Klára Jarunková

slovenská novinárka, prozaička a autorka literatúry pre deti a mládež

Klára Jarunková (rodená Chudíková) (* 28. apríl 1922, Červená Skala  – † 11. júl 2005, Bratislava) bola slovenská novinárka, prozaička a autorka literatúry pre deti a mládež.[1] Jedna z najprekladanejších slovenských spisovateľov 2. polovice 20. storočia, jej diela vyšli takmer v štyridsiatich jazykoch v Európe i vo svete. V apríli 2022 Slovenská pošta vydala poštovú známku s jej podobizňou.[2]

Klára Jarunková
slovenská spisovateľka
Narodenie28. apríl 1922
Červená Skala, Česko-Slovensko
Úmrtie11. júl 2005 (83 rokov)
Bratislava, Slovensko

Životopis

upraviť

Narodila sa v rodine poštového úradníka. Jej otec Július Chudík sa narodil v roku 1891 na Červenej skale, kde si ho ako chlapca vybral do služby bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorého sprevádzal na všetkých jeho cestách i bojiskách ako jeho talizman. Neskôr sa stal chatárom v Nízkych Tatrách. Ľudovú školu vychodila v rodisku, meštiansku školu v Podbrezovej a Brezne. Stredoškolské vzdelanie získala na dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde v roku 1940 úspešne zmaturovala. Popri zamestnaní (19431946) začala študovať aj slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, no toto štúdium nikdy nedokončila. Začala pracovať ako učiteľka v Korytárkach (okres Detva), neskôr pracovala na bratislavskej radnici (19431947), v Česko-slovenskom rozhlase (19531954) a napokon sa usadila v redakcii časopisu Roháč. Od roku 1984 bola na dôchodku.

V roku 1953 začala písať pre rozhlas a neskôr pre časopis Roháč, ale i ďalšie časopisy a denníky reportáže, satirické črty a poviedky. Prvá kniha jej však vyšla až v roku 1960 (zbierka humoristických čŕt a poviedok zo žiackeho života Hrdinský zápisník). Jej prístup k detskej literatúre bol nezvyčajný – príbehy podávala z pohľadu dieťaťa a písala ich v prvej osobe, čím dávala dieťaťu šancu lepšie sa vcítiť do deja a zosobniť si ho. Okrem detských rozprávok sa venovala i dievčenským románom, náučno-poznávacej a cestopisnej literatúre. Diela ako Jediná a Brat mlčanlivého Vlka sa vďaka 70 prekladom stali súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež. Jej diela sú preložené do takmer 40 jazykov.

Pamäti svojho otca na jeho účinkovanie v službách bulharského cára prerozprávala v knihe Horehronský talizman.

Ocenenia

upraviť
  • 1960 – Hrdinský zápisník, príbehy školákov
  • 1961 – Čierna hodinka plná divov a fantázie
  • 1962 – Deti slnka
  • 1963 – Jediná, dievčenský román
  • 1963 – Zlatá sieť
  • 1964 – O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť, rozprávky o prváčikoch
  • 1967 – Brat mlčanlivého Vlka
  • 1968 – Pomstiteľ, novela
  • 1972 – Pár krokov po Brazílii, cestopis
  • 1974 – Tulák, novela
  • 1974 – O psovi, ktorý mal chlapca, rozprávky pre najmenších
  • 1977 – Tiché búrky, román plný zážitkov z jej detstva
  • 1978 – O Tomášovi, ktorý sa nebál tmy
  • 1978 – Horehronský talizman, pamäti jej otca Júliusa Chudíka
  • 1978 – Stretnutie s nezvestným
  • 1979 – Čierny slnovrat, román z obdobia SNP
  • 1979 – Obrázky z ostrova
  • 1980 – Kde bolo, tam bolo, texty k obrázkovej knižke Dany Zacharovej
  • 1983 – O vtáčikovi, ktorý vedel tajomstvo
  • 1984 – O dievčatku, ktoré šlo hľadať rozprávku
  • 1986 – Rozprávky
  • 1989 – Dedko a vlk
  • 1993 – Nízka oblačnosť

Referencie

upraviť
  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2008-02-14]. Dostupné online. Archivované 2013-12-02 z originálu.
  2. Poštová známka ako pocta spisovateľke Kláre Jarunkovej [online]. posta.sk, [cit. 2023-04-05]. Dostupné online.
  3. Potomkovia slávnych: Klára Jarunková písala len ceruzkou [online]. [Cit. 2017-04-18]. Dostupné online. Archivované 2017-04-19 z originálu.

Literatúra

upraviť

Externé odkazy

upraviť