Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) je najznámejší druh z čeľade kliešťovitých. Je to druh parazita, ktorý sa živí krvou divých i domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb, ako napr. pre človeka nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída.

Kliešť obyčajný

Samec kliešťa obyčajného.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ixodes ricinus
Linné, 1758

Rozšírenie kliešťa obyčajného.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vývojové štádiá upraviť

Kliešť obyčajný má trojročný vývojový cyklus. Počas neho vystrieda troch hostiteľov. Samička kladie približne 2 000 vajíčok do povrchových vrstiev pôdy a do spodných častí vegetácie. Z nich sa vyvíjajú larvy, neskôr nymfy a v poslednom vývojovom štádiu dospelé kliešte. Každé vývojové štádium sa živí krvou. Samček oplodňuje samičku na hostiteľovi a umiera. Samička umiera po znesení vajíčok.

Vzhľad upraviť

 
Samček kliešťa v porovnaní so zápalkou

Kliešť obyčajný má ploché telo s tvrdým povrchom a 8 nohami (iba larva má 6 nôh). Meria 2 mm (samček) až 10 mm (samička). Samičky kliešťa obyčajného sa od samčekov nelíšia iba svojou veľkosťou, ale aj chrbtovým štítom. Chrbtový štít pokrýva u samčekov celé telo, zatiaľ čo u samičiek a nižších vývojových štádií štít pokrýva iba prednú časť tela, aby mohol organizmus poňať viac krvi. Nacicaná samička zväčšuje svoju hmotnosť až 200-krát. Samček je sfarbený do hnedočierna, samička do červena. Na hlavičke má kliešť klepietka (chelicery), ktorými vytvorí otvor na koži, do ktorej potom vsunie bodavý orgán, hypostom.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroje upraviť

  • Daniel M.: Tajné stezky smrtonošů, Praha, Mladá fronta, 1985. 1. vyd. Ed. Kolumbus