katova bašta unikátny typ fortifikačného útvaru, ktorý je prechodom od rondelového systému ku bastiónovému, bežne rozšírenému v Európe až v 16. storočí.[5]
Múzeum upraviť
V roku 1935 sa realizovala prvá adaptácia areálu pre účely Východoslovenského múzea. V rokoch 1940 – 1943 sa uskutočnila prístavba repliky Rákociho exilového domu – Rodošto. Replika bola vybodovaná na staršom dome stojacom na severnej strane Katovej bašty. Po druhej svetovej vojne ostali priestory Katovej bašty využívané ako depozity múzea a neskôr aj ako priestory pre rôzne expozície a výstavy, ktorým slúži do dnes. Na poschodí bašty sa nachádza Galéria bašta, v ktorej sa konajú rôzne umelecké výstavy.[2][6]
Rekonštrukcia areálu sa uskutočnila v roku 2009 a bola realizovaná z grantu Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, ktorý predložil Košický samosprávny kraj. Na rekonštrukciu bolo spolu vyčlenených zhruba 650 000 €. Stavebne bol celý areál odovzdaný do používania 30. septembra 2009.[7][8][9]
V roku 2012 boli rekonštruované delové komory nazývané kazematy. Išlo o priestor, ktorý sa nachádza na prízemí Katovej bašty, v ktorom sa v minulosti nachádzala aj klobučnícka manufaktúra Friedricha Gebrechta a neskôr priestory na bývanie.[10][11]
Galéria upraviť
-
Pohľad z ulice Stará baštová -
Delo v areáli -
Podchod pred vchodom do bašty a Rodošta
Referencie upraviť
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Východoslovenské múzeum. Katova bašta [online]. Košice: vsmuzeum.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ KETURIST. Katova bašta [online]. Košice: keturist.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Visit Košice. Katova bašta a Rodošto [online]. Košice: visitkosice.org, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online. Archivované 2021-04-14 z originálu.
- ↑ a b c DUCHOŇ, Jozef. Katova bašta [online]. Košice: cassovia.sk, 2000, [cit. 2009-08-23]. Dostupné online.
- ↑ HistoricKE. Košice a ich hradby [online]. Košice: kosiceonline.sk, 2020-11-26, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ BOBRIKOVÁ, Zuzana. Unikátny areál múzea dostane tvár ako ostrov kultúry [online]. Košice: web.vucke.sk, 2012-08-16, rev. 2020-03-10, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ SITA. Katova bašta a Katov byt v Košiciach sú opäť prístupné verejnosti. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2009-12-16. Dostupné online [cit. 2021-03-16]. ISSN 1336-1996.
- ↑ Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Slovensko SR Rekonštrukcia Katova bašta Otvorenie [online]. Košice: 195.46.72.16, 2009-09-30, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ NITKULINCOVÁ, Andrea. Katovu baštu v Košiciach atraktívne vynovia. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-04-26. Dostupné online [cit. 2021-03-16]. ISSN 1335-4418.
- ↑ KOLCUN, Milan. Katova bašta [online]. Košice: kosice-city.sk, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katova bašta
Externé odkazy upraviť
- Katova bašta na stránkach Východoslovenského múzea